Manželia za volantom kamióna

Sú mladí, sú manželia a ich práca ich baví. Takto by sme v jednej vete vedeli predstaviť manželov Petra a Nataly, ktorí spolu brázdia európske cesty ako profesionálni vodiči. Je toho však podstatne viac, čím sú títo dvaja charizmatickí mladí ľudia zaujímaví. Preto sme ich vyspovedali a pýtali sme sa aj na to, ako vznikol nápad jazdiť v manželskej dvojosádke, či si občas neskočia do vlasov alebo čo ich na práci profesionálnych vodičov baví najviac. Keďže počas nášho rozhovoru Peťo práve šoféroval, na otázky odpovedala Nataly.

Ako ste sa dostali k tejto práci a ku kamiónom?

Manžel mal odjakživa sen, že by chcel jazdiť s kamiónom. Ja som mala iné plány, chodila som do školy (na vysokú), ale nejako ma to tam prestalo baviť a tak ma Peťo zavolal k sebe, nech si urobím vodičák a budeme jazdiť spolu.  Povedala som si, že to skúsim, nemala som však potrebný minimálny vek 21 rokov a vodičák som si teda nemohla urobiť ihneď, takže som najskôr jazdila s ním len ako spolujazdec. Pomaličky som popritom nasávala som nové skúsenosti, až sa mi to zapáčilo. Hneď ako som mohla, som si urobila vodičák a pridala s k nemu.

Ako dlho spolu vlastne jazdíte?
Keď dobre počítam, tak v máji to bude 5 rokov, čo spolu jazdíme.

Jazdíte vždy spolu alebo aj niekedy aj každý sám?

Zatiaľ na 99% chodíme spolu, ale jeden – dvakrát sa stalo, že sme šli oddelene. Napríklad v bývalej firme raz bolo potrebné odviezť nejaký kamión a popri tom sme ťahali aj náš, tak sme sa rozdelili. Raz to bolo z Košíc do Zvolena a druhý raz z Francúzska do Španielska na hranicu, to sme pomáhali jednému vodičovi, ktorému skončil výkon, inak by nestihol terminovanú vykládku. Trvalo to asi 5 a pol hodiny, približne 400 km, čo nie je veľa. Nemali sme zatiaľ žiadny dlhší úsek, ktorý by sme išli úplne sami alebo iný smer.

Na Instagrame vyzeráte, že vám to perfektne funguje, jazdíte spolu, nie je medzi vami nijaká ponorka. Ako zvládate to, že ste v podstate stále spolu?

Zo začiatku to vždy veselé nebolo, boli medzi nami aj hádky, kým sme si našli správny spôsob fungovania. Dokonca sme si chvíľu mysleli, že sa na jazdenie spolu radšej vykašleme. Ale s odstupom času je to oveľa lepšie. Kľúčom je komunikácia. Naša práca je náročná, čo sa ľahko odzrkadlí na našej psychike. Snažíme sa konflikty riešiť chladnou hlavou. Veľa vecí riešime s humorom a nadhľadom, inak by sme sa tu asi pozabíjali. Očividne sa to dá zvládnuť, nie sme jediný pár, ktorý takto funguje v kabíne a nonstop spolu, no chce to veľkú dávku odhodlania a kompromisov. Samozrejme, aj my máme dni, kedy si od seba potrebujeme oddýchnuť, na tom nie je nič zlé. Len to ma každý inak nastavené, čo je úplne v poriadku.

Vyšli vám firmy v ústrety, keď ste ich požiadali, že chcete jazdiť spolu?

V bývalej firme, kde pracoval najprv Peťo asi dva roky, rátali už aj so mnou, keďže sme si to overili na firme ešte pred začatím vodičáku, takže tam to bolo v pohode. A čo sa týka terajšej firmy, kde momentálne pracujeme, nebol s tým žiaden problém, keďže na firme je niekoľko ďalších dvojosádok.

Práca dvojosádky je náročná, takmer stále ste na cestách. Ako je to s vašim voľným časom?
Pred cca dvoma rokmi sme zmenili firmu, odvtedy sme aj častejšie doma. Veľmi nám to vyhovuje, máme čas aj na naše hobby, keď máme voľno. Teraz, počas pandémie, to nie je nič moc (kvôli opatreniam), ale napríklad vlani, ešte pred pandémiou, sme stihli rôzne výlety na bicykloch či turistiku.  Stopercentné zázemie nám však trošku chýba. Zatiaľ nám to nijako zásadne nevadí, našli sme si zlatú strednú cestu, môžeme byť aj doma aj na cestách.

Vašu dvojosádku dopĺňa aj váš psík, ratlík Laky. Aký je to spolujazdec?

Lucky k nám prišiel už ako šteniatko. Začiatky boli veľká výzva. Našťastie si na kamión a cestovanie veľmi rýchlo zvykol. Navštívil s nami kopec zaujímavých miest, najmä v zahraničí. Brávali sme ho všade, kde sa dalo, už od malého šteniatka. Snažíme sa mu dostatočne venovať a brávať ho na dlhé prechádzky, ktoré zároveň prospievajú aj nám, keďže sme celý deň za volantom. Kabína je jeho teritórium, ktoré si dôkladne stráži a dnu nepustí nikoho cudzieho. Síce je maličký, ale počuť ho je vždy dostatočne. Kolegovia majú pred ním rešpekt.

