Logistika a skladovanie

Slovenské podniky dramaticky zaostávajú v digitálnej transformácii

Združenie inteligentného priemyslu – Industry4UM (Industry4UM) zrealizovalo na prelome augusta a septembra 4. ročník prieskumu o úrovni digitálnej transformácie v priemyselných podnikoch. Výsledky ukazujú, že digitalizácia priemyselných podnikov na Slovensku stagnuje. Aplikácia trendov Industry 4.0 v podnikoch so slovenským kapitálom výrazne zaostáva.

Prieskumu sa zúčastnilo 57 podnikov, z ktorých až tri štvrtiny považuje aplikáciu Industry 4.0 za veľmi dôležitú, 62 % potvrdilo, že by im v aktuálnej situácii pomohla silnejšia digitalizácia a automatizácia. „Registrujeme, že neistota a nestabilita priemyslu spôsobená pandémiou COVID-19 mala vplyv na niektoré parametre prieskumu. Ale súčasne potvrdila, že dnes už firmy nepochybujú o potrebe Industry 4.0. Považujú ju za nutnosť. Pochopili, že znamená stabilizáciu pri výkyvoch spôsobených koronakrízou, či udržanie konkurencieschopnosti do budúcnosti,“ konštatuje Martin Morháč, predseda združenia Industry4UM.

Prečítajte si aj

V zavádzaní Industry 4.0 stagnujeme

Stagnáciu je vidieť pri porovnaní s predchádzajúcim rokom. Počet firiem, ktoré už implementujú Industry 4.0 sa oproti vlaňajšku znížil zo 40 % v roku 2019 na 35 % v roku 2020. Podľa prieskum za to môže alarmujúco nepriaznivý stav v postupe aplikácie Industry 4.0 do firiem so slovenským kapitálom. Z celkového počtu už implementujúcich  podnikov tvorí podiel firiem so zahraničným kapitálom 28 %, kým na strane podnikov so slovenským kapitálom aplikuje len 5 % podnikov. Rovnaký negatívny trend je vidieť aj pri podnikoch, ktoré majú pripravenú implementačnú stratégiu a chcú ju postupne začať aplikovať. Takýto úmysel má celkom 46 % zúčastnených firiem, z ktorých tvoria podniky so zahraničným kapitálom 35 % a podniky so slovenským kapitálom len 9 %. Do tretice podčiarkuje znepokojivý trend aj pohľad na štruktúru podnikov zriaďujúcich implementačné tímy odborníkov, ktoré sú jednou z podmienok úspešnej transformácie. Až 79 % podnikov so zahraničným kapitálom má tím, ktorý pracuje na digitálnej transformácii, kým na strane podnikov s domácim kapitálom je to iba 27 % spoločností.

„Neschopnosť mať víziu a pripraviť implementačnú stratégiu sa ukazuje ako kľúčový problém malých a stredných slovenských podnikov. Aktuálny stav je nebezpečným precedensom, ktorý sa v blízkej budúcnosti môže prejaviť ešte väčším technologickým zaostávaním kapitálovo slovenských firiem a ich nižšou schopnosťou konkurovať. Tento stav otvára nožnice medzi silou domáceho a zahraničného kapitálu. Ak sa to veľmi razantne nezmení, tak slovenský kapitál bude ešte viac strácať na konkurencieschopnosti a slovenská ekonomika bude ešte otvorenejšou, veľmi ťažko ovplyvniteľnou zvnútra krajiny,“ hodnotí situáciu Martin Morháč.

Pohľad na obdobie štyroch rokov

Za celé štvorročné obdobie, počas ktorého sa prieskum každoročne konal, má dynamika prieniku digitálnej transformácie stúpajúci trend. Kým v roku 2017 sa tvorbou alebo realizáciou stratégie implementácie Industry 4.0 zaoberalo menej ako 60 % firiem, aktuálne je to viac ako 80 %. Percento podnikov, ktoré vnímajú Industry 4.0 ako dôležitú agendu vrcholového manažmentu sa medziročne zvýšilo (z 25 % v minulom roku na 35% v tomto roku), stále však ide o veľmi nízky podiel.

