Je možné realizovať zákazy jázd nákladných vozidiel?

Zákaz jazdy v piatok a pred dňom pracovného pokoja zdvihol veľkú vlnu protestov najmä u Združenia ČESMAD Slovakia, ale aj Zväzu logistiky a zasielateľstva SR. Takýto celoročný zákaz nemá v Európe obdobu. Na druhej strane máme v Európe štáty napr. Belgicko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Holandsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Švédsko, kde neplatia žiadne zákazy týkajúce sa jázd nákladných vozidiel. Ide o zákaz, ktorý zasahuje do pracovného režimu dopravných, logistických, ale hlavne výrobných firiem, ktoré pracujú vo viaczmennej prevádzke v systémoch JIT a JIS bez skladov. Zrušia alebo obmedzia sa druhé zmeny napríklad v automobilovom priemysle?

Čo sa týka režimu práce vodičov (nariadenie EÚ č. 561/2006), navrhovaný zákaz jazdy ešte naruší súčasne fungujúce systémy režimu práce. Vodič má napríklad predpísaný týždenný súvislý odpočinok v trvaní minimálne 45 hodín aspoň raz za dva týždne, ako ho bude teraz plánovať?

 

 

Je možné „piatkový“ zákaz vôbec realizovať? Národná diaľničná spoločnosť, a.s., na naše otázky v rámci riešenia jednej práce, aká je kapacita parkovísk na diaľnici D1 zo Žiliny do Bratislavy a späť konštatovala, že touto informáciou nedisponuje. Prijalo sa rozhodnutie bez znalosti faktov, bez odborných štúdií? Ako sa bude realizovať tento zákaz na štátnych hraniciach? Znovu tam budú slovenskí policajti a budú zastavovať vozidlá, ktoré budú vytvárať „fronty“ ako za bývalej éry? Ako sa budú zastavovať nákladné vozidlá na diaľniciach a cestách I. triedy, ktoré budú porušovať zákaz jazdy? Odstavovaním na krajniciach a vytváraním prekážok bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky? To sú otázky, na ktoré je potrebné pred prijatím zákona poznať odpoveď.

 

 

Katedrou cestnej a mestskej dopravy Žilinskej univerzity v Žiline bol vykonaný prieskum stavu a využitia odpočívadiel na D1 dňa 18. 03. 2008 zo Žiliny do Bratislavy a späť. V smere Žilina – Bratislava, prvé odpočívadlo Bytča bolo zmapované o 5:00 ráno, teda ešte v nočných hodinách, keď si veľa vodičov, najmä medzinárodnej cestnej nákladnej dopravy, vyberá svoj povinný denný odpočinok, priemerné využitie bolo 97 %. Sedem z jedenástich odpočívadiel v smere Žilina – Bratislava bolo využitých na 100 alebo viac percent. Ako k tomu došlo?  Nákladné vozidlá zaberali aj vyhradené parkovacie plochy pre osobné automobily alebo autobusy a miesta na privádzačoch na odpočívadlá z dôvodu nedostatočnej veľkosti parkoviska alebo nedostatočného počtu parkovacích miest vyhradených pre nákladné vozidlá. V opačnom smere Bratislava – Žilina bolo takýchto parkovísk, ktoré boli vyťažené na viac ako 100 percent už len 3 z 13, aj kvôli tomu, že zisťovanie bolo uskutočnené v popoludňajších hodinách a väčšina vodičov sa snaží prispôsobiť si harmonogram práce a vyberať si denný odpočinok hlavne v noci. Priemerné využitie odpočívadiel bolo 67%. Celkový počet parkovacích miest na D1 pre nákladné vozidlá v smere do Bratislavy je 186 a do Žiliny 189. Z uvedeného vyplýva, že aj keď išlo o bežný pracovný deň, odpočívadlá boli využité nákladnými vozidlami v priemere na viac ako 82 %. Tu sa vynárajú nasledovné otázky. Kde budú stáť ostatné nákladné vozidlá, ak sa nákladná doprava zastaví v piatok na 4 hodiny? V odstavných pruhoch na diaľniciach sa tým môžu vytvárať nebezpečné prekážky a spomaľovať prepravný prúd? Zloženie nákladných vozidiel, teda pomer medzi slovenskými a zahraničnými, zas poukazuje na to, že Slovenská republika je dôležitým tranzitným štátom, keďže bol zistený v smere Žilina – Bratislava až 85 % podiel zahraničných, zväčša poľských a českých vozidiel. Celkový zistený podiel v oboch smeroch diaľnice D1 bol 83% zahraničných a 17% slovenských nákladných vozidiel. Treba poznamenať, že najmä po zavedení mýta v ČR sú slovenské diaľnice a ostatné spoplatnené úseky využívané pre tranzit, najmä ak sa ceny diaľničných známok platných na kratšie obdobie nemenili už dva roky.

Na slovenských diaľniciach je nedostatok odstavných plôch pre vodičov nákladných automobilov. A aj ak sa budujú ďalšie odpočívadlá, mali by svojou vybavenosťou (toalety, reštaurácia, atď.) a hlavne veľkosťou a dostatočným počtom parkovacích miest vyhovovať súčasným nárokom kladeným na nákladnú dopravu. Týmto sa bude predchádzať najmä nehodovosti na veľmi vyťažených úsekoch, ako aj zabratiu miesta iným vozidlám.

Tak isto sa často vyskytovalo parkovanie na parkovacích miestach pre osobné automobily, prípadne miesta vyhradené pre autobusy a karavany, ale aj miesta pre zdravotne postihnutých. Ako sa vykonáva kontrola dodržiavania týchto pravidiel policajnými orgánmi, keď sa to v súčasnosti vyskytuje skutočne bežne.

 

 

Zmena v zákazoch jázd v SR sa pravdepodobne pripravuje kvôli nedostatočnej dopravnej infraštruktúre hlavného mesta SR. Diaľničná sieť v Bratislave sa využíva vo veľkej miere na  cesty z jedného miesta Bratislavy na druhé a nie na tranzit. Kvôli tomu by mali vzniknúť negatívne dopady na celú SR? Zákazy jázd by sa nemali v SR meniť a malo by sa minimálne počkať na dopady na tranzit a zmeny prepravných prúdov po zavedení elektronického výberu mýta v SR, ktoré sa plánuje od 1.1.2009 len za dva mesiace po plánovanej účinnosti nového zákona o cestnej premávke. Mýto v SR je drahšie ako v Českej republike a preto podľa nášho názoru bude ovplyvňovať rozhodovanie o trasách prepravy. Zákazy jázd je potrebné koordinovať z ostatnými najmä susediacimi štátmi. Tiež je potrebné zmeniť „koncepciu“ budovania parkovísk pri diaľniciach.