Via Carpatia je kľúčová, hovorí v rozhovore poľský minister Adamczyk
Minister infraštruktúry Poľskej republiky Andrzej Adamczyk slúži na svojom poste už druhé funkčné obdobie. Jeho ministerstvo zastrešuje výnamné projekty dopravnej infraštruktúry, do ktorých naši severní susedia masívne investujú. V rozhovore s pánom ministrom nás zaujímal predovšetkým projekt Via Carpatia, ktorý má spojiť sever a juh východnej Európy a stať sa tak nosným koridorom pre celý región.
Pán minister, aká je genéza vzniku koridoru Via Carpatia (VC) a kto prišiel s nápadom na jeho vybudovanie?
Región strednej Európy už roky bojuje s problémom komunikačného vylúčenia, teda nedostačujúcej dopravnej infraštruktúry a to vo veľkom rozsahu. Všetci sme si vedomí, že toto komunikačné vylúčenie je príčinou slabšieho hospodárskeho rozvoja. Naopak, moderné cesty sú motorom rozvoja. Odpoveďou na tento problém sa stala smelá myšlienka prezidenta Poľskej republiky, tragicky zosnulého prof. Lecha Kaczyńského, na tému výstavby koridoru sever-juh, ktorý by spájal krajiny nášho regiónu. V roku 2006 štyri krajiny – Poľsko, Slovensko, Litva a Maďarsko, podpísali deklaráciu, ktorá dala tejto iniciatíve formálny začiatok.
Prvotne to bola koncepcia výstavby cesty na trase Vilnius – Debrecín. Dnes táto cesta vzbudzuje všeobecný záujem: jej výstavba je dôležitá nielen pre tieto štyri štáty. Zaujímajú sa o ňu aj Lotyšsko a Estónsko a pre Rumunsko a Bulharsko sa stala prioritnou investíciou. Záujmom Chorvátska je výstavba odnoží od trasy Via Carpatia na západný Balkán. V súčasnosti je členom iniciatívy 11 krajín. Vďaka takémuto záujmu máme šancu na výstavbu bezpečnej, modernej, pohodlnej cesty, ktorá spojí prístavy Baltského mora – cez Lublin, Rzeszów a Košice – s Egejským morom. Celková plánovaná dĺžka Via Carpatia aj s jej odnožami dosahuje okolo 8 800 km. Jedná sa teda o veľmi ambiciózny projekt, avšak mimoriadne potrebný pre náš región.
Aké hlavné prínosy by mal mať vznik koridoru Via Carpatia pre krajiny zúčastnené v tomto projekte a v širšom poňatí pre región strednej a východnej Európy ako celku?
Realizácia projektu Via Carpatia predstavuje veľmi dôležitý prvok medzinárodného cestného systému spájajúceho Litvu, Poľsko, Bielorusko, Ukrajinu, Slovensko, Maďarsko, Chorvátsko, Rumunsko, Bulharsko, Grécko a Turecko s možnosťou ďalšieho rozvoja do susedných krajín, okrem iného do krajín západného Balkánu, Lotyšska, Estónska a Fínska. Všetky dotknuté krajiny zdieľajú rovnaký názor na dôležitosť a význam tejto cesty pre dopravu na osi sever – juh.
Všetci si uvedomujeme význam infraštruktúry pre rozvoj hospodárstva EÚ a jej jednotlivých členských krajín. Plne zintegrovaný a efektívne fungujúci dopravný systém je zárukou spoločenskej, ekonomickej a územnej nerozlučnosti všetkých regiónov nášho svetadielu. Stredná, východná a južná Európa potrebujú ďalší infraštruktúrny rozvoj, aby sa tým zväčšil hospodársky rozvoj celého regiónu a aby mohol byť do života zavedený voľný pohyb tovaru, osôb a služieb, bez dopravných a administratívnych bariér.
V rámci diskusie o dopravných prepojeniach v regióne nemôžeme zabúdať, že tieto nie sú cieľmi samé pre seba, ale musia slúžiť plynulému pohybu tovaru a osôb. Via Carpatia bez pochýb prispieva k odstraňovaniu meškaní v rozvoji moderného systému dopravnej infraštruktúry v našej časti Európy. V dlhodobejšej perspektíve Via Carpatia pozitívne prispeje k väčšej atraktivite strednej a východnej Európy ako miesta pre umiestnenie investícií, rozvoj priemyslu, obchodu, služieb a tým k rastu zamestnanosti a posilneniu zahraničného obchodu a mobility obyvateľov.
