Marcové ekonomické novinky z Poľska
Spolu s Veľvyslanectvom Poĺskej republiky v Bratislave sme pre vás pripravili ekonomické novinky od našich severných susedov, ktoré môžu byť zaujímavé aj pre ekonomický život na Slovensku. Dočítate sa napríklad o vplyve Plánu obnovy na HDP Poľska, záujme Juhokórejčanov o stavbu prvej jadrovej elektrárne v krajine aj o úspechoch prístavu Gdansk.
Plán obnovy zvýši HDP Poľska o 66,7 mld. zlotých
Nový Marshallov plán, ako nazvali Plán obnovy Európskej únie (EÚ) vo svojej správe odborníci z DNB Bank Polska a spoločnosti Deloitte, podľa nich našim severným susedom výrazne pomôže. Zároveň poukázali na fakt, že Poľsko bude jedným z najväčších beneficientov v rámci celého Plánu obnovy EÚ.
Podľa simulácie zo strany DNB Bank a Deloitte nastane najväčší účinok Plánu obnovy v rokoch 2022 a 2023 a to zaručí aj nárast HDP Poľska o 66,7 mld. zlotých (približne 15 mld. eur) v roku 2022 a 61 mld. zlotých (13,6 mld eur) v roku 2023. Simulácia sa týkala rokov 2021-2029, pričom nárast HDP za toto obdobie dosiahne 284 mld. zlotých (v prepočte približne 63 mld. eur.
Výsledkom Plánu obnovy bude aj vytvorenie viac ako 155 tis. pracovných miest. Autori predpokladajú najväčší nárast pridanej hodnoty v trhových službách, akými sú napr. stavebníctvo, obchod a ostatné odborné služby nevyhnutne potrebné k obsluhe investícií.
Next Generation EU, ako mnohí Plán obnovy Európskej únie po prekonaní pandémie COVID-19 nazývajú, v sebe nesie obrovský potenciál na zvýšenie dopytu a s tým súvisiace výdavky. Okrem spomínaných služieb na ňom získa aj spotrebný priemysel. Nakoľko ekonomiky Slovenska a Poľska sú úzko prepojené, ako aj na vzhľadom na rozšitujúcu sa digitalizáciu a novovznikajúce sektory, sa očakáva aj pozitívny vplyv zvýšenia dopytu z Poľska na Slovensko.
Jadrovú elektráreň v Poľsku chcú postaviť Juhokórejci
Spoločnosť Korea Hydro & Nuclear Power (KHNP) ponúka svoje jadrové reaktory APR 1400 ako veľmi dobré riešenie pre Poľsko. Podľa slov predstaviteľov koncernu KHNP práve spojenie vysoko odborných znalostí, skúseností a možností financovania, ako aj spolupráca s miestnymi poľskými firmami, vytvárajú z KHNP takmer perfektného partnera pre Poľsko vo veci výstavby jadrovej elektrárne.
KHNP ponúka Poľsku reaktory APR 1400, z ktorých dva kusy už v Juhokórejskej republike fungujú, ďalšie štyri sú vo výstavbe v Južnej Kórei a ďalšie štyri v Spojených arabských emirátoch. V prospech kórejskej ponuky môže hrať fakt, že v Poľsku už v rámci energetiky pôsobí niekoľko firiem z Južnej Kórei, ako Doosan či Posco.
Ponuka z Kórejskej republiky môže byť jednou y troch najserióznejších ponúk na výstavbu jadrovej elektrárne v Poľsku. Poľsko vo svojom energetickom mixe doteraz nemá jadrovú energiu. O výstavbe jadrovej elektrárne sa hovorí už dlhšie, súčasné plány sú však reálne. Medzi serióznych záujemcov o výstavbu jadrovej elektrárne v Poľsku patria okrem spomínaných Juhokórejcov aj Američania a Francúzi.
Napriek rastúcemu podielu elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov Poľsko nesplní aktuálny cieľ.
19 % v roku 2020. To je podľa Národného plánu aktivít v energetike cieľ podielu elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov v Poľsku. Reálny výsledok je 14,3 % (podľa Hlavného štatistického úradu Poľskej republiky). Poľsko však smeruje k zvyšovaniu podielu obnoviteľných zdrojov pri výrobe energie. Zrýchľuje sa aj tempo rastu tohto podielu. V roku 2019 to bol rast o 0,7 percentuálneho bodu na podiel 12,18 %. V roku 2020 je to nárast o 2,12 percentuálneho bodu na spomínaný podiel 14,3 %.
