Koronavírus tvrdo zasahuje svetovú ekonomiku
Čína je dočasne izolovaná od globálneho obchodu. Krajina sa pritom podieľa až 17 % na svetovom HDP a 36 % na spotrebe luxusného tovaru. Výrobcovia elektroniky môžu počítať so zásobami len do apríla.
Boj s koronavírusom COVID 19 bude zjavne zdĺhavejší, než sa spočiatku predpokladalo. A hoci čínske úrady prijali striktné opatrenia týkajúce sa nielen cestovania, významný dopad má na celú ekonomiku. Dočasné uzatvorenie niektorých tovární malo trvať len do 10. februára, no ich opätovné otvorenie postupuje veľa pomalšie. Obdobne väčšina hlavných nadnárodných leteckých dopravných spoločností dočasne zastavila lety nielen do hlavného epicentra nákazy, regiónu Hubei, ale do marca aj do zvyšku krajiny.
„Čína je tak v skutočnosti dočasne izolovaná od globálneho obchodu, čo vedie k závažným narušeniam globálnych hodnotových reťazcov. Najviac závislými od týchto reťazcov sú pritom tri silné sektory – elektronika v rámci IKT sektora, textilno-odevný a automobilový priemysel,“ upozorňuje nadnárodná spoločnosť Coface. „V krátkodobom horizonte (3-6 mesiacov) však bude mať koronavírus výrazne negatívny dopad s rôznou intenzitou najmä na textilno-odevný a automobilový priemysel, na výrobu luxusného tovaru a kozmeticky sektor.“
Tvrdý globálny dopad
V prvom rade si treba uvedomiť, že pravdepodobne všetky odvetvia globálne pocítia dopad koronavírusu. Dôvodom je postavenie Číny v globálnej ekonomike a v hodnotových reťazcoch. „Čína predstavuje okolo 17 % svetového HDP a jej spotrebitelia výrazne prispeli k dynamike dopytu mnohých sektorov vo svete. Podľa správy McKinsey z roku 2019 sa napríklad predpokladá, že čínski spotrebitelia sa budú tento rok podieľať až 36 % na spotrebe luxusného tovaru vo svete,“ podotýka spoločnosť Coface.
Aj preto je tu veľa firiem závislých od Číny pokiaľ ide o predaj výrobkov, ako aj o ich výrobu. Príkladom sú firmy z IKT sektora, ako Apple s iPhone. V dôsledku koronavírusu sa pritom úroveň zásob čínskych spoločností dostala na kritickú úroveň a je otázne, či postačí ako kompenzácia výpadku vo výrobe. Hoci najväčšiemu riziku, pokiaľ ide o vplyv na hodnotový reťazec, čelí elektronický segment IKT, textilno-odevný a automobilový priemysel, elektronické spoločnosti sa do istej miery môžu spoliehať na čínske zásoby a automobilový sektor vďaka nadvýrobe nateraz tiež nečelí až takému výraznému riziku. Najväčšiemu riziku čelia textilno-odevné firmy kótované na burze vzhľadom na zásoby nižšie než 15 dní.
Pokiaľ ide o negatívny vplyv na hodnotové reťazce v spomínaných troch sektoroch, faktom je, že hoci top 5 krajín, ktoré sú od Číny v tomto smere najviac závislé, je z Ázie, obavy sú opodstatnené aj vo zvyšku sveta. Napríklad až 20 % celkového medziproduktu dovážaného do USA je z Číny, o niečo menej, 18 % je to v prípade Peru a 17 % v prípade Ruska. Dôvod, prečo sa to dotkne najmä hodnotových reťazcov troch spomínaných sektorov, je v ich profilácií.
Napríklad IKT je celosvetovo vysoko koncentrovaný v rukách popredných spoločností z USA a Číny, kde väčšina výrobných činností sa odohráva práve v Ázii. Spoločnosti Apple a Alibaba už pritom oznámili, že finančné výsledky za prvý kvartál negatívne ovplyvnení práve koronavírus.
Hodnotový reťazec v automobilovom priemysle je medzinárodný a výmeny medzi závodmi umožňujú prepojenie výrobných systémov. Je úplne bežné, že automobilové súčiastky cestujú medzi viacerými miestami skôr, ako sú finálne inštalované do vozidla. Čína sa tak stala najväčším centrom pre výrobu vozidiel, ale zároveň aj najväčším spotrebiteľom. Pokiaľ ide o odevno-textilný priemysel, na Čínu pripadá podľa údajov Svetovej obchodnej organizácie z roku 2018 až 32 % trhu.
Tri riziká
Miera, akou budú zasiahnuté jednotlivé sektory, bude závisieť od toho, ako dlho budú trvať dopravné obmedzenia tak v rámci Číny, ako aj krajiny so zvyškom sveta. Berúc do úvahy zásoby firiem kótovaných na burze na celom svete a skutočnosť, že tradične práve v mesiacoch január a február vykazuje Čína nižšiu výrobnú aktivitu kvôli novoročným sviatkom, v prípade výrobcov elektroniky stavy zásob nebudú pri súčasných podmienkach postačovať dlhšie ako do apríla.
Riziko je to najmä v prípade menších spoločností a subdodávateľov. Pokiaľ ide o firmy z odevno-textilného sektora kótované na burze, údaje zásob naznačujú (berúc do úvahy rovnaké odôvodnenie ako predtým), že by sa situácia mohla zhoršiť už v polovici marca, pretože zásoby sú obmedzené aj v súlade „fast-fashion“ stratégiou.
Významné riziko šírenia koronavírusu však platí aj pre odvetvia, ktoré už aj doteraz mali problémy. Ide najmä o automobilový sektor a dopravu, a to najmä s ohľadom na globálne spomalenie, čo potvrdil aj index BDI, ktorý sa od začiatku januára do polovice februára znížil o 61 % a ilustruje pokles dopytu.
V neposlednom rade však z dlhodobého hľadiska firmy, ale aj vlády čelia skutočnosti, ako významne sú zraniteľné a závislé na čínskej ekonomike a pridružených dodávateľských reťazcoch niektoré posuny v globálnych hodnotových reťazcoch sa zvyšujú na pozadí obnoveného protekcionizmu.