Podľa Industry4UM by sa manažmenty firiem mali výraznejšie orientovať na prechod z riešenia každodenných problémov a operatívy na vytváranie svojej budúcnosti, venovať sa agilnej aplikácii stratégie a zavádzaniu organizačnej štruktúry podporujúcej transformáciu. Očakáva sa, že frekvencia zmien na trhu bude rásť a preto bude potrebné na ne nielen reagovať ale podniky rozvíjať a viesť, čo bude bez komplexného digitálneho riadenia firiem prakticky nedosiahnuteľné. Digitálnu transformáciu podniku musia manažmenty začať vnímať ako celofiremný proces, riadený v pružnej organizačnej štruktúre, so zapojením zamestnancov na všetkých úrovniach a ako pevnú súčasť firemnej kultúry.

Martin Morháč
Martin Morháč, prezident Združenia inteligentného priemyslu – Industry4UM (FOTO: Industry4UM)

Po dvoch rokoch rastu podpory v oblasti vytvárania podmienok k učeniu a rozvíjaniu sa zamestnancov, nastal v tomto parametri v podnikoch pokles takmer o 50%. „Zistenie považujeme za veľmi negatívne. Industry 4.0 si vyžaduje nové zručnosti a kompetencie zamestnancov. V oblasti rozvoja pracovníkov a zvyšovania úrovne vnútropodnikového vzdelávania, musia podniky rozhodne zmeniť svoje myslenie a prístup,“ upozorňuje Martin Morháč. Aj v širších kontextoch Slovensko výrazne zaostáva v digitálnych zručnostiach zamestnancov za rozvinutými krajinami, a to aj napriek faktu, že vzdelávanie je pre budúci rozvoj podnikov jedinou cestou zmeny. Podľa Industry4UM je pre zabezpečenie dostatku odborníkov potrebná systematická podpora zo strany štátu, ktorá pomôže zvyšovať vzdelanostnú úroveň budúcich zamestnancov, prispôsobovať ju nárokom a potrebám priemyslu, prepájať vzdelávací proces na prax vo všetkých úrovniach vzdelávania.

Vplyv koronakrízy

Aj keď priemysel zaznamenal stagnáciu v implementácii Industry 4.0, vplyv koronakrízy na už implementujúce podniky nie je výrazný. Prieskum ukázal, že z tých podnikov, ktoré začali a implementujú Industry 4.0, už dnes približne 90 % firiem pokračuje v jej implementácii, z nich 11 % dokonca intenzívnejšie ako pred jej vypuknutím. Z pohľadu digitalizácie vnútropodnikových procesov kopírujú priority podnikov celosvetové trendy ale aj špecifiká slovenskej výroby. Sú zamerané na výrobu (75 %), jej technologickú prípravu (56 %) a logistiku (54%). V externých procesoch je vidieť snahu o vytváranie inteligentných štruktúr v dodávateľskom a zákazníckom reťazci. Aj napriek pozitívnemu trendu v tomto ukazovateli si podľa Industry4UM respondenti zatiaľ stále dostatočne neuvedomujú obrovskú príležitosť zásadne zefektívniť existujúce a vytvárať nové udržateľné digitálne väzby so svojimi subdodávateľmi a zákazníkmi.

Názory odborníkov z praxe

Reakcie lídrov k zisteniam prieskumu:

Ing. Emil Fitoš, prezident IT asociácie Slovenska

Výsledky štvrtého ročníka prieskumu o úrovni aplikácie Industry 4.0 do podnikov sú opäť veľmi zaujímavé a svojím spôsobom burcujúce. Prvou vecou, ktorá vyvstáva ako vážny problém, je situácia firiem so slovenskými vlastníkmi. Takmer tri štvrtiny z nich nemajú vybudované vlastné kapacity na to, aby tému Industry 4.0 profesionálne uchopili, napriek tomu, že ju považujú za dôležitú. Problém je umocnený tým, že inovačné aktivity sa pod vplyvom pandémie COVID-19 plošne spomalili.

