Mieru automatizácie skladu možno voliť z viacerých variantov
Mieru automatizácie skladu možno voliť z viacerých variantov. Keď v sklade nie je možné uplatniť princíp štíhlosti, je potrebné začať riadiť sklad a materiálové toky pomocou inteligentných systémov.
Ak majú byť investície dobre využité, treba vziať do úvahy existujúce skladovacie priestory, frekvenciu pohybov skladových položiek, hmotnosť zásob, druh manipulačných prostriedkov, ale tiež to, aké informácie o zásobách bude kto potrebovať a v akých systémoch s nimi bude pracovať.
Reorganizácia skladových operácií
Väčšina manažérov slovenských firiem sa zhoduje v názore, že používané skladové plochy sú zbytočne predimenzované, efektivita pracovníkov nie je dostatočná a závisí predovšetkým od ich skúseností, získaných praxou. Mnohé firmy svoju skladovaciu a manipulačnú techniku často iba obmieňajú a v princípe nemenia, pričom kvalita dát, s ktorými manažéri pracujú v podnikovom informačnom systéme, je nedostatočná.
Odborníci spoločnosti FM Logistic v spolupráci s výskumným laboratóriom EM v Štrasburgu vyvinuli elektronický nástroj Di@Log, ktorý na základe skúseností, odborných znalostí a výsledkov výskumov reorganizuje skladové operácie. Je schopný poskytnúť globálny prehľad operácií, ktoré hodnotí pomocou ukazovateľov výkonnosti. Dokáže stimulovať interakciu medzi operáciami a v závere prichádza s najefektívnejším riešením.
Mieru automatizácie skladu možno voliť z viacerých variantov
Zvýšenie efektivity skladovania
Súčasné ekonomické prostredie a jeho očakávaný vývoj si vyžadujú zmenu prístupu a začatie premeny logistických prevádzok z iba nákladových stredísk na miesta, v ktorých sa tvorí pridaná hodnota. „Podnikový manažment by si mal postupne uvedomiť, že doteraz skôr pasívnu, t. j. obslužnú úlohu logistiky treba aktivizovať a zainteresovať nielen na úsporu nákladov, ale predovšetkým na elimináciu možných strát a na tvorbu pridanej hodnoty,“ konštatuje Sean Culey, viceprezident spoločnosti Manucor, odborník na zmeny v logistike a špecialista na transformáciu obchodu.
Akým spôsobom zvyšujú efektivitu procesov skladovania a vychystávania tovarov popredné logistické firmy? Z výsledkov výskumu prezentovaných profesorom Michaelom Bourlakisom z Cranfield School of Management vyplýva, že pred začatím projektu realizuje firemný projektový tím štúdiu uskutočniteľnosti s definovaním návrhov rozloženia jednotlivých prostriedkov v rámci skladu. Ide najmä o layout regálov, prípravných a vychystávacích miest, vrátane expedície.
Dobrými pomocníkmi sú AGV vozíky
Ak je početnosť skladových pohybov a skladových objemov vysoká, firmám sa oplatí investovať do automatického bezobslužného skladovania. Často sa spája s výstavbou nového skladu vrátane jeho infraštruktúry. Riadiaci a podnikový systém potom pristupuje k celému skladu ako k jedinej lokácii. Pri uskladňovaní iba odovzdáva skladovému systému informáciu o uskladnenej zásobe, pričom sa už nezaujíma o jej detailné umiestnenie. V procese vyskladňovania odovzdá skladovému systému zoznam požadovaných zásob, ktorý následne potvrdí príslušný skladový pohyb.
Komplexné automatické sklady si však vyžadujú vysoké investície a vo výrobných firmách bývajú výnimkou. Kto však napriek tomu potrebuje riadiť zásoby v rozsiahlych regálových skladoch, môže prijať kompromis a obstarať si automaticky navigované vozíky (AGV). Ich riadenie zabezpečuje laserový radar, ktorý pracuje v takej časti vlnového spektra, ktoré ľudské oko nevníma.
Toyota MH má v ponuke širokú škálu AGV vozíkov s označením Autopilot. „Riadi ich natívna navigácia alebo rotačné laserové skenery s použitím reflektorov rozmiestnených v budove. Výhodou vozíkov so systémom Autopilot je možnosť využívať obidve metódy,“ vysvetľuje Stanislav Fukna, manažér logistických riešení Toyota Material Handling Slovensko.
Mieru automatizácie skladu možno voliť z viacerých variantov
O slovo sa hlási rozšírená realita
Logistické spoločnosti už testujú systémy, ktoré zamestnancov so smart okuliarmi dokážu navigovať po optimalizovaných skladových trasách. Vo vnútorných priestoroch je možné využitie dronov, kde plnia rôzne úlohy. „Zbierajú údaje, kontrolujú a monitorujú činnosť rôznych objektov, načítavajú čiarové kódy, sledujú správu zásob v skladových regáloch. Drony sú extrémne malé a ľahké, úplne autonómne, schopné nabíjania, vzlietania a vykonávania rôznych úloh 24 hodín sedemkrát v týždni. Všetko bez zapojenia človeka,“ upozorňuje Peter Mravčák zo spoločnosti SAP Slovensko.
