Štyridsiaty ročník Rely Dakar priniesol novinky aj vyššiu kvalitu
Štyridsiaty ročník Rely Dakar priniesol novinky aj vyššiu kvalitu. Súťaž sa so svojou náročnosťou dostala do pozície, ktorú poznajú dakarskí veteráni ešte z Afriky. Rely Dakar 2024 sa stal šiestym ročníkom, ktorý sa uskutočnil na území len jedného štátu. Dvanásť etáp vedúcich cez arabský polostrov vrátane povestnej oblasti Empty Quarter (púšť Rub‘ al Khali) ponúklo cca osem tisíc kilometrov z ktorých 4716 bolo meraných. Ich obtiažnosť gradovala, presne tak ako sľuboval pred súťažou samotný jej riaditeľ David Castera.
Faktom je, že 60 % meraných úsekov bolo úplne nových a celková dĺžka bola väčšia ako v roku 2023. Novinkou bolo zrušenie tzv. maratónskej etapy a jej nahradenie etapou Chrono48. A novinkou bolo aj vypísanie novej kategórie „Dakar future 1000“ pre vozidlá a motocykle s plne elektrickým, hybridným či vodíkovým pohonom.
Hybrid konečne vyhral
Rovnako ako posledné dva roky, aj tento rok bolo medzi najväčšími favoritmi kategórie „Automobily“ trio nemeckých hybridných špeciálov Audi RS Q e-Tron E2 s hviezdnou trojicou jazdcov – Carlos Sainz, Mathias Ekström a Stéphane Peterhansel. Rozdať o prestížne víťazstvo si to s nimi mal predovšetkým Sebastian Loeb a Nasser Al Attiyah. Prekvapiť mohli samozrejme aj iní vrátane českého matadora Martina Prokopa.
Faktom je, že továrenský tím Audi tento rok krútil posledný z troch ročníkov, na konci ktorých si chceli pripísať víťazstvo. Snáď preto, aby sa chlapcom lepšie na poslednú chvíľu tento ambiciózny plán podarilo splniť, dostali v tíme od usporiadateľov možnosť ešte o niečo málo opäť zvýšiť výkon svojich strojov.
Postupne sa súboj vyprofiloval do formátu Sebastian Loeb vs. Tím Audi. Tretia etapa bola dokonca fatálna pre Nassera Al Attiyu, ktorý rozbil svoju Toyotu Hilux (Overdrive) takým spôsobom, že už nemohol v súťaži pokračovať. A tak sa jeden z najlepších jazdcov posledných rokov zobral a z dejiska súťaže odišiel.
Od šiestej etapy sa dostal na čelo najprestížnejšej kategórie Carlos Sainz (Lucas Cruz, Audi) vybudoval si celkom sľubný náskok. Ten však trpezlivo sťahoval skvelou jazdou Sebastian Loeb (Fabian Lirquin, BRX) až došlo na predposlednú etapu, kde bohužiaľ Francúz stratil a španielskemu esu už nič nestálo v ceste k štvrtému dakarskému víťazstvu. Skvelé konečné 5. miesto pre seba vybojoval český pretekár Martin Prokop (Viktor Chytka, Ford).
Naša legenda obstála
Medzi motocyklistami sme mali želiezko v ohni. Slovák Štefan Svitko (KTM-Slovnaft) je už ostrieľaným dakarským pretekárom, zažil už popredné umiestnenia, pády i zranenia. Jeho vytrvalosť je obdivuhodná a jeho konečné 9. miesto je skvelým výsledkom. Motocyklové preteky vyhral Ricky Brabec (USA-Honda), druhý bol Rosso Branch (BWA-HERO) a tretí Van Beveren (FRA-Honda).
Česká republika mala v motocykloch šesť súťažiacich, najlepšie sa umiestnil Martin Michek (KTM), ktorý napriek ochoreniu, nepríjemnému zraneniu zápästia a technickým problémom nakoniec vybojoval vynikajúce 10. miesto, teda za naším Svitkom.
V štvorkolkách na stupňoch víťazov
Juraj Varga je skvelým jazdcom na štvorkolke a dokázal to aj v tomto ročníku, keď po stabilných výkonoch nakoniec získal bronzovú tretiu priečku. Prvý bol Manuel Andujar (ARG-Dragon) pred druhým Alexandrom Giroudom (FRA).
Najťažšiu kavalériu ovládli Česi
K tradičným účastníkom v kamiónoch je početná skupina českých tímov. Z politických dôvodov opäť absentovali posádky ruských Kamazov a bieloruských špeciálov MAZ. Tým pádom sa opäť aj v tomto roku otvorila cesta k tým najvyšším pozíciám všetkým zostávajúcim, ktorí za vlády Kamaz Master Teamu (KMT) vlastne len paberkovali, avšak v tom najlepšom slova zmysle.
