Kontajnerové lode sú v kurze

Vodná doprava predstavuje zároveň aj ekologicky najšetrnejší spôsob prepravy nákladov. Preprava kontajnerov po vode má niekoľko ďalších rozhodujúcich výhod. Je lacná, dokáže prepraviť veľké množstvo nákladu a vo veľkej miere ovplyvňuje globalizáciu výroby. Čas vykládky tovarov uložených v kontajneroch sa oproti voľne uloženým výrobkom či polotovarom významne skracuje. Podľa internetového portálu WorldNetDaily.com trvá vyloženie 10-tisíc ton nákladu bežného typu nákladnej lode v priemere osem až desať dní. V prípade kontajnerovej lode zvládnu pracovníci prístavu vyložiť to isté množstvo tovaru v rozpätí dvoch až štyroch dní. Niet divu, že svetoví výrobcovia lodí navrhujú v súčasnosti čoraz väčšie kontajnerové lode.

 

Manažmenty prístavov stoja pred neľahkou úlohou – modernizovať a rozšíriť svoje prekládkové a prepravné kapacity. S plavebnými nárokmi ustavične sa zväčšujúcich kontajnerových lodí si budú musieť poradiť aj správcovia hlavných svetových prieplavov.

Tvárou v tvár hlavnému zdroju príjmov, ktoré prináša plavba lodí cez Panamský prieplav, odhlasovali obyvatelia Panamy v referende kontroverzné rozšírenie 94-ročného kanála za 5 miliárd USD. Cez Panamský prieplav sa totiž všetky veľkosti súčasných kontajnerových lodí nedostanú. Najväčšia loď, ktorá je ešte schopná preplávať týmto prielivom, môže mať kapacitu „iba“ 5-tisíc TEU. Lode tohto typu, nazývané Panamax, nesmú byť širšie ako 32,3 m a dlhšie ako 294,1 m. Maximálny povolený ponor je 12 metrov. Plavebné komory Panamského prieplavu majú totiž rozmery 305 x 33,5 m, pričom hĺbka kanála sa pohybuje v rozmedzí od 12,5 m do 13,7 m. Lode musia prekonať 80 km dlhý prieplav medzi Atlantickým a Tichým oceánom, čo im trvá približne osem hodín.

 

V súčasnosti brázdi svetové moria a oceány približne 4-tisíc kontajnerových lodí, mnohé z nich s kapacitou 6-tis. až 9-tis. TEU. Prepravné spoločnosti si od producentov objednali ďalších 1 300 plavidiel. Ich tonáž predstavuje viac ako polovicu existujúcej svetovej flotily kontajnerových lodí. Zvyšuje sa dopyt po megaplavidlách, ktoré unesú obrovské množstvo tovaru a prepravcom tak ušetria   

náklady za dopravu.

 

Najväčšou a najsilnejšou z obrovských kontajnerových lodí dneška je Emma Maersk. Prvý náklad čínskych hračiek do Európy priviezla pred Vianocami 2006. Loď je dlhá 397 metrov a široká 56,4 metrov. Je schopná uviezť až 13 500 TEU (kontajner s dĺžkou 20 stôp). Nákladný vlak vezúci takýto náklad by meral 71 kilometrov. Kotva lode váži 30 ton, toľko ako päť afrických slonov. Kolos Emma Maersk poháňa obrovský, 14-valcový naftový motor s maximálnym výkonom 80-tisíc kW, ktorý umožňuje plavbu rýchlosťou 27 uzlov (50 km/h). Lodnú skrutku s hmotnosťou 135 ton dodala nemecká firma Mecklenburger Metallguss. Výskumníci zaoberajúci sa efektívnosťou dopravy zistili, že Emma Maersk pri vynaložení energie 1 kWh na jednu tonu prepravovaného nákladu prekoná vzdialenosť 66 kilometrov. Nákladný Boeing 474 však preletí s rovnakým množstvom energie na tonu nákladu len 500 metrov.

 

Maersk Line Group, najväčšia spoločnosť kontajnerových lodí, plánuje postaviť viacero ešte väčších plavidiel, ako je jej súčasná vlajková loď. Spoločnosť CMA CGM z Francúzska stavia v súčasnosti osem plavidiel tohto typu. V blízkej budúcnosti predpovedajú odborníci stavby megaplavidiel schopných prepravovať náklad o veľkosti 18-tisíc TEU.

Vzrastajúci čínsky exportný vplyv v Severnej Amerike núti uvažovať Kanadu, USA a Mexiko o stavbách nových super prístavov na obsluhu megalodí naložených tisícmi kontajnerov rôzneho tovaru. Prednedávnom priniesla spravodajská televízia BBC reportáž o tom, že niektoré logistické spoločnosti dokonca schválili povinnú výučbu čínštiny v ich vzdelávacích strediskách. Zdá sa, že táto činnosť má svoje opodstatnenie. Do roku 2015 by totiž Čína chcela mať v prevádzke 23 lodeníc na výrobu veľkých obchodných lodí. V tom istom roku plánuje v tomto smere predstihnúť súčasného lídra – Kóreu – i druhé – Japonsko – a sama zasadnúť na svetový trón.