Oživenie v Nemecku je dobrou správou pre strednú Európu
Oživenie nemeckého hospodárstva, najvýznamnejšieho obchodného partnera stredoeurópskeho regiónu je dobrou správou aj pre región strednej a východnej Európy. Ako uviedol nemecký ekonomický denník „Handelsblatt“, nárast obchodu s krajinami na východ od Nemecka podporuje oživenie hospodárstva Nemecka v období krízy súvisiacej s pandémiou COVID-19. Kým Rusko v rámci zahraničného obchodu Nemecka spadlo na úroveň roku 2005, Poľsko sa po prvýkrát v histórii stalo piatym najväčším obchodným partnerom Nemecka.
V rámci dovozu do Nemecka predbehli v roku 2020 poľskí vývozcovia francúzskych a obsadili pozíciu štvrtého najväčšieho partnera Nemecka v importe vyplýva z analýzy bankového domu PKO BP. Svoj export do Nemecka oslabili Francúzsko, Holandsko a Belgicko. Naopak, Poľsko posilnilo svoju pozíciu a dosiahlo podiel 5,7 % na nemeckom dovoze.
Nemecko je najväčším obchodným partnerom krajín strednej Európy. Prelomovým rokom bol pre krajiny ako Poľsko a Slovensko vstup do Európskej únie. Od tohto momentu vzrástol poľský export päťnásobne, slovenský viac ako dvojnásobne. Do Nemeckej spolkovej republiky smerovalo v roku 2019 až 27,5 % poľského exportu. V prípade slovenského exportu to bolo 22,2 %. Obchodná výmena medzi Slovenskom a Poľskom vzrástla od vstupu oboch krajín do EÚ viac ako trojnásobne.
Poľské výrobky v sieťach supermarketov
Dlhodobo budované partnerské vzťahy poľských dodávateľov a nemeckej obchodnej siete LIDL vyústili do 70 % podielu poľských potravín na pultoch siete LIDL v Poľsku. Avšak potraviny od poľských výrobcov LIDL neumiestňuje iba na pultoch v Poľsku, ale predáva ich aj do iných krajín. V roku 2020 to boli potraviny (mäso, mäsové a mliečne výrobky spolu za 1,5 mld. zlotých (približne za 0,34 mld. eur). Postupne tak vznikol nový predajný kanál s významnými objemami. Prvoradou podmienkou je však kvalita produktov, o čom svedčí rastúci objem predaja poľských výrobkov v celej Európe.
O 20 % sa v roku 2020 zvýšil podiel poľských produktov, najmä potravín, na pultoch siete supermarketov E. Leclerc v Poľsku. Podiel domácich produktov pomáha sieti E.Leclerc dosahovať celoskupinové ciele, akými sú ochrana životného prostredia, ekológia a priaznivý prístup voči zvieratám (napr. vajíčka výlučne od sliepok vo voľnom výbehu).
Gdansk tretí najväčší
Príležitosti pre slovenských podnikateľov ponúka aj prístav Gdansk, ktorý sa stal tretím najväčším v Baltskom mori. Je vhodným riešením pre slovenských exportérov a importérov.
Január 2021
- miesto: prístav Ust Luga – 9,4 mln ton
- miesto: St. Petersburg – 4,7 mln ton
- miesto: prístav Gdansk – 4,6 mln ton
- miesto: Primorsk- 4,4 mln ton
- miesto: Klajpeda – 3,8 mln ton
Ruské prístavy v Baltskom mori počas poslednej dekády dominovali. V januári 2021 bol triumvirát (prístavy Ust Luga, St. Petersburg a Primors) zmenený a na tretie miesto v objeme prekládky tovaru sa dostal prístav Gdansk. Tri spomínané ruské prístavy majú významný podiel v obsluhe zahraničnej obchodnej výmeny Ruskej federácie. Celkovo v roku 2020 v nich bolo preložených 241,5 mil. ton tovaru (medziročný pokles o 5,8%). Situácia sa zmenila v januári 2021. Port Gdansk sa napriek celosvetovej pandémii ochorenia COVID-19 vďaka investíciám stáva čoraz viac využívaným prístavom. Jeho konkurenčnou výhodou je aj jeho univerzálny charakter a pružnosť pri poskytovaní služieb.
