Aké výzvy čakajú dopravcov v roku 2026?

Firmy budú naďalej sužovať dane, logistika sa zrýchli a pomôcť môže legislatíva týkajúca sa vodičov z tretích krajín.

V porovnaní s krajinami V4 má Slovensko najťažšie daňovo-odvodové zaťaženie práce, čo zvyšuje prevádzkové náklady podnikov a oslabuje konkurencieschopnosť slovenských dopravcov. Požiadavky trhu smerujú k vyššej rýchlosti a menia charakter skladových priestorov, pričom problém s nedostatkom šoférov možno riešiť národnými vízami pre zahraničných pracovníkov z mimo-európskych krajín.

Máme najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie v rámci V4

Na Slovensku je v porovnaní s ostatnými krajinami V4 daňovo-odvodové zaťaženie práce najvyššie, čo firmám zvyšuje náklady na zamestnávanie v porovnaní so susednými štátmi. Od januára tohto roka sa navyše zvýšil odvod na verejné zdravotné poistenie za zamestnanca o jeden percentuálny bod, zo 4 % na 5 %.

„Z pohľadu celkového daňovo-odvodového zaťaženia práce je Slovensko v rámci krajín V4 na tom najhoršie, najmä pokiaľ ide o výšku odvodového zaťaženia,“ hovorí Jakub Volner, z Panattoni.

Touto témou sa zaoberala aj analýza spoločnosti Transportly, ktorá porovnávala vnútroštátnu a medzinárodnú prepravu tovaru.

„Pri vnútroštátnych prepravách v rámci Slovenska ich až 80 % realizovali slovenskí dopravcovia. Pri vývoze tovaru zo Slovenska do zahraničia je podiel slovenských dopravcov približne 50 %. Najnižší podiel však vidíme pri dovoze tovaru späť na Slovensko, kde slovenskí dopravcovia zabezpečujú len okolo 30 % prepráv,“ vysvetľuje Viktor Sučka.

Hlavným dôvodom tohto rozdielu je mzdové zaťaženie. „Náklady na vodiča sú napríklad v Poľsku výrazne nižšie než u slovenských logistických spoločností, pričom mzdy sú v oboch krajinách podobné,“ hovorí Sučka.

Transakčná daň pridáva firmám 2 – 3 % k dani z príjmov

Podobne je na tom aj bremeno korporátnej dane. Slovensko spolu s Českom aktuálne zdieľa najvyššiu základnú sadzbu dane z príjmov právnických osôb v regióne V4 na úrovni 21 %. Náš domáci daňový systém však v porovnaní so susedmi výrazne viac zaťažuje najmä veľkých hráčov a to aj v rámci logistiky.
„Od minulého roka daň z príjmov najväčších firiem vzrástla na 24 %, čím sa stala suverénne najvyššia v regióne. Nad túto úroveň ešte musíme nadsadiť sektorové dane, napríklad pre bankový či energetický sektor,“ vysvetľuje analytik Michal Horňák zo SLSP. Výpočet však nekončí. Napríklad daň z finančných transakcií je podľa Horňáka ekvivalentom dvoch až troch percentuálnych bodov navyše k dani z príjmov firiem.

Trh sa zrýchli a firmy musia reagovať

Popri výraznom daňovom zaťažení čelia logistické firmy aj novým trhovým nárokom. Rast online objednávok pritom výrazne mení najmä fungovanie a organizáciu skladových procesov. Firmy musia byť flexibilnejšie a pripravené rýchlo reagovať na menšie a častejšie dodávky.

„Rast e commerce zásielok znamená, že naše sklady musia zvládať čoraz viac menších a častejších objednávok, namiesto tradičných veľkých zásielok pre B2B zákazníkov. Tie musia byť vyskladnené a pripravené na expedíciu do niekoľkých hodín. To mení usporiadanie skladov, technológiu aj plánovanie práce,“ hovorí Jozef Ševčík country manažér z Raben Logistics Slovakia.

5 000 národných víz pre vodičov

Od začiatku roku môže až 5 tisíc pracovníkov z tretích krajín pôsobiacich v oblasti dopravy získať národné víza s platnosťou až na jeden rok, namiesto doterajšej lehoty 180 dní. Polročné udeľovanie víz podľa dopravcov nebolo dostačujúce.

„Doteraz sme vodičov z tretích krajín nezamestnávali najmä z dôvodu krátkej platnosti národných víz, ktoré sa udeľovali spravidla len na 180 dní. Tento režim bol vnímaný ako dočasné riešenie a v praxi viedol k vysokej fluktuácii a špekulatívnym presunom pracovníkov, čo je pre logistiku dlhodobo neudržateľné,“ pokračuje Jozef Ševčík z Raben Logistics Slovakia.

Zamestnávanie pracovníkov len na krátke obdobie zvyšuje chybovosť, čo má priamy dopad na kvalitu poskytovaných služieb. „Naši vodiči pracujú s modernými technológiami, vrátane systémov na skenovanie a trackovanie tovaru v reálnom čase. Ide o procesy, kde je nevyhnutná dôkladná adaptácia a zaškolenie,“ pokračuje Ševčík. Ten zároveň dodáva, že mechanizmus však nevyrieši samotnú štrukturálnu výzvu, ktorá má korene v demografickom vývoji, nízkej atraktivite povolania a nedostatku nových talentov v logistike.