Odborníci predpokladajú, že v nasledujúcich rokoch môže logistický trh na Slovensku vzrastať tempom blížiacim sa k dvadsiatim percentám ročne. Čoraz vypuklejší problém nedostatku pracovných síl preto treba riešiť hneď za horúca.
Koordináciu, zosúladenie, prepojenie a optimalizáciu toku surovín, materiálov, výrobkov a služieb, ktorými sa zaoberá logistika, jej zabezpečuje doprava. V tomto smere dominujú u nás kamióny. Ekonómovia vyrátali, že v presnosti dodávok, v rýchlosti prepravy na kratšie vzdialenosti a v minimalizácii nákladov na skladovanie vo vnútrozemských štátoch zatiaľ víťazia nad konkurenciou.
Logistický boom
Ťahúňmi logistiky na Slovensku sú najmä zahraniční investori, ich firmy a domáce i zahraničné reťazce subdodávateľov. Slovenský trh je každoročne bohatší o niekoľko firiem, ktoré zvyšujú záujem o logistické služby. Napriek tomu, že logistika sa začala na Slovensku rozvíjať až v 90. rokoch minulého storočia, v súčasnosti, podobne ako odvetvie stavebníctva, zažíva boom. V dôsledku zvýšeného dopytu po logistických službách vzrastá objem prepravených tovarov a tržieb.
Súčasné výrobné procesy našich i zahraničných firiem sú nastavené na produkciu bez skladovania zásob, čím sa ušetria značné finančné prostriedky, najmä na výstavbu či prenájom skladovacích hál. Riešenie problémov výroby tohto druhu je doménou logistických spoločností, ktoré pracujú podľa prianí svojich klientov. Mnohé logistické spoločnosti však čoraz naliehavejšie pociťujú nedostatok odborníkov.
Petr Pernica z pražskej Vysokej školy ekonomickej hovorí, že vysoko kvalifikovaný logistik dokáže znížiť náklady pôvodného reťazca o 5 až 10 percent. Zároveň zlepšuje dodávateľskú výkonnosť logistického reťazca. „Keďže logistické náklady tvoria 10 až 50 percent celkových variabilných nákladov bežného podniku, je dobrý logistik schopný ušetriť 0,5 až 5 percent variabilných nákladov počas dvoch alebo troch rokov,“ konštatuje P. Pernica.
Bez odborníkov to nepôjde
Mnohé logistické firmy sa sťažujú, že absolventom vysokých škôl chýbajú schopnosti pracovať v tíme. Len máloktorí z nich prichádzajú v procese pracovnej činnosti s novými nápadmi, nehovoriac o schopnosti obhájiť vlastný názor. Len tretina zamestnávateľov v oblasti logistiky je spokojná s tým, ako absolventi vysokých škôl ovládajú cudzí jazyk.
V odvetví logistiky sa začína prejavovať chronický nedostatok operačných manažérov. Ide o ľudí, ktorí riadia procesy integrovaného logistického reťazca. Rozhodujúcimi schopnosťami v tomto procese sú definícia logistických procesov, formulácia strategického reťazca, implementácia a riadenie zmien. Operačný manažér musí okrem toho rozumieť informačným a komunikačným technológiám a skladovým systémom.
Nedostatkovým tovarom je aj operátor distribučného centra. Táto prevádzková funkcia si vyžaduje schopnosť koordinovať čiastkové procesy a operácie, pracovať s počítačom a riadiť sklady.
Mnohým logistickým firmám chýbajú distribuční manažéri. Ich úlohu je riadenie distribučných procesov vrátane regulácie zásob, skladovania a dopravy. Vyžaduje sa analytické myslenie so zručnosťou a prehľadom v riadení zmien.
Úzkym profilom v odvetví logistiky sa stáva strategicky zameraná funkcia projektového manažéra. Predmetom činnosti tejto profesie je tvorba rozvojových projektov vrátane výstavby distribučných centier a skladov. Projektový manažér hľadá riešenia podporujúce súčasné a budúce podnikanie. Navrhuje riešenia v oblasti skladovania a manipulácie materiálu.
Nároky na kvalifikáciu stúpajú
Petr Pernica otvorene hovorí, že na výchovu plnohodnotných odborníkov v logistike nestačia krátke študijné programy. Logistik – profesionál by mal podľa neho v súčasnosti počítať s prvotriednou prípravou v oblasti systémov. Musí mať praktické skúsenosti so systémami a technológiami na počítačovom základe. Súčasná logistika si od neho vyžaduje zbehlosť v práci so súbormi dát, vrátane zručnosti tieto dáta overovať a interpretovať. „Logistik – profesionál by mal mať úsudok a skúsenosti potrebné na výber najlepšieho variantu. To všetko v spojení s odvahou prijať rozhodnutie a nebáť sa ho presadiť,“ zdôrazňuje P. Pernica.
Problémom slovenskej logistiky je (a v blízkej budúcnosti sa ešte viac prejaví) nedostatok pracovnej sily na obsadzovanie nižších, avšak dôležitých logistických pozícií. Prieskumy potvrdzujú, že viac ako polovica oslovených logistických firiem považuje za najvážnejší problém svojho rozvoja nedostatok ľudských zdrojov. Už dnes cítia mnohé firmy zreteľný nedostatok kvalitných, jazykovo vybavených šoférov kamiónov. V službách zahraničných firiem totiž zarobia oveľa viac. Problémom je tiež čoraz viac sa sprísňujúca európska legislatíva, ktorá núti vodičov k ustavičnému skracovaniu času jazdy s mnohými prestávkami, nehovoriac o rastúcej finančnej náročnosti na získanie vodičského preukazu.
V dôsledku neprispôsobenia sa školských osnov požiadavkám doby chýbajú logistickým firmám ďalšie dôležité profesie. Sú to napríklad skladoví manipulanti s nutnosťou ovládania informačných technológií či operátori zákazníckeho servisu so znalosťou aspoň jedného svetového jazyka. Slovenskému školstvu vytýkajú domáci i zahraniční odborníci odtrhnutosť od reálneho života a od potrieb rozvíjajúceho sa trhu. Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily naznačuje, že teplota problému je kujná už v súčasnosti. Efekty zavedenia nových učebných predmetov do školských osnov sa totiž prejavia až v budúcnosti.
