Digitalizácia zatraktívni verejnú dopravu
V Európskej únii sa v trendoch vo verejnej doprave intenzívnejšie hovorí o jej digitalizácii pre zvýšenie efektivity prepráv a prilákanie cestujúcich z áut do autobusov.
V roku 2024 slovenskí cestujúci uskutočnili viac ako 700 miliónov ciest verejnou dopravou, čím prekonali hodnoty pred pandémiou. Výkony osobnej dopravy, ktoré zohľadňujú aj dĺžku ciest, boli v 4. štvrťroku 2024 medziročne vyššie o 14,6 %. Sektor verejnej autobusovej dopravy ročne prevezie takmer 250 miliónov cestujúcich, vykoná viac ako 230 miliónov kilometrov a jeho flotila predstavuje viac ako 4 300 vozidiel. Samosprávy a spoločnosti pravidelne investujú do modernizácie a bezpečnosti vozidiel a komfortu autobusových staníc. Zväz autobusovej dopravy (ZAD SR) má 14 členov, ktorými sú najväčší autobusoví dopravcovia na Slovensku. V júli 2025 bol už po tretíkrát zvolený za prezidenta zväzu Peter Sádovský.
Európske mestá a dekarbonizácia
100 európskych miest bude do roku 2030 klimaticky neutrálnych, aj plánované hromadné cestovanie na vzdialenosť do 500 km by sa z lietadiel malo presunúť do autobusov a vlakov. Situácia sa v Európe za posledné roky dramaticky zmenila, čo prináša aj pochybnosti o udržateľnosti týchto cieľov. Pre mestskú verejnú dopravu sa však zatiaľ plány EÚ nemenia a dôraz sa začína klásť na digitalizáciu verejnej dopravy.

Mestá a digitalizácia
Digitalizácia verejnej dopravy má priniesť vyššiu efektivitu prepráv, online predaj lístkov, spresňovaní časov na linkách verejnej dopravy a aj zvyšovanie atraktivity pre cestujúcich nielen možnosťou wi-fi pripojenia či nabíjania mobilov, ale aj informáciami o akciách v danom meste a prepojení verejnej dopravy s týmito aktivitami. V niektorých mestách Škandinávie už sú apky na lístky vo verejnej doprave prepojené s kultúrnymi či športovými akciami či zľavami v obchodoch a službách.
Ako sme na tom na Slovensku?
O verejnej autobusovej doprave sme sa porozprávali s prezidentom ZAD SR Ing. Petrom Sádovským.
Čo sa udialo vo verejnej doprave v roku 2025?
Na Slovensku sme sa pohli o niečo vpred, aj keď, samozrejme, vždy sa dá urobiť viac. Rozvíjajú sa integrované dopravné systémy, aj keď narážajú na prekážky vyplývajúce z technickej úrovne železničných tratí, ako napr. meškania vlakov, nedodržiavanie cestovných poriadkov. Pokračuje obnova vozového parku autobusových dopravcov, zvyšuje sa miera elektronizácie cestovných lístkov, pribúdajú miestne a regionálne apky. Súčasťou dotovanej verejnej dopravy sa stala aj letecká linka Bratislava – Košice, ktorá síce vyvoláva rozdielne názory v odborných kruhoch, avšak služby cestujúcim – obzvlášť pri zohľadnení kvalitatívnych deficitov železničnej dopravy – určite zlepšuje. Uvidíme, ako dopadne projekt jednotného celoslovenského cestovného lístka pod patronátom Národnej dopravnej agentúry. Projekt je v rozbehu, s plánovaným ukončením v roku 2026.
V dôsledku nehôd na železnici sa verejnosť začína viac zaujímať o bezpečnosť verejnej dopravy? V cestnej doprave je to ešte zložitejšie pod vplyvom stále hustejšej premávky na cestách. Čo sú najčastejšie príčiny nehôd v autobusovej doprave?
Nehôd na cestách máme samozrejme viac, ako by sme si želali. V oveľa väčšej miere ich však spôsobujú tretie strany ako samotní autobusári. Typickými príkladmi sú nepozorní chodci alebo nezvládnutá jazda osobným autom. Stále máme obavy z nie úplne spoľahlivo fungujúcich železničných priecestí, resp. z priecestí bez technických zariadení. Štatistiku nehodovosti však posunie k lepším číslam až rozmach diaľničnej siete. Zvyšovanie represie voči vodičom nie je všeliekom, nehovoriac o tom, že znižuje záujem o povolanie profesionálneho vodiča.
Čo by sa malo vo verejnej autobusovej doprave zmeniť, aby bola atraktívnejšia a viac sa využívala?
S rozvojom integrovanej dopravy v kombinácii so zavádzaním parkovacej politiky v centrách miest sledujeme zvyšujúci sa záujem o verejnú osobnú dopravu. Kvalitný vozový park, komfort vo vnútri vozidla, digitalizácia obsluhy a zrýchľovanie verejnej osobnej dopravy nám vie priniesť nárast počtu cestujúcich. Celkovo ideme dobrým smerom.
V čom by naši autobusoví dopravcovia potrebovali výraznejšiu podporu štátu a samospráv?
Je toho viac. Potrebujeme predovšetkým kvalitné zmluvy s objednávateľmi, ktoré nám zabezpečia primeranú ekonomickú návratnosť a rovnovážnu pozíciu zmluvných strán. Či sa podaria až v ďalšom tendrovacom období po roku 2030, alebo skôr, uvidíme. Tiež potrebujeme dohodnúť so školstvom a samosprávami model vzdelávania vodičov, pretože záujem domácich je nízky a zahraniční vodiči tiež nie sú riešením vždy a všade, napríklad z dôvodu neznalosti jazyka.
Potrebujeme jedny pravidlá pre rozvoj integrovanej dopravy, aby verejná osobná doprava bola jednoduchá, čitateľná pre zákazníka a atraktívna ako celok. Potom priláka ďalších cestujúcich.
Nie nevyhnutne pýtame peniaze, ako sa to často javí v iných odvetviach, minimálne mediálne. Vidíme priestor si pomôcť aj tak, aby to nestálo ďalšie peniaze a zároveň zvyšovalo kvalitu dopravy, ale aj jej udržateľnosť. Chce to však čas, energiu a ochotu na oboch stranách – aj ochotu k ústupkom a kompromisom.
Za rozhovor ďakuje Viliam Bujna.









