Zubačkou na strechu Európy
Zubačkou na strechu Európy. Švajčiarsko je nielen krajina syrov, hodiniek a nožov, je to aj železničná a zubačková veľmoc. Jedna z nich, zubačka Jungfraubahn, vás dokonca vyvezie na najvyššie položenú stanicu v Európe, ležiacu v sedle Jungfraujoch.
Prvá ozubnicová železnica alebo zubačka síce bola sprevádzkovaná v Spojených štátoch amerických, a to v baniach, už v roku 1812, avšak o najväčší rozvoj tohto druhu dopravy sa postarali práve švajčiarski inžinieri. V Česku je najznámejšia zubačka vedúca z Tanvaldu cez Kořenov do Harrachova, na Slovensku zase tá vo Vysokých Tatrách, ktorá vedie zo Štrby na Štrbské pleso. Tento spôsob dopravy, keď sa na prenos hnacej sily využíva ozubenie, je bežný predovšetkým v horských oblastiach.
Niet sa preto čomu čudovať, že práve Švajčiarsko, ktorého plochu z dvoch tretín pokrývajú hory, je v tomto type dopravy skutočnou veľmocou a drží celý rad primátov. Švajčiari majú tú najstrmšiu zubačku na svete – Pilatusbahn, vedúcu z obce Alpnachstad tesne pod vrchol Pilatus (2132 m n. m.). Trať dlhá 4,6 km má totiž miestami sklon až 48 %. Iné prvenstvo drží ozubnicová dráha Jungfraubahn, ktorej horná stanica je najvyššie položenou stanicou v Európe.
Vlakom či lanovkou?
Najprv sa ale treba dostať do stanice Eigergletscher, ležiacej vo výške 2320 m. My sme ako štartovný bod zvolili mesto Grindelwald, odkiaľ máte dve možnosti. Buď zvolíte pôvodnú zubačku, alebo nasadnete na modernú lanovku Eiger Express, ktorá bola sprevádzkovaná v roku 2022. Každá zo 46 plne presklených gondol, zaisťujúcich nerušený výhľad všetkým 26 cestujúcim, vás tam vyvezie za 15 minút. Cestou môžete obdivovať aj severnú stenu hory Eiger (3970 m n.m.), ktorá je jednou z najnáročnejších lezeckých stien sveta. Treťou možnosťou je, samozrejme, pešia turistika.
Technický unikát
Na medzistanici Eigergletscher sa presadá na zubačku Jungfraubahn, vybudovanú už v rokoch 1896 až 1912. Prvá jazda prebehla 1. augusta 1912 a hneď od prvopočiatku vlak poháňala elektrina. Cesta meria 9,3 km, vedie cez hory Eiger a Mönch (4107 m n.m.), prekonáva výškový rozdiel 1393 m a moderné vlakové súpravy ju aj s prestávkou uprostred trasy, kde sa možno prvýkrát kochať výhľadmi na alpských velikánov, zvládnu asi za 2 km. Cesta je to naozaj úchvatná, hoci celý čas idete v tuneli. Horná stanica Jungfraujoch leží vo výške 3454 m n. m., čo z nej robí najvyššie položenú stanicu Európy. Vybudovaná je v skalnom masíve a má celkovo tri koľaje.
Výhľady vyrážajúce dych
Švajčiari sú si dobre vedomí krásy svojej krajiny a vedia ju naplno využiť a dopriať turistom čo najviac zážitkov. Pokiaľ máte šťastie a panuje krásne slnečné počasie, dočkáte sa úchvatných výhľadov nielen na okolité alpské štíty, ale aj na najdlhší európsky ľadovec Aletsch, dlhý 22 km. Najlepším miestom na pozorovanie je vyhliadková terasa pod observatóriom Sphinx, kam sa v priebehu pár sekúnd vyveziete výťahom.
Pre turistov je tu pripravená prehliadková trasa, ktorá vás okrem iného zavedie aj do Ice Palace, priechodu vedúceho cez ľadovec. Vyliezť však môžete aj priamo naň, kde na vás čakajú rôzne atrakcie. Vzhľadom na vysokú nadmorskú výšku začne byť človek po nejakých dvoch až troch hodinách pobytu celkom unavený.
Ako spiatočnú cestu sme zvolili druhú možnú trasu s prestupom v Kleine Scheideggu, čo je železničný uzol vo výške 2016 m n.m. Sem vedie aj zubačka z Grindelwaldu. My sme ale nasadli na Wengernalpbahn a cez známe zimné letovisko Wengen sme zišli do Lauterbrunnenu, posadeného vo výške 796 m n. m.
Najdrahší lístok
Výlet na Jungfraujoch vrelo odporúčame, len treba počítať s tým, že cena za krásu je naozaj astronomická, vraj najvyššia vo Švajčiarsku. V hlavnej sezóne totiž zaplatíte za jednorazový cestovný lístok 212 CHF, čo je v prepočte asi 228 eur. Pokiaľ pôjdete cestou do Lauterbrunnenu, je to dokonca 220 CHF. Ak chcete ušetriť, privstaňte si, pretože prvých 15 minút vyjde lístok na 165 CHF.
