Panamský prieplav sa rozširuje

Po otvorení Panamského prieplavu sa lode už nemuseli plaviť dlhou a nebezpečnou cestou okolo mysu Horn pri južnom cípe Južnej Ameriky. Prvou loďou, ktorá sa kanálom preplavila, bol parník Ancon. Slávnostné otvorenie sa pre vypuknutie 1. svetovej vojny muselo odložiť. To však nič nemení na fakte, že Panamský prieplav sa stal veľkým míľnikom vo svete stavebnej techniky a plavby. Strategický význam tejto vodnej cesty sa ukázal v 2. svetovej vojne, keď aj najväčšie lietadlové lode tých čias dokázali preplávať cez kanál.

Panamský prieplav začali pôvodne stavať Francúzi v roku 1881. Po bankrote spoločnosti La Societé International du Canal Interocéanique sa v máji 1889 práce zastavili. Projekt v rokoch 1904 až 1914 dokončili Američania. Celkové náklady na stavbu stáli staviteľov oboch krajín celkovo 639 miliónov dolárov. Pri výstavbe kanála prišlo o život približne 20-tisíc robotníkov za francúzskej éry a 5609 robotníkov za americkej éry. V súčasnosti prepláva kanálom až 14-tisíc lodí ročne. Vďaka poplatkom je Panamský prieplav zlatou baňou. V roku 2005 prešlo cez prieplav 278,8 milióna ton nákladu. Poplatky za plavbu predstavujú príjem 1,4 miliardy amerických dolárov ročne, čo tvorí podstatnú časť panamského štátneho rozpočtu. Svojou kapacitou a rozmermi prieplav prestal vyhovovať požiadavkám modernej doby. Začalo sa jeho nevyhnutné rozširovanie. V súčasnosti môžu prieplavom plávať dve plavidlá vedľa seba. Po rozšírení bude miesto pre tri lode. Prestavba jednej z najdôležitejších dopravných stavieb na svete by mala byť dokončená v roku 2014, presne sto rokov po tom, ako Američania otvorili pôvodný prieplav.  

 

Okrem toho, že dnes vyrábané najväčšie lode sa do kaskádovitých plavebných komôr jednoducho nezmestia, dopravu cez kanál sužuje aj iný problém. Je na hranici kapacitných možností plavebných komôr. Premávku v prieplave zhusťuje rýchlo rastúci počet plavidiel. Zásluhu má na tom najmä zvyšujúca sa obchodná výmena severoamerických krajín s Čínou a Indiou. Odborníci odhadujú, že v priebehu rokov 2009 až 2012 sa dosiahne maximálna prepravná kapacita prieplavu, teda technicky možné maximum. Nový plán preto predpokladá nielen rozšírenie kanála, ale najmä vytvorenie iného systému plavebných komôr. Storočnými komorami už jednoducho viaceré lode nemôžu preplávať. Problémom nie je len ich šírka a dĺžka, ale aj hĺbka.

Cez Panamský prieplav môžu plávať lode, ktorých rozmery a výtlak nepresahujú parametre, známe pod pojmom Panamax. Loď typu Panamax je najväčšou loďou, aká sa vojde do plavebných komôr Panamského prieplavu. Maximálna dĺžka lode, ktorá môže cez prieplav plávať, je 294,1 m, najväčšia šírka činí 32,3 m a najväčší ponor je 12 metrov. Výška lode od hladiny po jej najvyššiu časť nesmie presiahnuť 57,91 m, pretože inak by loď nepreplávala popod známy „Most Amerík“. Po súhlase správy prieplavu a pri odlive môže výnimočne cez prieplav preplávať loď vysoká až 62,5 m. Výnimočne sa povoľuje plavba aj lodiam šírky až 32,61 m.

Najdlhšou loďou, aká kedy prieplavom preplávala, bola San Juan Prospector (teraz Marcona prospector). Je dlhá 296 metrov. Najširšími loďami v plavebnom kanáli boli americké vojenské lode USS North Carolina a USS Washington. Obe sú zhodne široké – 33,025 m. Šírka plavebnej komory je pritom len 33,53 m. V súčasnosti je finančne veľmi efektívna plavba lodí typu Post-Panamax. Ide o lode schopné uniesť až 12-tisíc štandardných kontajnerov. Problémom je, že do terajších plavebných komôr so šírkou 33 metrov sa lode typu Post-Panamax jednoducho nezmestia.

 

Viac lodí, vyššie tržby
Rozšírenie prieplavu by malo Panamu stáť 5,25 miliárd dolárov. Projekt umožní, aby mohlo vodnou cestou preplávať viac lodí, čo krajine zabezpečí vyššie príjmy z poplatkov. Koordinátorom rozšírenia je americká spoločnosť CH2M Hill, ktorú ako víťaza výberového konania zvolil Úrad pre Panamský prieplav. Rozšírenie prieplavu odsúhlasili obyvatelia Panamy v referende 22. októbra 2006. Najväčšie výkopové práce pri plavebných komorách Miraflores a Pedro Miguel sa začali v októbri 2007.

Plán najväčšej modernizácie Panamského prieplavu v celej jeho doterajšej histórii počíta s výstavbou dvoch nových sústav plavebných komôr. Prvá sústava bude umiestnená na pacifickej strane, juhozápadne od terajšej sústavy komôr Miraflores. Druhá sústava bude na atlantickej strane, východne od existujúcich komôr Gatún. Na oboch stranách naplánovali projektanti aj nové prístupové kanály. Každá sústava bude mať tri komory s dĺžkou 427 metrov, šírkou 55 metrov a hĺbkou 18,3 metra. Takáto veľkosť komôr umožní plavbu lodí dĺžky až 366 m, šírky do 49 m a s ponorom do 15 m. Prieplavom budú môcť plávať aj lode kategórie post-Panamax, na umiestnenie lodí do nových plavebných komôr poslúžia špeciálne ťažné člny, zatiaľ čo v existujúcich komorách s loďami manipulujú lokomotívy. Odborníci odhadujú, že po vybudovaní tretej sústavy komôr bude kapacita Panamského prieplavu postačovať narastajúcim prepravným nárokom najmenej do roku 2025.

 

 

Zdroj: Dopravné noviny Transport 9/2008