Vodná doprava
Alternatíva k západoeurópskym prístavom
O výsledkoch a plánoch slovinského prístavu Koper, na brehu Jadranského mora, sme sa rozprávali s Ing. Dušanom Ostrovským, marketingovým agentom prístavu Koper v Bratislave.
Objemy preložených tovarov vo viacerých európskych prístavoch dosiahli minulý rok rekordné hodnoty. Prejavilo sa to v minulom roku aj v prístave Koper?
Áno. V prístave Koper bolo vlani preložených 15,4 mil. ton tovarov, čo predstavuje nárast o 10 % v porovnaní s rokom 2006. Dôležité je, že najväčší nárast bol u tovarov s vyššou pridanou hodnotou – kontajnerov a automobilov. Koperský prístav je predovšetkým tranzitným prístavom pre stredoeurópske krajiny ako sú Rakúsko, Maďarsko, Česká Republika a Slovensko. Je preto veľmi potešiteľné, že objem prepráv so Slovenskom vlani vzrástol dokonca o 66 %, na asi 750 000 t, čím sa Slovensko zaradilo medzi najvýznamnejších partnerov.
Ako je na tom prístav Koper v porovnaní s prístavmi Rijeka a Terst?
Zaujímavé je historické porovnanie týchto najväčších severojadranských prístavov. Kým Terst získal štatút „porto franco“ (slobodný prístav) už v roku 1719, prístav Rijeka vznikol vtedy, keď bola vyhlásená slobodná plavba na Jadrane, teda v roku 1717, Koper bol založený až v roku 1957. Takže len vlani oslávil svoje 50. narodeniny. Je to jeho nesporná výhoda, pretože je z týchto troch prístavov najmodernejší, s možnosťou bezproblémového rozširovania. Pokiaľ ide o objemy preloženého tovaru, tak prístav v Rijeke už dávno predstihol Rijeku. A v roku 2006 predbehol dokonca aj Terst.
Podľa odhadov by objem preloženého tovaru, resp. počet zmanipulovaných kontajnerov, mal narastať aj v blízkej budúcnosti. Ako ste pripravení na tento fakt?
Uvedomujeme si potrebu rozvoja a zvyšovania svojich kapacít, a preto už začala výstavba predĺženia kontajnerového nábrežia, s cieľom zvýšiť jeho kapacitu zo súčasných 400 000 na 600 000 TEU v roku 2010. V ďalšej etape sa plánuje s budovaním úplne nového kontajnerového terminálu s kapacitou 1 milión TEU, ktorý by mal začať fungovať v roku 2015. Okrem toho sa už začalo s budovaním krytých garáží pre 22 000 automobilov.
V súčasnosti viaceré európske prístavy investujú do budovania cestnej či železničnej infraštruktúry, aby sa mohol tovar čo najrýchlejšie transportovať do miesta určenia. Má prístav Koper dostatočne vybudovanú infraštruktúru?
Železničná infraštruktúra sa v súčasnosti stáva limitujúcim faktorom prakticky všetkých európskych prístavov. Predovšetkým nevídaný nárast obchodu s krajinami Ďalekého východu predčil všetky očakávania a prognózy odborníkov. Toto si uvedomila aj slovinská vláda. Ministerstvo dopravy Slovinskej Republiky už zaradilo medzi prioritné programy rekonštrukciu železničného spojenia prístavu Koper s vnútrozemím, s cieľom zvýšiť prepravnú kapacitu a perspektívne vybudovať úplne novú dvojkoľajnú trať, ktorá bude napojená aj na prístav Terst. Treba si uvedomiť, že Slovinsko sa nachádza na križovatke dvoch veľmi dôležitých európskych koridorov č. V. a X. Túto strategickú výhodu prístav Koper využíva aj na to, že už začal budovať svoj vnútrozemský terminál v Sežane. Tento terminál leží približne 40 km od Koperu a 30 km od Terstu.
Koľko vlakov týždenne smeruje z Koperu na Slovensko?
Vo februári minulého roka začala spoločnosť Metrans (Danubia), a. s., s pravidelným prevádzkovaním dvoch párov vlakov na trase Koper – Dunajská Streda. Podľa mojich informácií by od februára tohto roku mal mať Metrans v grafikone 6 párov vlakov. Skutočný počet bude zrejme závisieť od dopytu slovenských zákazníkov. Okrem toho už od vlaňajška slovinský operátor kombinovanej dopravy Adriakombi zabezpečuje periodické vlakové spojenie prístavu Koper so závodom automobilky KIA Motors v Tepličke nad Váhom. Takisto jedna zo svetových zasielateľských spoločností Kuehne + Nagel plánuje v tomto roku zaviesť1 až 2 vlaky týždenne na trase Koper – Bratislava pre svoje vlastné potreby.
Je výhodnejšie pre slovenské spoločnosti prepravovať tovar po mori z Ázie do Koperu, ako do Hamburgu?
Jednoznačne. Spojenie cez Koper je časovo i finančne výhodnejšie. Je to svojím spôsobom paradox, ale prístav Koper, tým že je menší ako Hamburg, je dnes schopný poskytovať svoje služby operatívnejšie. Prístav Koper by pre Slovensko mal predovšetkým predstavovať alternatívu k tradičným, dnes do značnej miery preplneným západoeurópskym prístavom.
Ktoré spoločnosti pôsobiace na Slovensku sú najväčšími klientmi prístavu Koper?
Najväčšími slovenskými klientmi sú spoločnosti KIA Motors Slovakia, s.r.o., Slovalco, a. s., zo Žiaru nad Hronom, U.S. Steel Košice, s.r.o., a už spomínaný Metrans (Danubia), a.s., ktorý ako operátor kombinovanej dopravy zabezpečuje prepravy kontajnerov pre veľký počet slovenských zákazníkov. O dôležitosti prístavu Koper pre Slovenskú Republiku svedčí i fakt, že ho nedávno navštívila delegácia hospodárskeho výboru NR SR na čele s Marošom Kondrótom, jeho predsedom, ako aj Ľubomír Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR a tiež František Komora, prezident Zväzu logistiky a zasielateľstva SR.