V poslednom čase sa čoraz viac hovorí o zelenej doprave. Odzrkadľuje tento trend aj koridor Via Carpatia?
Áno, v najväčšom možnom meradle. V súlade so súčasnou politikou EÚ sú Zelená infraštruktúra a široko poňatá digitalizácia kľúčovými oblasťami, ktoré musia byť zahrnuté do procesu obnovy hospodárstva. V Poľsku v rámci Zelenej infraštruktúry chceme podporovať predovšetkým železnicu a v rámci digitalizácie uskutočňujeme projekt celoštátneho riadenia cestnej dopravy, ktorý zastrešuje sieť 1 100 km vnútroštátnych ciest v sieti TEN-T po celom Poľsku. Pokračuje výstavba staníc alternatívneho napájania automobilov –všetky tieto aktivity sú zvažované a je možné ich zaviesť v poľskej časti koridoru Via Carpatia. Pri tejto príležitosti treba spomenúť aj nevyhnutnosť posilnenia našej dvojstrannej spolupráce v cezhraničnom rozmere. Sme zaviazaní zaručiť efektívnu obsluhu prihraničných regiónov. Sme povinní využívať moderné riešenia, ktoré budú ohľaduplné voči životnému prostrediu a zároveň zaručia bezprekážkový tok tovarov.
Bohužiaľ, nie je možné pozitívne oceniť legislatívu prijímanú na úrovni Európskej únie. Iniciatívou, ktorá ničí naše úsilie premeniť dopravu na vyváženejšiu a ohľaduplnejšiu voči životnému prostrediu, je Balík mobility I. Ako viete, Balík mobility zahŕňa viacero legislatívnych predpisov, ktoré firmám z nášho regiónu strednej Európy sťaží poskytovanie služieb na vnútornom trhu. Navyše, nerealizujú sa ambiciózne ciele klimatickej politiky špecifikované v Európskej Zelenej infraštruktúre. Ako príklad legislatívy škodlivej voči životnému prostrediu je potrebné uviesť príkaz návratu nákladných vozidiel po 8 týždňoch do krajiny sídla svojej firmy.
Jeho praktickým následkom bude vynútený pohyb vozidiel po Európe – mnohokrát bez nákladu. S tým bude súvisieť zbytočné zvýšenie emisií CO2, dokonca o 3 milióny ton ročne v celej EÚ. Veľká časť týchto emisií CO2 sa navyše bude následkom týchto nových predpisov týkať tranzitných štátov. Iba efektívne a moderné cestné spojenia môžu vo významnej miere zabrániť nadbytočným emisiám CO2, čo má tiež veľký význam pre náš čistý a turisticky atraktívny Karpatský región.
Projekt Via Carpatia si vyžaduje konanie zo strany väčšieho počtu rôznych krajín. V čom vidíte hlavné výzvy pokiaľ sa jedna o koordináciu týchto spoločných krokov?
Najdôležitejšia je spolupráca v dvoch oblastiach. Prvou je spoločná prezentácia myšlienky Via Carpatia na pôde EÚ a lobovanie za jej zahrnutie do základnej siete TEN-T. Druhou je koordinácia investičných konaní. V apríli 2019 sa v Łańcute uskutočnila medzinárodná konferencia s účasťou ministrov zodpovedných za dopravu v desiatich štátoch – členov projektu Via Carpatia. Nielenže sme vtedy podpísali ďalšiu Deklaráciu potvrdzujúcu naše zámery ďalšej spoločnej výstavby a promovania koridoru, ale sme tiež poslali spoločne podpísanú žiadosť Európskej komisii. Chceme, aby bol koridor Via Carpatia na celej svojej trase zapísaný do základnej siete TEN-T, ktorej revízia sa predpokladá do roku 2023. Umožní to zvýšenie pravdepodobnosti získať na jeho výstavbu prostriedky Európskej únie vo všetkých krajinách zúčastnených v projekte.
Treba však priznať, že náročnejším koordinačným elementom je praktické ukončenie, naplánovanie realizácie investícií v jednotlivých krajinách z viac či menej prelínajúcim sa termínom ukončenia prác. Cieľom je odovzdanie cesty do užívania vodičom viac menej v rovnakom čase: cesty, ktorá pôjde od Baltského k Egejskému, Čiernemu a Jadranskému moru.
