Riečna doprava potrebuje prepojenie informačných systémov

Sú to vlastne riečne informačné služby. V budúcnosti by mali slúžiť vzájomnej výmene informácií medzi vodnou, železničnou a cestnou dopravou. Európsky parlament schválil smernicu č. 44/2005, ktorá definuje celý súbor riečnych informačných služieb.

 

Smernica popisuje štyri oblasti – AIS (automatický identifikačný systém), systém elektronických plavebných máp, elektronické plavebné opatrenia a elektronickú verejnú správu. Znamená to, že lode budú vybavené vysielačmi, ktoré odovzdávajú informácie o svojej polohe do pobrežného systému. Ten informáciu preberie a uloží do mapového systému, ktorý možno zobraziť na obrazovke počítača. Keďže informácie sa odovzdávajú kontinuálne, na mape sa lode zobrazujú aj v pohybe.

 

Momentálnu polohu lode, rýchlosť plavby lode, smer plavby, identifikačné číslo a meno lode. Ak je kapitán lode dôsledný, vloží do systému AIS aj druh prepravovaného tovaru.

 

Elektronickou verejnou správou. Posádka lode pri odchode z prístavu vloží do systému hlásenie s podrobnými informáciami o prepravovanom tovare, mieste jeho určenia a podobne. V praxi to bude vyzerať nasledovne. Slovenská loď opustí bratislavský prístav s tovarom do Holandska. Posádka vloží informácie o prevážanom tovare do systému. Odvtedy je táto informácia k dispozícii Holanďanom. Ak loď preváža napríklad nebezpečný náklad, informáciu o ňom nedostane len holandský prijímateľ, ale aj rakúsky a nemecký systém.

 

Obsluha rozlíši nielen typ lode, ale aj to, z akého štátu pochádza a aký náklad prepravuje. Podstatnou časťou riečnych informačných služieb sú plavebné mapy. V blízkej budúcnosti na nich uvidíme nielen pohyb lodí, ale aj informácie o bójach v plavebnej dráhe. Prehliadač znázorní aj vodné stavy a na ich základe aj hĺbku plavebnej dráhy.

 

Ktoré európske krajiny majú najlepšie vybudovaný systém AIS?
Veľmi dobre pripravené je Rakúsko, ktoré kompletne pokrýva celý svoj úsek Dunaja. Rakúšania postavili 23 pozemných staníc AIS na prijímanie informácií z lodí. Slovensko v súčasnosti tento systém dokončuje. Vybudovali sme štyri pozemné stanice v Bratislave, Gabčíkove, Komárne a Štúrove. Podobná situácia je na maďarskom úseku Dunaja. Centrum pre riečne informačné služby sa nachádza v Budapešti. Svoj systém dokončujú Chorváti. S budovaním AIS sa začína aj v Belgicku a Holandsku.

 

Je to tak. Dôležité však je, že na základe pripravovaných medzinárodných dohôd by malo dochádzať k výmene informácií medzi jednotlivými národnými systémami. Každá krajina bude mať svoje centrum. Keď sa vyriešia právne otázky dôvernosti dát a oblasť ochrany údajov, nič nebude brániť vymieňaniu informácií medzi jednotlivými krajinami.

 

 

Manažérska činnosť dispečera alebo operátora flotily môže byť podstatne pružnejšia.

Majiteľ lodí má stály prehľad o polohe svojich plavidiel, nemusí čakať na informácie od posádky, ale môže priamo sledovať činnosť lodí. Na základe AIS môžu byť reakcie Štátnej plavebnej správy a záchranného systému podstatne rýchlejšie a účinnejšie. Účinnou prevenciou možno predchádzať obrovským škodám, ktoré by vznikli oneskorenými reakciami.

 

Celoeurópsky systém sa buduje na základe vyššie uvedenej smernice. Pilotný projekt sa volá Iris Europe. Projekt má národné časti, my riešime jeho slovenskú časť, jednak infraštruktúru a taktiež elektronickú verejnú správu. Momentálne je systém v testovacom režime. Treba ešte vyriešiť určité legislatívne prekážky. Musíme ešte uskutočniť implementáciu smernice č. 44/2005 do nášho právneho systému. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií na nej v súčasnosti pracuje. Pričom celý proces je už v záverečnej fáze. V najbližšom čase by mal byť inovovaný zákon a vnútrozemskej plavbe. Predpokladá sa, že proces inovácie sa uskutoční do mája tohto roku. V nadväznosti na to by mala začať činnosť aj prevádzka riečnych informačných služieb v podobe bratislavského RIS centra.

 

Obdobne. Z technického hľadiska je stredná Európa (Rakúsko, Slovensko, Maďarsko a Chorvátsko) vo fáze dokončenia systému. Pracuje sa na medzinárodnom memorande. Jeho cieľom je umožnenie takej výmeny dát , ktorá prepojí systémy jednotlivých krajín s ich národnými špecifikami do jedného celku.