Čína otvára novú námornú trasu do Európy cez Arktídu

Čína otvára novú námornú trasu do Európy cez Arktídu. Čína skúša novú cestu do Európy. Kontajnerová loď sa vydala cez Beringov prieliv a Severný ľadový oceán, čím sa otvára možnosť výrazne skrátiť prepravu medzi Áziou a Európou. Arktická trasa však prináša aj nové riziká a zároveň posilňuje závislosť od Ruska.

Ak dnes putuje kontajner s čínskou elektronikou, batériami alebo súčiastkami napríklad do Česka či na Slovensko, väčšinu svojej cesty strávi na lodi smerujúcej cez Indický oceán a Suezský prieplav. Čína teraz skúša opačný smer – cez Arktídu.

Kontajnerová loď Dubai Tower vyplávala v polovici augusta z čínskeho prístavu Ningbo-Čou-šan a namiesto tradičnej trasy cez Malacký prieliv zamierila k Beringovmu prielivu. Odtiaľ pokračuje cez Severný ľadový oceán popri ruskom pobreží smerom do Európy.

Ak všetko pôjde podľa plánu, približne 5 500 kilometrov dlhú trasu zvládne za 18 dní, zatiaľ čo niektoré tradičné spojenia môžu trvať viac ako 40 dní.

Čína chce obísť Suezský prieplav

Tentoraz už nejde iba o experimentálnu plavbu. Čínska spoločnosť Sea Legend spustila prvú pravidelnú komerčnú kontajnerovú službu medzi Čínou a Európou cez Severnú námornú trasu. Peking ju zároveň vníma ako súčasť širšieho projektu Polárnej hodvábnej cesty, ktorý rozvíja v spolupráci s Ruskom.

Časť nákladu má smerovať aj do poľskej Gdyne či nemeckých prístavov. Odtiaľ sa môže tovar ďalej prepravovať železnicou a cestnou dopravou do strednej Európy. Ak sa arktická trasa časom rozšíri, mohla by urýchliť aj dodávky čínskych komponentov pre české a slovenské výrobné závody.

Hlavnou výhodou je možnosť obísť Suezský prieplav a Červené more, ktorých význam pre globálny obchod v posledných rokoch ovplyvnili vojny a útoky na obchodné lode. Arktická trasa však prináša inú formu závislosti – väčšina Severnej námornej cesty vedie pozdĺž ruského pobrežia a jej využívanie je úzko spojené s infraštruktúrou a službami kontrolovanými Moskvou.

Rýchlosť môže byť veľkou výhodou

Preprava po Arktíde môže byť atraktívna najmä pri hodnotnejšom náklade. Ak automobil, batéria alebo elektronika strávi na mori o niekoľko týždňov menej, výrobca môže skôr pracovať s kapitálom viazaným v tovare. Kratší tranzit zároveň umožňuje firmám udržiavať menšie zásoby.

Aj preto chce Sea Legend po arktickej trase prepravovať predovšetkým elektromobily, batérie, elektroniku a ďalší hodnotnejší tovar.

Kratšia vzdialenosť môže priniesť aj nižšiu spotrebu paliva a odpadajú poplatky za tranzit cez Suezský prieplav. Úspory však môžu čiastočne zmazať vyššie náklady na poistenie, lode schopné plavby v arktických podmienkach alebo služby súvisiace s prechodom ruskou časťou Arktídy.

Arktída má svoje limity

Samotná vzdialenosť preto podľa nás ešte neznamená, že Severná námorná cesta dokáže v blízkej budúcnosti konkurovať tradičným obchodným trasám.

Plavba v náročnejších ľadových podmienkach môže vyžadovať sprievod ľadoborca. Rusko je pritom jedinou krajinou na svete, ktorá prevádzkuje takúto rozsiahlu flotilu. Operátorom je spoločnosť Atomflot patriaca pod štátny Rosatom. Významnú časť infraštruktúry Severnej námornej cesty zároveň kontroluje Rusko a ruská správa vydáva povolenia na plavbu a koordinuje pohyb lodí a ľadoborcov.

