Trimodálny terminál SPaP
Trimodálny terminál SPaP. Potenciál Dunaja rastie na spodnom toku Dunaja až po námorný prístav Konstanca a jeho napojenie na Dunaj. Rastie aj význam jediného trimodálneho terminálu na Slovensku.
Druhá najdlhšia európska rieka Dunaj (2 850 km) preteká desiatimi krajinami, pričom obchodnú plavbu možno na ňom uskutočňovať v dĺžke 2 414 km. Tento veľtok je súčasťou dôležitej vodnej trasy Rýn – Mohan – Dunaj. Vznikla 3 500 km dlhá vodná cesta, ktorá spája Čierne a Severné more a preteká pätnástimi krajinami Európskej únie.
Význam slovenských prístavov rastie
Vnútrozemské prístavy Bratislava a Komárno sú dôležité prepravné uzly na vodnej ceste, ktoré vykonávajú významné logistické operácie od prekládky, skladovania až po prepravu nákladu. Disponujú akvatóriom, teritóriom a prekládkovými polohami.
Akciová spoločnosť Slovenská plavba a prístavy (SPaP) plní dôležitú úlohu v kombinovanej doprave. Zaoberá sa lodnými prepravami tovarov všetkých druhov na Dunaji v sieti západoeurópskych vodných ciest od Severného mora po Čierne more. Okrem prekladu tovarov v prístavoch Bratislava a Komárno, s možnosťou uskladnenia v krytých skladoch i na voľných plochách, ponúka aj prekládku veľmi ťažkých a nadrozmerných kusov tovaru do hmotnosti 560 ton.
V areáli SPaP sa nachádza jediný slovenský trimodálny kontajnerový terminál. Poskytuje priame spojenie ucelenými vlakmi, door-to-door služby, ako aj možnosť využitia vodnej cesty. Prekladisko trimodálneho kontajnerového terminálu SPaP má päť prekládkových koľají s dĺžkou od 330 až 350 metrov. Dopravná koľaj, kde dochádza k odovzdávaniu kontajnerov, meria 750 metrov. Medzi doplnkové služby pre zákazníkov patrí nastavovanie teploty, PTI test, suché a mokré začisťovanie kontajnerov, lepenie a odstraňovanie označovaní ADR, či drobné opravy kontajnerov.
Trimodálny terminál SPaP
O trimodálnom kontajnerovom termináli sme sa porozprávali s Ing. Stanislavom Blaškom, riaditeľom pre logistiku SPaP.
Aké vybavenie má súčasný trimodálny terminál SPaP, aké logistické operácie v ňom pravidelne prebiehajú a ktoré druhy prekládok a prepráv sú využívané najviac?
Ako bolo spomenuté vyššie, celková plocha „hlavného“ terminálu je 25 000 m2 so skladovou kapacitou do 2000 TEU. Obsluha danej plochy, t.z. vykládka a nakládka vlakov a áut je zabezpečovaná 4 čelnými ramenovými prekladačmi značky Kalmar alebo Hyster. Ide o stroje s nosnosťou 45 t, z ktorých 3 sú vybavené aj klieštinami potrebnými na manipuláciu výmenných nadstavieb a intermodálnych cestných návesov.
Ide o najnovšie stroje a potreba ich obstarania vyplynula z požiadaviek zákazníkov na prekládku týchto intermodálnych jednotiek. Všetky prekladače sú vybavené moderným softvérovým riešením prepojeným s dispečingom, ktorý umožňuje okamžitú interakciu a prenos dát, z čoho v konečnom dôsledku profituje zákazník. Prekladače ale nie sú schopné zabezpečiť obsluhu plavidiel. Na daný účel slúži portálový žeriav typu KSB 35 s max. nosnosťou 35 t. Táto nosnosť postačuje na prekládku prázdnych kontajnerov, čo je aktuálne pri riečnej doprave kontajnerov jediný prípad prepráv kontajnerov po Dunaji (najmä z časového dôvodu).
Z prekládok dominuje relácia železnica – cesta, príp. železnica – skládka – cesta, v limitovanom počte realizujeme nakládku plavidiel. Sme pripravení navýšiť počet kontajnerov v smerovaní na vodu, musíme však zohľadňovať a rešpektovať potreby a požiadavky našich zákazníkov a partnerov.
Pomer prekládok
Aký je pomer prekládok cestná/železničná preprava z vášho trimodálneho terminálu?
Percentuálne prevláda cesta a železnica, vodná doprava, resp. smerovanie kontajnerov na vodu tvorí 1 – 2 percentá z celkového objemu.
Oproti bazénu Pálenisko ste otvorili plocha, kde ste premiestnili zákazníkov, ktorí sa zaoberajú prenájmom, predajom a údržbou kontajnerov. Zvýšila sa tak kapacita hlavného depa, ktorú ste rozšírili aj na druhú stranu bazéna Pálenisko. Čo všetko sa v súčasnosti v hlavnom depe vykonáva?
Z dôvodu nových projektov a potreby rozšírenia sme sa rozhodli otvoriť v r. 2020 nový, menší terminál na opačnej strane bazéna Pálenisko (prekládkový úsek č. 6) o rozlohe cca 8 000 m2, z ktorých 5 000 m2 tvorí čistá skladová plocha a asi 3 000 m2 tvoria komunikácie. Na tejto novej ploche je možné uskladniť cca 200 TEU a zároveň 60 intermodálnych návesov.