Výsledky prieskumu sú silným odkazom pre politikov, ktorí budú rozhodovať o tom, ako použiť prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti, aj zo Štrukturálnych fondov EÚ. Zjednodušene povedané, po opatreniach súvisiacich s koronakrízou slovenské priemyselné podniky potrebujú pomoc štátu s modernizáciou, inak hrozí, že ich pozíciu v dodávateľských vzťahoch obsadia firmy z iných krajín.

Ing. Artur Bobovnický, CSc., riaditeľ Sekcie inovácií a medzinárodnej spolupráce, Slovenská inovačná a energetická agentúra

Prieskum poukázal na výsostnú potrebu posilniť agendu Industry 4.0 na všetkých úrovniach rozhodovania – od manažmentu firiem až po najvyššie vedenie krajiny, pre ktorú je silný a úspešný priemysel predpokladom a hlavným motorom ďalšieho rastu HDP.

Slovenské firmy stále výrazne zaostávajú v implementácii Industry 4.0. Preto by sa kompetentné orgány mali zamyslieť a rozbehnúť nasadenie rýchlych a adresných podporných mechanizmov, pretože straty v tempe implementácie Industry 4.0 sa prejavia predovšetkým v strate konkurencieschopnosti slovenských firiem v blízkej budúcnosti. Slovenská inovačná a energetická agentúra v tejto oblasti pripravuje rozbeh poskytovania inovačných voucherov v horizonte pár mesiacov so zameraním aj na aspekty priemyslu 4.0.

Doc. Ing. Peter Trebuňa, PhD., riaditeľ Ústavu manažmentu, priemyselného a digitálneho inžinierstva, Strojnícka fakulta, Technická univerzita Košice

Podľa môjho názoru spoločnosti, ktoré nastúpili na trend digitalizácie hodnototvorného reťazca už v predchádzajúcom období, boli jednoznačne pripravené na prekonanie krízových situácií na vyššej úrovni, čo zabezpečilo ich podstatne lepšiu pripravenosť na novovznikajúce problémy aj v súvislosti s pandémiou. Treba však vidieť aj zásadnú rozdielnosť podpory štátu k rôznym typom organizácií v čase recesie.

V dnešnej mimoriadne turbulentnej dobe je dôležité, že sú vytvárané práve takéto typy prieskumov. Stavovské organizácie však musia výsledky okamžite redistribuovať na najvyššie možné miesta, aby výstupom prieskumu nebolo len klopanie na zatvorené dvere ale i konkrétne konanie.

Ing. Juraj Habovštiak, spoluzakladateľ a konateľ, MTS Krivá

Industry 4.0 je tu pre nás, a nie sme tu my pre tento systém. Aby sme vedeli jeho možnosti naplno využiť, musí jednoznačne slúžiť na dosiahnutie konkrétnych cieľov v prevádzke firmy. Napríklad úspor nákladov. Vtedy bude aj pozitívne prijatý. Na to je potrebný kvalitný tím v prevádzkovom riadení firmy, ktorý vie identifikovať problémy a prísť s inovatívnymi riešeniami. Tie musí vedieť vhodne komunikovať a postupovať potom ďalej celým procesom zmeny. Možno by bolo dobré zriadiť na celoštátnej úrovni platformu pre prevádzkové tímy, kde by sa mohli učiť, vymieňať si skúsenosti a podobne. Tak by sme sa možno v tejto veci posunuli rýchlejšie dopredu. Slovenské podniky majú podľa prieskumu problém s budovaním aplikačných tímov a prípravou implementačných stratégií. Pod výsledky tohtoročného prieskumu sa podpísala aj bezprecedentná situácia spojená s pandémiou COVID-19. Až dve tretiny podnikov si uvedomuje, že by vplyv koronakrízy zvládli lepšie, ak by boli digitalizované.

V spolupráci
transport.sk
Zdroj
Industr4UM

Prečítajte si aj

Back to top button