Tri alternatívy pre Volvo FH

Tri alternatívy pre Volvo FH. Volvo Trucks je jediný výrobca nákladných vozidiel na svete, ktorý má vo svojej ponuke pre ťažký ťahač tri dnes dostupné pohony – naftu, LNG a elektrinu. Všetky sme ich v rámci akcie Volvo Driving Challenge vyskúšali na rovnakom okruhu. A k tomu sa zviezli na unikátnej múzejnej verzii FH16 z roku 1992.

Volvo Trucks je jedným z troch výrobcov, ktorí sa v prechode na udržateľnú dopravu nesústredia len na batériový pohon. Zvyšní dvaja výrobcovia, Iveco a Scania, síce tiež ponúkajú pohon na LNG, batériový elektrický ťažký truck veľkosti Volva FH však v predaji zatiaľ nemajú.

Volvo FH a nafta

Volvo Trucks ponúka pre rad FH širokú paletu motorov D13 Euro VI Step E (plus veľký D16). Naftový šesťvalec so zdvihovým objemom 12,8 l existuje v dvoch konštrukčných variantoch: D13K a D13K TC. Prvý menovaný je ponúkaný vo výkonových verziách 380 k (279 kW/1 814 Nm), 420 k (309 kW/2 100 Nm), 460 k (345 kW/2 300 Nm), 500 k (368 kW/2 500 Nm) a 540 k (397 kW/2 600 Nm). Písmená TC značia technológiu turbo compound, ktorá pomocou dômyselnej konštrukcie využíva energiu výfukových plynov na zvýšenie efektivity aj krútiaceho momentu. Aj preto sa TC verzia 420 k, 460 k a 500 k môže pochváliť vyššími hodnotami krútiaceho momentu – 2 400 Nm, 2 600 a 2 800 Nm, ako bez nej. Takmer 80 % všetkých ťahačov FH je preto osadených práve motorom TC. Spolu s ním dostane majiteľ aj balíček označený I-Save, ktorý môže priniesť až 10 % úsporu paliva.

D13K TC dostal pri minuloročnej poslednej modernizácii nový tvar dna piestu, upravené časovanie ventilov, nové turbo, variabilne ovládané olejové čerpadlo a alternátor. Novinkou je aj systém I-Torque, ktorý dynamicky upravuje (znižuje) krútiaci moment v kopcoch v prospech spotreby.

Volvo FH a LNG

Volvo na rozdiel od konkurentov používa pre LNG vznetovú koncepciu spaľovania – k LNG sa pristrekuje nafta. Testovací okruh sme zvládli v priemere so 14,1 kg LNG/100 km a s 1,1 l nafty/100 km. AdBlue pretieklo 1,9 l/100 km.

Pri uvedení motora G13C v roku 2019 bol k dispozícii len vo variante 460 k (338 kW/2 300 Nm). Teraz k nemu pribudla verzia 420 k (309 kW/2 100 Nm) a najnovšie aj 500 k (368 kW/2 500 Nm). Novinkou je aj nádrž zväčšená na 225 kg alebo predĺženie servisných intervalov na niektoré diely. Ako nám prezradil Vladimír Myslík z Volvo Trucks Česká republika, vďaka tomu došlo k výraznému zníženiu servisných nákladov: „Kým na začiatku mali motory LNG o 50 % vyššie servisné náklady, teraz je to v závislosti od konfigurácie vozidla len o 10 až 15 % viac. “

Ako prví sme vyskúšali práve 500 k LNG variant. A keby sme to nevedeli, nespoznali by sme, že motor spaľuje LNG. Má totiž prakticky rovnaký charakter a prejav ako FH 500 I-Save, do ktorého sme presadli. Motor má len o niečo mäkší zvuk, ale to sme si všimli až po upozornení od švédskeho spolujazdca.

Volvo FH a elektrina

Volvo Trucks je najúspešnejším predajcom elektrických nákladných vozidiel, celkovo ich celosvetovo predal vyše 6 000. Na „elektróny“ jazdí kompletná modelová ponuka FE, FL, FM, FMX a ako posledná aj FH.

Jazda s elektrickým FH sa od naftového líši predovšetkým tichom v kabíne. Ale aj subjektívne o niečo horším záťahom v porovnaní s naftou či LNG. FH Electric poháňajú dva elektromotory s maximálnym systémovým výkonom 666 k (490 kW). Maximálna kapacita batérií je až 540 kWh a výkon smeruje do automatizovanej prevodovky I-Shift.

Volvo Driving Challenge

Model	Priemerná spotreba na 100 km	Prepočet na kWh
FH16 Classic	28,4 l	276
FH 500 I-Save	23,1 l	224
FH 500 LNG	14,1 kg	204
FH Electric	112 kWh	112

P210001

Pod týmto označením sa skrýva úplne prvý ťahač radu FH, ktorý tento rok oslavuje 30 rokov od svojho uvedenia na trh. A my sme tento múzejný kúsok vyskúšali.