Českí fanúšikovia vkladali najviac nádejí do posádky Aleša Lopraisa (Praga), Martina Macíka juniora (IVECO) a do jedného z jazdcov Tatra Buggyra Teamu (TATRA). Jedným z prvých prekvapení bola stavba nového závodného špeciálu v Roudnici nad Labem. Kapotový variant vozidla T 815 (označený ako EVO 3) vrátil prakticky do hry modelový rad, ktorý v Kopřivnici tento rok po štyridsiatich ôsmich rokoch extrémne úspešnej existencie končí. Za jej volantom mal sedieť Martin Šoltýs, ten si však zlomil pri lyžovaní pred Dakarom ruku a tak ho z hodiny na hodinu nahradil Pascal de Baar. Ďalšie dva tatrovácke špeciály postavené na základe radu Phoenix obsadil Jaroslav Valtr s posádkou a Daniel Stiblík, ktorý predtým s dakarským vozidlom, nie to ešte Tatrou neodjazil ani 100 metrov. Jedinou veľkou konkurenciou bolo českým jazdcom niekoľko holandských posádok s kapotovanými špeciálmi Iveco.
Česko sa konečne dočkalo
Po dvadsiatich troch rokoch sa Česko dočkalo, takmer štvrť storočie od posledného víťazstva Karla Lopraisa v Rely Dakar 2001 stál opäť na najvyššom stupienku konečnej klasifikácie kategórie „Kamióny“ Čiech. Martin Macík junior po druhom mieste v minulom ročníku tento rok vyhral s viac ako komfortným náskokom. Jeho športové náradie, ktoré sa ukázalo nielen ako najrýchlejšie, ale aj ako naspoľahlivejšie, nesie značku IVECO. Na druhom mieste uspel Aleš Loprais s vozidlom PRAGA. Tretí bol Mitchel van den Brink (IVECO).
Zaujímavú príchuť malo druhé miesto v kategórii Aleša Lopraisa. Vynikajúce umiestnenie, ale trvalo to dlhšie než sa rodák z Frenštátu pod Radhoštěm a nositeľ legendárneho priezviska konečné opäť dostal na stupne víťazov vo svojej kategórii. Konkrétne to bolo 17 rokov. Aleš robil čo mohol, jazdil fantasticky, občas vypadol, niekedy kvôli technike, niekedy kvôli sebe. Dokonca prežil strašnú haváriu v spojovacej etape v roku 2011. Napokon tento rok mohol nad hlavu zdvihnúť „beduína“ za druhé miesto.
Vystúpenie troch tatier zo stajne Buggyra bohužiaľ neprinieslo vytúžený úspech. Podpísalo sa na ňom nielen zmena posádky najnovšieho špeciálu tesne pred súťažou, ale aj opakované technické problémy a jazdecké chyby.
Návrat k tradícii?!?
Ak sa pozrieme ešte raz na konečnú podobu kategórie „Kamióny“, je zrejmé, že medzi sebou súťažili iba štyri posádky. Tri vozidlá Iveco a jedno vozidlo Praga. Tak trochu to pripomína časy z doby Rely Paríž-Dakar. Organizátorom sa, zrejme nechtiac, vyradením súťažných tímov Kamaz a MAZ podarilo výrazne znížiť konkurenciu. Špička tých, ktorí mohli pomýšľať na umiestnenie v TOP 3 bola zúžená už druhý rok o 7 posádok. Rely Dakar sa tak v istej špirále dostala do bodu zodpovedajúceho roku 1986 plus 38 rokov.
Na druhej strane je potrebné významne oceniť „cestu“ Martina Macíka a jeho tímu MM Technology. Trvalo to štrnásť rokov, ale chlapcom zo Sedlčan sa podarilo vyvinúť naozaj vyzretý špeciál. Je celkom jedno či v minulosti niesol názov Liaz a bol trambusový alebo dnes nesie značku IVECO a je kapotový. Dlhodobý vývoj priniesol skvelé ovocie. Posádka tento rok vystúpila z vozidla na trati len keď mala defekt! Tím sa poučil u tých najlepších profesionálov a dnes využíva podobnú metodiku preventívnej výmeny jednotlivých častí vozidla, ako to robia v Kamaz Master Tíme. Ba čo viac, podobne ako Kamaz mal aj MM Team tento rok v súťaži štyri ostré vozidlá (aj keď zákaznícke) a k nim aj 52 členov svojej posádky.
Martin Macík junior zabodol na Rely Dakar 2024 po dvadsiatich troch rokoch znovu českú vlajku do najvyššieho stupienku konečnej klasifikácie kategórie „Kamióny“. Vďaka Alešovi Lopraisovi Česko zažilo po 36 rokoch zaujímavý double – vtedy v roku 1988 to bolo na prvých dvoch miestach v poradí: TATRA, Liaz, tento rok IVECO, Praga.