Týmto sa podstatne zvýšila flexibilita obsluhy a zlepšil servis pre klientov. Menší terminál neumožňuje prekládku kontajnerov alebo návesov na vodu a je teda bimodálny. Spočiatku sme na tomto termináli uskladňovali hlavne kontajnery pre našich (z pohľadu objemu) menších partnerov, momentálne táto plocha slúži na skladovanie multimodálnych návesov, ktorých objem v prístave Bratislava narástol a súvisí s relatívne novým obchodným prípadom a novým strategickým partnerom.
Kontajnerový terminál SPaP prevádzkuje priame vlakové spojenie do prístavov v Nemecku, Česku, Slovinsku a v Belgicku. V pláne bolo aj otvorenie liniek do prístavu Rijeka v Chorvátsku či spolupráca s prístavom Antwerpy. Aký je stav v súčasnosti a aké sú ďalšie plány?
V súčasnej dobe prevádzkujeme nasledovné vlakové spojenia: Bremerhaven (DE) – SpaP a späť, Mělník (ČR) – SPaP a späť, Koper (SI) – SpaP a späť, Trieste (IT) – SpaP a späť, SPaP – Budapešť (HU), Rostock (DE) – SpaP a späť. Záujem našich zákazníkov o intermodálne prepravy stúpa, preto do budúcna nevylučujeme prevádzkovanie nových vlakových spojení. Závisí to hlavne od stabilných objemov prepravovaných intermodálnych jednotiek potrebných na vyťaženie vlakov v obidvoch smeroch.
Trimodálny terminál SPaP
Kto sú v súčasnosti najväčší klienti Trimodálneho kontajnerového terminálu SPaP?
Objemovo najväčším partnerom, rovnako partnerom, s ktorým nás spája najdlhšia spolupráca, je spoločnosť Maersk. Popri ňom významnú úlohu zo strategického pohľadu zohráva spol. MSC. Ide o dvoch najväčších lodiarov, z nášho pohľadu veľmi stabilných a spoľahlivých obchodných partnerov. Tretím významným partnerom je LKW Walter, ktorý do prístavu Bratislava vozí LKW nadstavby v košových vozňoch a pre ktorého v súčasnosti týždenne realizujeme 6 vlakov v príchode a 6 vlakov v odchode.
Pre kontajnerový terminál SPaP bude kľúčová ďalšia modernizácia. V spolupráci s českou firmou CID International sa manažmentu podarilo obstarať si veľmi dobrý komunikačný systém, ktorý je jeden z najlepších softvérov na riadenie kontajnerového prekladiska v krajinách V4. Aké ďalšie inovácie považujete za potrebné pre ďalší rast tohto jedinečného terminálu na Slovensku?
Informačný systém považujeme za základ efektívneho fungovania terminálu a priebežne ho upravujeme podľa požiadaviek našich zákazníkov. Zákazníci majú online prehľad o uskladnených intermodálnych jednotkách, o ich pohybe ako aj možnosť zadávať objednávky na prepravu a jednotlivé služby priamo do terminálového systému.
Aktuálne sme v spolupráci s naším dodávateľom CID International pripravili pre cestných dopravcov nadstavbu informačného systému – mobilnú aplikáciu KontiDrive. Táto aplikácia zjednodušuje šoférom procesy pri odovzdávaní a preberaní intermodálnych jednotiek z terminálu priamo z ich mobilného telefónu. Znamená to ušetrenie času pre dopravcov a zvýšenie priepustnosti terminálu.
Informačný systém plánujeme aj naďalej rozvíjať. Do budúcna pracujeme na automatizácii vjazdu a obsluhy dopravných prostriedkov na termináli ako aj na optimalizácii ukladania kontajnerov s ohľadom na zníženie počtu manipulácií.
Smerovanie a vplyv
Prechádzame ťažkým obdobím – Covid, ekonomická a energetická kríza, konflikt na Ukrajine… Aké dopady majú na činnosť SPaP uvedené vplyvy?
Kontajnerový terminál v prístave Bratislava zaznamenáva v posledných rokoch kontinuálny rast objemov a to napriek všetkým krízam, ktoré ste spomenuli. Máme strategickú polohu, dovolím si povedať, že máme veľmi kvalitné služby a spoľahlivých a stabilných zamestnancov. Zároveň narážame na kapacitné obmedzenia a tie pre nás momentálne predstavujú najväčšiu výzvu.
V poslednom období narastajú prepravy po dolnom toku Dunaja až po prístav Constantza, ktorého význam rastie. Vplýva tento trend aj na činnosť SPaP a prístavy Bratislava a Komárno?
Áno, ale teraz sa nebavíme o kontajneroch. Čo sa týka konvenčného tovaru, akým je z nášho pohľadu železná ruda, uhlie, obilie, oceľ, atď., prístav Constantza začal hrať ešte aktívnejšiu úlohu v priebehu minulého roka po vypuknutí vojny na Ukrajine. Dôvodom je presmerovanie tovaru cez tento strategický čiernomorský prístav. Aj naša flotila je tým pádom aktívnejšia na dolnom Dunaji. Samozrejme, vozba medzi našimi domovskými prístavmi Bratislava a Komárno a prístavmi napr. na dolnom Dunaji je naša top priorita.
Ale tovarov, ktoré by smerovali do našich prístavov nie je až tak veľa. Sú určité komodity, ktoré sme dostali na vodu s podporou našej flotily (z prístavu Constantza do Bratislavy vozíme napr. slinok, z Bratislavy do Smedereva uhlie alebo koks. Tieto komodity sú už stabilné a pravidelné, ale je to len otázka posledných niekoľko rokov, kedy sa nám podarilo tieto prepravné toky stabilizovať na vodnej ceste.