Projekt FH

P21000 je interné kódové označenie projektu FH. A číslo jeden na výrobnom štítku potvrdzuje, že skutočne ide o prvý vyrobený exemplár. V jeho „rodnom liste“ je dátum 18. jún 1992, do prevádzky bol ale prihlásený až v auguste o rok neskôr. Pohľad do technického preukazu prezrádza, že jeho jediným vlastníkom je skutočne Volvo Trucks. Jazdná kariéra tohto červeného krásavca však nie je príliš dlhá. Už v roku 1995 bol umiestnený s 85 000 najazdenými kilometrami do múzea. To opúšťa len vo výnimočných prípadoch, ako bol tento, za čo by sme sa radi touto cestou poďakovali českému, no najmä nemeckému zastúpeniu, ktoré celú akciu pre asi dve desiatky novinárov z Európy zorganizovalo.

FH16 Classic

Do FH16 Classic sme nasadli na úplný záver testovania a bolo príjemné vidieť, že niektoré veci sa ani po 30 rokoch zásadne nezmenili. Napríklad základná silueta prístrojovej dosky so stredovou časťou natočenou smerom k vodičovi. „Všetko sa nastavuje elektricky, veď sedíte vo vlajkovej lodi FH16. Toto auto má úplne všetko, čo bolo vtedy k dispozícii,“ upozornil nás Láďa Myslík, keď sme márne hľadali ovládače sedačky. Aj zrkadlá majú elektrické nastavenie, zatiaľ čo vľavo je jedno, vpravo sa nachádzajú dve. Slabučký volant síce v porovnaní so súčasným FH vyzerá smiešne, vo výsledku ho ale človek drží oveľa radšej. Vysvetlíme neskôr.

Aj ovládač ručnej brzdy je na rovnakom mieste, hoci tu je klasická páka. Nad ňou je navyše ešte návesová brzda. Hlavné prístroje snáď nemôžu byť lepšie čitateľné. Vľavo od otáčkomera je ukazovateľ plniaceho tlaku turba, vpravo od rýchlomera palubný počítač. Na výšku orientovaný displej má po oboch stranách ikony jednotlivých údajov (spotreba a pod.), otáčaním kolieska vedľa rádia sa zobrazuje digitálna hodnota. Hodnoty sa zobrazujú zhora nadol.

Pokuta 100 eur

Po naštartovaní motora, klasicky kľúčikom, sa z výfuku vyvalil čierny dym. „No, Euro 1,“ povedal s úsmevom Láďa Myslík. Ten tu nie je náhodou, má nám totiž pomôcť s radením. Zatiaľ čo od roku 2018 je automat v FH štandardom, v roku 1992 išlo o vysoko exkluzívny tovar. My novinári sa k niečomu takému dostaneme výnimočne. Po ôsmich rokoch to bol pre nás návrat k manuálu v ťahači, pretože naša prvá cesta s nákladnou súpravou bola práve v FH, v „Číňanovi“. Hneď sa nám vybavila schéma 12-stupňovej prevodovky a princíp s malým a veľkým radom plus polovičky. Mali sme však rešpekt a v hlave nám znelo upozornenie z večernej prezentácie, že za každý vylomený zub je pokuta 100 eur.

Výkon nás prekvapil

Za volantom tohto auta sa pri každom preradení či podradení, ktoré sprevádza čierny oblak z výfuku (ešte tomu pridávame medziplynom), cítime akosi mužnejšie. „Niektoré veci sa za tých 30 rokov teda veľmi neposunuli,“ povedali sme sarkasticky Láďovi v narážke na skvelé odhlučnenie nielen motora, ale aj podvozka. Napriek tomu, že sme mali plne naložený náves, ochota motora zrýchľovať je na dnešné pomery jednoducho nevídaná. A to hlavne v kopcoch. Aj keď sme mohli ísť maximálne 85 km/h, bez tempomatu sa nám to jednoducho nedarilo a neustále sme boli na obmedzovači. 520 ničím nezošnurovaných koní a objem 16 litrov jednoducho poznať. Je až neskutočné, ako príjemne sa toto auto riadi.

Do volantu ide cez riadenie od vozovky množstvo informácií, ktoré dnes spoľahlivo odfiltruje systém Volvo Dynamic Steering. Človek má skutočne pocit, že auto má pevne pod rukami. Motorovka sa ovláda kolískovým prepínačom hneď vedľa panela klimatizácie. „Tak s týmto autom by sme pokojne mohli zájsť aj ďalej,“ zhodujeme sa s Láďom a len neradi za sebou zabúchame dvere tohto krásavca.