Postavenie zasielateľa pri uzatváraní prepravnej zmluvy

Pri interpretácii tohto ustanovenia však často práve tu vzniká problém. Preto je veľmi dôležitý správny výklad tejto tézy spolu so zodpovedajúcim vyhodnotením a odôvodnením skutočného stavu. Zásadným problémom je, že zasielateľ spravidla sám prepravnú zmluvu neuzatvára, resp. vôbec nie je jej subjektom. V niektorých prípadoch (napr. v rámci novelizácie niektorých námorných prepráv) ju dokonca ani nemôže uzatvoriť. Na druhej strane však zasielateľ musí pod svojím menom uzatvárať niektoré konkrétne zmluvy, ktoré so zabezpečovaním prepravy bezprostredne súvisia. V týchto prípadoch väčšinou ide o „prípravné“ zmluvy, ktoré sú zvyčajne „zmluvami o budúcich zmluvách“ či „rezervačnými zmluvami“. V oblasti prepravy sú takými charakteristickými zmluvami napr. rezervačná zmluva (Booking Note, resp. Booking Letter), ktorej základ spočíva v rezervácii či objednaní ložného priestoru či prepravnej kapacity dopravných prostriedkov na pravidelných linkách za pevne stanovenú cenu. Takéto zmluvy musia byť (v prípade, že prepravu zabezpečuje zasielateľ) uzatvorené zasielateľom, pretože sú súčasťou prepravných operácií – zabezpečovaniu prepravy, čo pripravuje budúcu realizáciu prepravy. Tieto prípravné operácie sú súčasťou zaistenia zmluvných vzťahov pred uzatvorením zmluvy, ktorá už zabezpečí vlastné vykonanie prepravy. V rámci prípravných zmlúv zasielateľ, okrem iného, zmluvne fixuje budúce ceny niektorých prepravných služieb ich poskytovateľov (najmä dopravcov). Fixovanie ceny má spravidla obmedzenú časovú platnosť. Zasielateľ sa tak na základe svojich podnikateľských aktivít sústreďuje na činnosti a služby, ktoré spočívajú v zabezpečovaní prepravy.

 

Zasielateľa možno charakterizovať ako inžiniera prepravy. Je subjektom, ktorý s vynaložením značných odborných vedomostí zo všetkých oblastí prepravy pripravuje celý komplex týchto prepravných služieb. Jeho činnosť ale spravidla nekončí len prípravou všetkých potrebných zmlúv. Príprava konkrétnych zmlúv totiž patrí k významným, ale zďaleka nie k jediným aktivitám. Až po všeobecnej príprave, konzultovaných úpravách so zákazníkom, zasielateľ takto pripravené zmluvy predloží na podpis svojmu príkazcovi, resp. jeho odosielateľovi. Odosielateľ (prepravca) sa tak priamo stáva zmluvným subjektom týchto prepravných vzťahov. V tomto prípade sa to netýka len prepravných zmlúv, ale komplexného spracovania celého zmluvného zázemia budúcej prepravy. Zasielateľ pri podpise (uzatvorení) týchto zmlúv napomáha príkazcovi pri realizácii konkrétnej prepravy (riešenie konkrétnych problémov atď.). Preto je veľmi dôležité vymedziť postavenie zasielateľa ako podnikateľa pôsobiaceho v oblasti uzatvárania prepravných zmlúv. Tu môžeme rozlíšiť až štyri rozličné varianty.

 

Prepravnú zmluvu uzatvára priamo odosielateľ (prepravca) a dopravca. V tomto prípade ide o bezproblémový variant priameho zmluvného vzťahu oboch subjektov prepravnej zmluvy. Zasielateľ v tomto prípade môže vystupovať pod menom ktorejkoľvek zmluvnej strany. V praxi prichádza do úvahy najmä vystupovanie zasielateľa ako dopravcu pri uplatnení tzv. práva vlastného vstupu zasielateľa, resp. v prípade, keď zasielateľ bude vystupovať ako zmluvný dopravca.

 

Odosielateľ k uzatvoreniu prepravnej zmluvy použije svojho splnomocneného zástupcu. Týmto zástupcom je osoba, ktorá je oprávnená pod menom odosielateľa uzatvoriť prepravnú zmluvu tak, že práva a povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy znáša zastupovaný subjekt, teda odosielateľ. V tomto prípade, tzv. priameho zastúpenia, ak by zasielateľ uzatváral prepravnú zmluvu pod iným menom, musel by v nej vystupovať ako priamy zástupca odosielateľa. Vystupoval by tak pod menom odosielateľa a na jeho účet. V takomto prípade by však išlo o vystupovanie zasielateľa v zmysle mandátnej a nie komisionárskej zmluvy. Neuzatvára ju totiž zasielateľ pod vlastným menom, ale pod menom odosielateľa (prepravcu). A ten v nákladnom liste vystupuje ako mandátor. V takomto prípade nejde o vzťah medzi zasielateľom a príkazcom upravený ustanoveniami zasielateľskej zmluvy v Obchodnom zákonníku.

 

V tomto prípade tzv. nepriamy zástupca pod vlastným menom, ale na účet príkazcu (odosielateľa) uzatvára prepravnú zmluvu. Zasielateľ by v tomto prípade za určitých okolností mohol vystupovať v postavení nepriameho zástupcu. Tento vzťah sa riadi tak zasielateľskou zmluvou, ako ja zmluvou komisionárskou.

 

Od priameho zástupcu (splnomocneného subjektu), ale aj nepriameho zástupcu (odosielateľa) je potrebné odlíšiť sprostredkovateľa. Sprostredkovateľ neuzatvára zmluvu pod iným menom, ani pre iný subjekt. Jeho úlohou je pre záujemcov vyhľadať obchodného partnera pre uzatvorenie prepravnej zmluvy, ktorú obe zmluvné strany uzatvoria sami medzi sebou. V situácii, keď zasielateľ vystupuje ako sprostredkovateľ, hovoríme o tzv. čistom zasielateľovi. Ten k svojej podnikateľskej činnosti nevyužíva právo vlastného vstupu (nevykonáva sám dopravu), ale všetky služby súvisiace s prepravou tovaru zabezpečuje „od stolu“.

 

Autor: Doc. JUDr. Ing. Radek Novák, CSc.