Ako hodnotíte spoluprácu medzi Poľskom a Slovenskom pri výstavbe tohto koridoru?
Poľsko a Slovensko sú spoluzakladateľmi iniciatívy Via Carpatia. Naše vlády sa od začiatku spoločne zúčastňujú všetkých stretnutí a konferencií na túto tému. Spoločne sme podpisovali ďalšie deklarácie. Na pôde EÚ naše krajiny spoločne konajú v prospech tejto iniciatívy. Veľmi si cením pravidelné, časté kontakty s našimi slovenskými priateľmi. Pred dvomi rokmi Poľsko a Slovensko podpísali dohodu o mieste stretu rýchlostných ciest, ktoré patria do Via Carpatia v našich krajinách: cesty S19 v Poľsku a R4 na Slovensku.
Poľskí a slovenskí podnikatelia čelia mnohým výzvam a dnes musia navyše bojovať aj s následkami pandémie COVID-19. Nemali by narážať na dodatočnú bariéru v podobe nedostatočnej infraštruktúry. Tá nemôže byť bariérou pre turistov a podnikateľov z krajín ležiacich v strednej Európe. Musíme zabezpečiť úplné využitie exportných možností našich výrobkov a služieb na nenasýtené trhy našich, ako aj susedných krajín. Naši podnikatelia musia mať možnosť naplno využiť potenciál, ktorý drieme v spolupráci medzi našimi krajinami. Preto vynakladáme všetko úsilie, aby centrálny úsek Via Carpatia, pretínajúci Poľsko, vznikol čo najrýchlejšie. Som presvedčený, že podobné odhodlanie má aj slovenská strana – je to naše spoločné úsilie v prospech zvýšenia kvality dopravy a likvidácie komunikačného vylúčenia v našej časti Európy.
Kde prípadne a v čom vidíte možnosť na väčšie prehĺbenie tejto spolupráce?
Na fóre Európskej únie sa musíme snažiť o to, aby rozdelenie prostriedkov medzi jednotlivé odvetvia dopravy zodpovedalo najdôležitejším potrebám členských krajín a nová cestná infraštruktúra je nevyhnutne potrebná ako v Poľsku, tak aj na Slovensku. Musíme tiež zaručiť, že nástroj CEF, ktorý financuje kľúčové dopravné prepojenia v rámci siete TEN-T, bude pre kohézne krajiny dostupný na rozvoj kľúčovej cestnej infraštruktúry.
Aj preto je minuloročné podpísanie deklarácie v Łańcute, ktoré sa týkalo spoločnej výstavby koridoru Via Carpatia a podpísalo ju aj Slovensko, pre Európsku komisiu jasným znakom toho, že obe naše krajiny berú vážne infraštruktúrne investície vo svojich pohraničných oblastiach. Bez pochýb to bude mať vplyv aj na zlepšenie mobility v tejto oblasti. Tak ako budúce prepojenie poľskej rýchlostnej cesty S1 so slovenskou diaľnicou D3 je západným pilierom našej spolupráce v doprave, na osi sever-juh chceme tiež zaručiť plynulý vznik východného pilieru, teda koridoru Via Carpatia.
Poľsko má skúsenosti aj znalosti, ako urýchliť realizáciu infraštruktúrnych investícií. Naše zákonodarstvo týkajúce sa špeciálnej povahy príprav investícií umožnilo skrátenie prípravného obdobia v priemere z 10 na 6 rokov. Česká republika využila naše skúsenosti a zaviedla u seba podobnú legislatívu. Ak by Slovensko chcelo ísť podobnou cestou, sme pripravení poskytnúť všetky naše znalosti.
Poľsko masívne investuje do výstavby koridoru VC a pracuje na rýchlom dokončení svojej časti. Je rok 2026 ako termín odovzdania celého poľského úseku do užívania stále aktuálny?