Čo vás na tejto práci baví najviac?

Na začiatku to bolo to, že sme veľa cestovali a cez víkendy, keď sme mali pauzu, sme si stihli odbehnúť napríklad do Mníchova alebo do Benátok. Teraz je toho menej, ale baví nás šoférovanie a to, že sme takto spolu. Už za tie roky  je to taká automatika. Je super, že spolu môžeme zdieľať tento životný štýl a prácu. Síce sme nonstop rozlietaní, vždy na inom mieste, no toto nás na tom baví, že nám nehrozí taký klasický kancelársky stereotyp. Každý deň prinesie niečo nové.

Máte nejaké destinácie, ktoré jazdíte pravidelne?

Áno, momentálne sú to prevažne pevné zákazky, ktoré ma firma zazmluvnené. Napríklad teraz jazdíme najmä do Francúzska,  je to taká príjemná rutina, že už vieme, kde ideme, kde budeme robiť pauzu alebo, kde sa zastavíme po ceste atď. V predchádzajúcej firme to bolo pestrejšie, jazdili sme po celej Európe, museli sme viac improvizovať, čo tiež nebolo na škodu, lebo nás to veľa naučilo.

Ak otázku o tom, čo vás baví najviac otočím, čo je na vašej práci pre vás naopak najťažšie?

Čo sa týka práce, tak to asi bude to čakanie na firmách, komplikuje nám to veľakrát plány, je to neproduktívne a v mnohých prípadoch naozaj zbytočné. Nikto nás síce nejakým zásadným spôsobom nenaháňa, naša firma je v tomto smere naozaj ústretová, no to čakanie je strašné, napríklad nedávno sme mali dve nakládky a celý deň bol zabitý iba týmito nakládkami. Takže toto je jedna z tých vecí, ktorú nemáme radi, ale to deprimuje veľa vodičov. Kolóny na cestách dnes už vieme ľahko obísť alebo predvídať a zariadiť sa podľa toho. No netušíme, či sa skladník Janko na firme XY dobre vyspal a zloží nás za 30 minút alebo 4 hodiny.

• 

• 

Na Instagrame máte zaujímavý a veľmi interaktívny profil, ktorý stále rastie. Ako vznikol nápad založiť Instagramový profil Peter & Nataly?

Na začiatku, ešte predtým ako som oficiálne začala jazdiť, som si založila blog a tam som začala písať články a skúsenosti, rady vodičom a podobne. Založenie Instagramu prišlo trošku neskôr, ale Instagram je momentálne oveľa aktívnejší, sú tam skvelí fanúšikovia, sledovatelia, väčšia interakcia, možnosť dať si s nimi livestream. Je tu oveľa lepšia spätná väzba, ktorá mi pomáha pri rozvíjaní blogu, ak ide napríklad o nové témy na články.

Plánujete aj Youtube kanál, alebo ste nad tým ani neuvažovali?

Chceli by sme, techniku na to by sme aj mali, ale odrádza nás od toho fakt, že nemáme toľko času a tiež témy, o čom by sme točili. Naši kolegovia už točilo nejaké videá, ale tým, že máme tie isté prepravy a riešime tie isté veci, bola by to nuda a nechceme sa do toho púšťať za každú cenu. Možno  jedno – dve videá za rok, nejaké špeciálne, okrem toho, čo dávame na Instagram, by sme si vedeli predstaviť.

Čo by ste ako profesionálni vodiči povedali mladým ľuďom, ktorí sa rozhodujú, či majú alebo nemajú ísť pracovať do oblasti dopravy? Čo je na tejto práci podľa vás najvzrušujúcejšie?

To je dobrá otázka, no zároveň dosť ťažká. Keďže dôvody, prečo chcú ísť mladí ľudia na kamión sú rôzne. Väčšinou to tí budúci vodiči vidia z domu, majú rodiča či súrodenca, ktorí jazdia. Oni už vedia, do čoho idú a čo ich čaká, keďže v kamióne strávili nejaký ten čas, hoci aj ako malé deti. Peťo nemal nikoho, ku kamiónom a šoférovaniu ho to prirodzene ťahalo od malička. Tak nasledoval svoju intuíciu a splnil si sen. Nedokážeme nikomu presne povedať, či ho to bude baviť alebo nie. Ja som si roky myslela, že keď pôjdem na zdravotnú školu, že ma to bude baviť a bude zo mňa sestrička. No nakoniec ma to vôbec nenadchlo. Preto si netrúfneme v tomto nikomu radiť. Najlepšie by bolo, aby si to každý vyskúšal sám a rozhodol sa. Dalo by sa však povedať, že ak človek má vzťah k šoférovaniu a vie, že nemá problém sa orientovať vo svete, tak tam nie je čo riešiť, to sú jedny z dobrých predpokladov pre túto prácu. A čo je najvzrušujúcejšie? Okrem cestovania po Európe, spoznávania nových miest a ľudí aj to, keď sa po týždni vrátime domov v zdraví 🙂