Ďalším problémom je veľkosť lodí. Dubai Tower dokáže prepraviť približne 1 740 štandardných kontajnerov, zatiaľ čo najväčšie kontajnerové lode na linkách medzi Áziou a Európou zvládnu viac ako 20-tisíc kontajnerov.

Arktická linka navyše funguje iba počas určitých častí roka. Zatiaľ preto predstavuje skôr doplnok k tradičným trasám než ich priameho konkurenta.

Čína obchádza Suez, ale približuje sa k Rusku

Práve tu vzniká zaujímavý paradox. Čína sa prostredníctvom Arktídy snaží znížiť svoju závislosť od tradičných a geopoliticky citlivých obchodných trás. Zároveň však pri využívaní Severnej námornej cesty rastie jej závislosť od Ruska.

Zahraničné lode potrebujú príslušné povolenia a v závislosti od ľadových podmienok môžu byť odkázané aj na sprievod ruských ľadoborcov.

Moskva má z rastúcej dopravy ekonomický prospech. Za služby ľadoborcov sa platí a Severná námorná cesta je zároveň dôležitým koridorom na vývoz ruskej ropy, skvapalneného zemného plynu a ďalších surovín do Ázie. Význam tejto trasy pre Rusko vzrástol po invázii na Ukrajinu a obmedzení energetického obchodu so Západom.

Po trase už využíva Rusko aj tieňovú flotilu

Severnú námornú cestu už dnes využíva rastúci počet ruských plavidiel, ktoré sú predmetom západných sankcií. Významnú časť tvoria tankery prepravujúce ruskú ropu a skvapalnený zemný plyn.

Niektoré z týchto lodí menia vlastníkov či vlajky, využívajú menej dôveryhodné poistenie alebo vypínajú systém AIS, ktorý umožňuje sledovať ich polohu. Európska únia postupne zaradila stovky takýchto plavidiel na sankčné zoznamy.

Podľa analýzy organizácie Bellona bolo v roku 2025 na trase približne 100 sankcionovaných lodí, čo predstavovalo takmer tretinu nákladných plavidiel využívajúcich túto trasu. V roku 2024 ich bolo zaznamenaných iba 13.

Rizikom je aj technický stav niektorých plavidiel. Z 38 sankcionovaných lodí prepravujúcich ropu alebo ropné produkty bolo 21 starších ako 15 rokov a 13 nemalo žiadnu alebo iba nízku ľadovú triedu. Prípadná nehoda v Arktíde by pritom bola mimoriadne komplikovaná – záchranné kapacity sú obmedzené a zásah výrazne sťažujú ľad a extrémne počasie.

Arktída ako nová obchodná tepna?

Čína zatiaľ predstavuje na Severnej námornej ceste iba malú časť celkovej dopravy. Približne 83 % nákladu prepraveného v roku 2025 tvorili energetické suroviny, predovšetkým skvapalnený zemný plyn a ropa.

Rusko a Čína však spoluprácu v Arktíde postupne prehlbujú. V roku 2024 vytvorili spoločnú komisiu pre spoluprácu na Severnej námornej ceste, ktorá sa venuje rozvoju dopravy, infraštruktúry a bezpečnosti plavby.

Napriek tomu majú obe krajiny na budúcnosť Arktídy rozdielny pohľad. Pre Rusko je región strategickou prioritou, zatiaľ čo Čína ho vníma skôr ako okrajovú oblasť a neočakáva v najbližšom desaťročí jeho mimoriadne rýchly rozvoj.

Z nášho pohľadu preto Severná námorná cesta predstavuje zaujímavú alternatívu pre budúcnosť, nie však náhradu tradičných trás medzi Áziou a Európou. Jej potenciál je nepochybne veľký, najmä pri časovo citlivom a hodnotnom tovare. Zároveň však zostáva výrazne závislá od sezónnosti, arktických podmienok, dostupnosti ľadoborcov, bezpečnosti a predovšetkým od ruskej infraštruktúry a pravidiel.

Arktída tak môže v najbližších rokoch zohrávať v globálnej logistike čoraz dôležitejšiu úlohu. Zatiaľ však skôr ako doplnková trasa než ako nová hodvábna cesta, ktorá by dokázala nahradiť Suez.