Priestor na zmenu alebo utópia?

Ak je intermodalita skutočne tak výhodná, ako býva často prezentované, prečo sa stále ozývajú hlasy proti? Prečo sa nedarí napĺňať rôzne ciele v oblasti intermodality? A prečo je potrebné stimulovať dopyt po intermodalite rôznymi podpornými prostriedkami?

 

Intermodalitu veľmi často vo svojich vyhláseniach spomínajú najmä politici, ktorí sú zodpovední za oblasť dopravy. Vo využití intermodality vidia nástroj, ako riešiť problémy v doprave (kongescie, negatívne dopady dopravy, atď.). Podpora intermodality je veľmi často obsahom dôležitých a strategických dokumentov (nielen štátneho, ale aj medzinárodného významu). Samozrejme, vyšší podiel intermodálnej dopravy na prepravných výkonoch by uvítali aj rôzne environmentálne združenia, ktoré v nej vidia zníženie negatívnych dopadov dopravy (a to najmä cestnej) na životné prostredie. Intermodalitu, ako jeden z druhov dopravy, neodmieta v podstate nikto, resp. nedá sa hovoriť o striktnom odmietaní intermodálnej dopravy. Skôr sa ozývajú hlasy, ktoré kritizujú nadmernú podporu pre vytváranie intermodálnych reťazcov a tiež prílišnú štátnu pomoc a pozornosť dopravám, ktoré nedokážu konkurovať cestnej doprave. Táto podpora býva tiež označovaná ako zasahovanie do dopravného trhu, čo vedie k narúšaniu trhového prostredia.

 

Intermodálna doprava vždy hrala dôležitú úlohu, najmä v medzinárodnom medzikontinentálnom obchode. Ide najmä o kombináciu námornej dopravy (prípadne leteckej) s pozemnými druhmi dopravy. Vznik takýchto dopravných reťazcov, do ktorých bolo zapojených niekoľko druhov dopravy, bol však vyvolaný prirodzeným spôsobom, a najmä geografickými podmienkami. V kontinentálnom meradle je však využitie intermodálnej dopravy ďaleko nižšie. Dominantné postavenie tu má cestná doprava. Toto jej dominantné postavenie je spôsobené jej nespornými výhodami oproti ostatným druhom dopravy. Vysoký podiel cestnej dopravy však so sebou prináša aj mnoho problémov. A práve intermodalita má byť podľa jej zástancov liekom na tieto problémy. Bohužiaľ, intermodalita je však často presadzovaná za každú cenu. Ak sa vrátim k prirovnaniu intermodality k lieku, treba pamätať na to, že ak sa pri liečbe použije nadmerné množstvo liekov, hrozí predávkovanie. 

 

Veľmi častým dôvodom pre podporu intermodality je znižovanie podielu cestnej dopravy. Cestná doprava, napriek svojim nesporným výhodám, prináša so sebou aj mnoho negatívnych dopadov, najmä na oblasť životného prostredia. Pokúšať sa však odstrániť tieto problémy obmedzovaním cestnej dopravy nie je riešením. Mám teraz na mysli najmä rôzne zákazy (napr. na Slovensku sa v poslednom období diskutovalo o zákaze jázd pre nákladné automobily) a znevýhodňovania oproti ostatným druhom dopravy. Veľmi častým argumentom pre intermodálnu dopravu je zníženie kongescií na cestách. Treba si však uvedomiť, že cestná doprava bude vždy súčasťou intermodálnych reťazcov. Preto namiesto reštrikčných snáh o zníženie vozidiel na cestách by bolo lepšie zamyslieť sa napr. nad zlepšením infraštruktúry a výstavbe nových ciest. Takisto je potrebné zamerať sa na vývoj a výskum v oblasti cestnej dopravy. Mali by sa hľadať riešenia v oblasti optimalizácie súčasných prepravných reťazcov, podporovať výskum v oblasti nových alternatívnych pohonov a pod. Cestná doprava má jednoducho v hospodárstve tak dôležité miesto, že neprimerané zásahy do jej fungovania a snaha o jej obmedzovanie na úkor intermodality môžu mať veľmi vážne dôsledky.

 

Jedným z dôvodov, prečo je podiel intermodálnej dopravy v rámci Európy a tiež Slovenska pomerne nízky, je trh. A rozhodujúcim prvkom na modernom trhu je zákazník. Ak teda intermodálna doprava nie je schopná poskytnúť také benefity a služby ako cestná doprava, jednoducho nebude úspešná. Aj keď náklady na cestnú dopravu neustále stúpajú, zákazník je ochotný si radšej priplatiť, ako by mal stratiť istotu, ktorú mu ponúka cestná doprava. Ak má byť intermodálna doprava konkurencieschopná, musí sa prispôsobiť trhu. Bohužiaľ často je realita taká, že naopak podpora intermodality a obmedzovanie cestnej dopravy majú za účel nie prispôsobovať sa trhu, ale prispôsobovať si trh. Tieto zásahy do trhu sú vykonávané so snahou stimulovať dopyt po intermodálnej doprave. Tento dopyt však nie je prirodzený (ako v prípade medzikontinentálnych prepráv), ale je vyvolaný umelo a nasilu. A to môže mať negatívne dopady na fungovanie nielen dopravného trhu, ale i celého hospodárstva.

 

Intermodálne systémy a reťazce majú svoje miesto a opodstatnenie, ale musia byť budované koncepčne a v súlade s požiadavkami trhu, nie nasilu a direktívne. Intermodalita by nemala byť presadzovaná z dôvodu „módy“ a politických rozhodnutí, pretože len tak môže priniesť výhody, ktoré sú od nej očakávané. Priestor pre využitie intermodálnej dopravy určite existuje. Treba však pozorne zvážiť jej presadzovanie a snahu o zvyšovanie jej podielu. Jej nadmerná podpora a presadzovanie na úkor najmä cestnej dopravy, môže totiž priniesť viac negatív ako pozitív.

 

Ing. Tomáš Moravčík, Žilinská univerzita v Žiline