Súčasná poľská vláda považuje realizáciu cesty Via Carpatia za svoju prioritnú úlohu. V súlade s aktuálne stanovovaným harmonogramom odovzdáme do prevádzky celú túto cestu na území Poľska na prelome rokov 2025/2026. Najskôr bude vodičom odovzdaný úsek medzi Lublinom a Rzeszowom, následne budeme odovzdávať do prevádzky ďalšie úseky od roku 2021 do roku 2023. V realizácii sú už aj úseky na juh od Białegostoku. V budúcom roku vyhlásime verejnú súťaž na výstavbu úsekov vedúcich z Rzeszowa k poľsko-slovenskej hranici. Jedná sa o veľmi ambicióznu úlohu – vyžaduje si výstavbu tunelov a estakád. Napriek tomu si myslíme, že prelom rokov 2025 a 2026 je reálnym termínom na dokončenie výstavby rýchlostnej cesty S19 v Poľsku. Cesty, ktorá je chrbticou Via Carpatia.
Aké vidíte riziká, ak nebude Slovenská časť Via Carpatia odovzdaná v termíne?
Predpokladáme, že ukončenie poľského úseku Via Carpatia vygeneruje značný nárast dopravy, obzvlášť kamiónovej. To môže zapríčiniť, že sa infraštruktúra stane vo veľkej miere nepostačujúcou. V súčasnosti je táto doprava väčšinou vedená bežnými cestami, vedúcimi cez centrá obcí. Preto ma znepokojuje oveľa pomalšie tempo práce na slovenskom úseku tejto medzinárodnej cesty. Obzvlášť mám na zreteli úsek od poľsko- slovenskej hranice do Prešova.
Avšak teším sa, že v tesne pred revíziou siete TEN-T prebiehajú na slovenskom ministerstve dopravy práce na strategickom programovom dokumente vo veci dopravnej infraštruktúry. Dúfam, že zohľadní aj rýchlu realizáciu našich cezhraničných úsekov. Slovenská časť tejto pre našu časť Európy kľúčovej cesty, je veľmi dôležitá. Som presvedčený, že slovenská vláda vníma potenciál, ktorý plynie z realizácie VC ako aj hrozby vyplývajúce z nečinnosti vo veci jeho výstavby.
Kedy budú môcť podnikatelia a obyvatelia naplno využívať koridor VC v celej jeho dĺžke zo severu Európy až na juh kontinentu?
Poľsko deklaruje prejazdnosť celého poľského úseku Via Carpatia na prelome rokov 2025/2026. Litva deklaruje ukončenie najdôležitejšieho úseku na svojom území – čiže do Kowna – do roku 2025. Pritom už za 5 rokov bude možný bezpečný prejazd do Lotyšska a Estónska a ďalej trajektom do Fínska. Termín odovzdania Via Carpatia na jeho stredovom a južnom úseku záleží od zapojenia sa krajín ako Slovensko, Bulharsko a Rumunsko. Rumunská a bulharská strana vysiela ubezpečenia o možnosti ukončenia výstavby do roku 2030. Chceli by sme, aby práve vtedy už bol možný prejazd od Baltského mora: z Fínska a Estónska cez Poľsko a Slovensko k Čiernemu moru, Egejskému moru a Jadranskému moru, po modernej, pohodlnej a bezpečnej ceste. Bude to zavŕšenie niekoľkých desiatok rokov trvajúceho úsilia a zároveň otvorenie novej kapitoly rozvoja strednej a východnej Európy. Pri tomto diele môžeme byť spolu a ja o tom budem nepretržite presviedčať našich partnerov.
Andrzej Adamczyk
Od 15. novembra 2019 zastáva druhé funkčné obdobie ako minister infraštruktúry Poľskej republiky. Je členom Sejmu Poľskej republiky od roku 2005 a dlhoročným podpredsedom parlamentného výboru pre infraštruktúru a člen výboru pre styk s Poliakmi v zahraničí. Podieľal sa na práci výborov pre stavebníctvo, územné riadenie a správu bytov, pre monitorovanie využívania finančných prostriedkov Európskej únie a pre pozemnú dopravu.
Špecializuje sa na cestnú a železničnú infraštruktúru ako aj na stavebníctvo. V parlamente sa zaoberal okrem iného vládnym návrhom zákona o účelových cestných spoločnostiach, novelou zákona o stavebnom zákone a návrhom zákona o zjednodušení procesu investovania do bytovej výstavby. Ako radca krakovského poviatu predsedal výboru pre infraštruktúru dve funkčné obdobia. Je tiež členom Malopoľskej komory stavebných inžinierov.
