Komentár: Dajme hlavy hore. Zvládneme to.
Za posledné týždne zrejme nepočúvate o ničom inom, iba o koronavíruse, nešťastí a škodách, ktoré spôsobuje. A možno ste z toho už unavení.
Ak áno, nečudujem sa. Média servírujú jednu koronainformáciu za druhou, a hneď za nimi negatívne odhady pádu ekonomiky a nástupu recesie. Až to človeka časom otrávi. Aj my sa téme koronavírusu dosť venujeme, jednoducho tu je a nedá sa ho ignorovať, na našu obranu ale dodám, že o tejto téme píšeme hlavne preto, aby sme v tomto náročnom a často chaotickom období aspoň trochu pomohli bojovníkom v popredných líniách – profesionálnym vodičom kamiónov, dodávok, dispečerom, autodopravcom a všetkým, na ktorých pleciach je zodpovednosť za fungovanie logistiky a zásobovania.
Slová koronavírus, kríza a pokles sme za posledné týždne počuli toľko krát, že pomaly ani nevidíme nič pozitívne. Pandémia jednoducho pácha nedozierne škody. Pre mnohých je súčasná situácia doslova existenčná. Prakticky zo dňa na deň zavreté obchody a prevádzky pre mnohých znamenali a znamenajú ťažkosti, ktoré si človek, ktorý nikdy nepodnikal, dokáže len ťažko predstaviť. Zisky mnohým klesli na nulu, ale nájomné, platy zamestnancom ani vaše súkromné účty a hypotéky však nepočkajú. Viem o čom hovorím, aj my bojujeme s nepriazňou osudu, reklama sa pri akýchkoľvek krízach škrtá medzi prvými.
Napriek ťažkostiam a zdanlivo bezvýchodiskovej situácii však nesmieme skloniť hlavu a vzdať sa. Tým nemyslím nás ako magazín, ale nás ako krajinu. Krízy tu sú odjakživa a či sa nám to páči alebo nie, budú tu aj po tom ako pandémia skončí. Je to akýsi kolobeh života. Sme nútení hľadať alternatívy, prax ale ukazuje, že šikovným patrí svet a kde je vôľa, tam je aj cesta. Tí, ktorí vedia reagovať a prispôsobiť sa podmienkam, sú aj počas ťažkých časov úspešní.
Príkladom sú napríklad podnikatelia a podniky, ktoré dokázali v čase krízy pretransformovať svoje podnikanie. Tým mám na mysli šikovných ľudí, ktorí zmenili svoje podnikanie tak, aby prežili a zároveň pomohli, nie špekulantov, ktorí skupovali alebo skupujú všetky ochranné pomôcky a predávajú ich za niekoľkonásobne vyššie ceny. Takí by sa nad sebou mali zamyslieť.
Tých šikovných tu máme desiatky ak nie stovky. Živnostníci, podnikatelia ktorí začali namiesto oblečenia vyrábať ochranné kombinézy, produkciu alkoholu nahradili výrobou čistiacich prostriedkov alebo začali šiť rúška. Príkladov je mnoho. Šťastie? Môžeme to volať akokoľvek, ale nemyslím si. Je to v prvom rade kreativita, húževnatosť a nezlomný duch týchto ľudí, ktorí napriek extrémne rýchlej zmene a problémom, ktoré so sebou priniesla, nesklonili hlavu a namiesto nadávania na situáciu, ktorú aj tak nedokážu zmeniť, našli spôsob ako sa prispôsobiť a ísť ďalej. A to by mal byť príklad pre nás všetkých.
Možno máte v tejto chvíli pocit bezmocnosti a situácia sa vám zdá bezvýchodisková. Avšak, tak ako sme zvládli ťažké obdobia v minulosti, zvládneme ich aj teraz. Bude to ťažké, bude to bolieť a zásadne to zmení nielen nás ale aj celý svet. Ale my to zvládneme. Toto je ten najdôležitejší odkaz. Nenechajme sa znechutiť negatívnymi odhadmi, stratami a všetkým negatívnym, čo neustále počúvame v správach. Nech je pre nás najpodstatnejšia informácia dňa: ZVLÁDNEME TO.
Keď sa hrá futbal alebo sú majstrovstvá sveta v hokeji, s radosťou si mnohí vešajú na autá štátne symboly a z balkónov visia slovenské vlajky. No práve teraz je ten čas byť hrdý, byť vlastenec a patriot a pomôcť si navzájom. Teraz musíme byť súdržní, ohľaduplní jeden k druhému, pretože spolu to môžeme zvládnuť. A aj my, malá krajina môžeme byť príkladom tým väčším a silnejším.
Naivné, poviete si. No ja si to nemyslím. Stačí tak málo. Napríklad nepozerať sa na suseda, ktorý je kamionista ako na nežiadúcu osobu a uvedomiť si, že vďaka nemu si môžem v obchode kúpiť čo potrebujem. Alebo nechodiť v sobotu na preplnené turistické miesta ale radšej sa vybrať niekam, kde viem, že bude minimum ľudí. Jednoducho, stačí sa pozrieť okolo seba a hľadať svoju trošku, ktorou môžeme pomôcť sebe aj ostatným.
Teraz je čas byť hrdým Slovákom. Čas ukázať, že sme naozaj pohostinní a dobrosrdeční národ. Verím, že to ako krajina dokážeme. Že konečne si budem môcť povedať, že sme hrdý národ, aj keď sa práve nehrá hokej.
Martin Miksa, šéfredaktor
