Čerešnička na torte menom Renault
Vždy je príjemné, keď je možné spojiť niekoľko zaujímavých aktivít dohromady. Presne tak, ako sa o to nedávno postarala značka Renault. A nebolo toho málo: výročie továrne pri Paríži, nový riaditeľ spoločnosti Renault LCV, prehliadka výrobnej prevádzky a hlavne skúšok životnosti jednotlivých agregátov a možnosť prehnať po priľahlých komunikáciách dodávkové veterány.
Továreň vo Villiers-Saint-Frédéric, špecialista na výrobu dodávkových, resp. komerčných vozidiel Renault, bola založená práve pred 60 rokmi. Snáď ešte dôležitejší je fakt, že po nečakanom odchode šéfa spoločnosti Renault LCV Heinza-Jürgena Löwa v máji bol menovaný jeho následník. Novým generálnym riaditeľom spoločnosti Renault LCV sa stal Jan Ptáček. Veľmi skúsený manažér so „zárezmi na pažbe“ z niekoľkých dôležitých pozícií po Európe a celom svete. A práve nový CEO bol naším skvelým sprievodcom po histórii a súčasnosti výroby úžitkových vozidiel Renault, z ktorých ten vrcholový model Master (tento rok ako novinka deväťstupňový automat) sa môže pýšiť prestížnym titulom International Van of the Year 2025.
Naspäť do budúcnosti
Snáď prvýkrát v histórii tohto výrobného zázemia mali „zástupcovia verejnosti“ možnosť nahliadnuť za oponu skúšobných laboratórií. Skúšky životnosti jednotlivých súčastí podvozku a náprav vozidiel, rovnako ako zvukové pracovisko a všetka technická príprava prototypov či jednotlivých konštrukčných podskupín dokonale vykreslili pomerne zložitý obraz výroby úžitkových Renaultov, ktoré sa v konkurencii ostatných výrobcov a značiek pohybujú pravidelne na špičke.
Jazda s históriou
Ostatne to sme si mohli uvedomiť a na vlastné zmysly vyskúšať pri jedinečnej možnosti prevetrania historických vozidiel zo zbierky výrobcu. V tomto ohľade jednoznačne dominovali štyri kusy Renault Estafette s typickými posuvnými dverami vodiča a spolujazdca. Mnoho z nás si tieto „malé“ dodávkové automobily pamätá minimálne z plátien kín a obrazoviek televízií, veď z výrobnej linky vo Francúzsku schádzali od roku 1959 až do roku 1980 a v Mexiku dokonca o šesť rokov dlhšie. Konštruktér Guy Grosset-Grange mal pri vývoji prvého vozidla Renault s pohonom kolies prednej nápravy jednoznačne šťastnú ruku. Podarilo sa mu pripraviť vozidlo s plochou podlahou a veľmi rozumným rozvážením hmotnosti na obe nápravy.
Navyše jeho dodávka vládne veľmi príjemným rejdom riadenia, takže sa otočí skoro na mieste. Prvá, do ktorej som skočil, bol žltý model R2136 z roku 1978 so zvýšenou polystyrénovou strechou, mimochodom túto technológiu výroby vyvinuli v Renaulte primárne na stavbu koľajových vozidiel. Tridsaťtristovka (1 298 cm3) chytila „na drc“ a zaševelila silou 43 koníkov. Štvorstupňová prevodovka s patrične driečnou radiacou pákou vyzývala k radostnému presúvaniu prevodov.
Lenže vodič súčasnosti, spútaný výkonmi dnešných motorov, nútených spĺňať emisné limity, si uvedomí až po chvíli, že zase tak divoko radiť nemusí. Ostatne dvojka je celkom krátka, trojka vyrieši všetko, prakticky od nulovej rýchlosti, a aj so štvorkou bez problémov a nechutného podtáčania prejdete takmer každý kruhový objazd.
No áno, pružnosť motora, pôvodne určeného pre osobný Renault 12, je úplne príkladná. A poviem vám, je to radosť. Na spiatočku pekne ako za starých čias v autoškole, „a už bez plynu, len regulujeme brzdou“. Drobný postreh, s ktorým sa iste každý vyrovná – riadenie bez posilňovača, takže keď chcete špeciálne pri manévrovaní solídne zatáčať a nedávať do toho silu ako v posilňovni, je dobré, aby auto aspoň trochu išlo. Myslím, že toto poznajú ešte aj dnes vodiči ťažkých nákladných vozidiel, špeciálne niektorých značiek.
Prvý Master a ďalšie legendy
Pre veľký úspech som vyskúšal ešte ďalšie pristavené vozidlá. Radosť mi urobil Master I z roku 1993, prvá dodávka Renault so samonosnou karosériou. Tu vlastne nebolo veľmi o čom hovoriť, len tie spomienky, že som s ním tiež kedysi jazdil! Renault R5 „s batohom“ zastupoval čistokrvné vozidlá kategórie N1, ktoré sa dnes v tomto poňatí konštrukcie už nevidia.
Ako čerešničku na torte som poňal Renault Juvaquatre Fourgonnette 300 k z roku 1950, ktorý na rysovacích doskách francúzskych konštruktérov vznikol ešte pred druhou svetovou vojnou. Veľmi som sa tešil, ako preženiem jeho litrový motorček s dvadsiatimi tromi konskými silami, ale nebolo mi dané. Dámy a páni, jednoducho som sa za volant nezmestil – nuž, aj to je dôsledok neustále sa vyvíjajúcej civilizácie. Nechal som si teda zájsť chuť a porozmýšľal nad slovom „veterán“. Veď ony tie vozidlá vo väčšine boli zhruba tak môjho veku či mladšie (až na výnimky).
