Keď sa hovorilo o prípadnej privatizácii bratislavského letiska, bolo počuť, aby nám Schwechat neprehodil cez hranicu cargo. Nič také však z Viedne iste nehrozilo. Kým neinformovaní slovenskí kritici nákladnou dopravou pohŕdajú, pre Viedeň znamená zlaté vajcia.
Cargo Viedni zvyšuje počty pristátí, príjmy za ne, za handling, parkovanie, palivo. Pritom nie je potrebné rozširovať terminály a služby. Lepšie vyťažuje existujúce sklady a ďalšiu infraštruktúru, mechanizmy na vykládku i nakládku bez ohľadu na to, koľko lietadiel obslúžia. Viedeň víta každý let, preto značné zdesenie prepuklo, keď sa DHL rozhodla, že viedenskú linku prenesie do Bratislavy. Stratila 4,5 percenta z objemu prepravy.
Ak tam bol počet cestujúcich v porovnaní s Bratislavou vlani osemnásobný, v cargu je pomer ešte väčší. Viedňou prešlo vlani 191 789 ton nákladu, kým Bratislavou iba 1 976 ton. Teda jedno percento! Viedeň nie je nadšená, že vlaňajší prírastok bol iba 2,1 percenta, výrazne menej než v osobnej doprave. V Bratislave bol však pokles – o 61,1 percenta.
V porovnaní s „hviezdnym“ rokom 2003 vlani prešlo letiskom M. R. Štefánika iba niečo vyše šestiny nákladu. Tri prvé tohoročné mesiace bolo carga dokonca ešte o 88 percent menej než v prvom kvartáli rozpačitého vlaňajška. Aká je to bieda, svedčí fakt, že DHL za prvé dva lety priviezla a odviezla do Bratislavy takmer toľko nákladu, ako letiskom prešlo za celý prvý štvrťrok.
Dva prepady
V novom tisícročí zaznamenalo bratislavské letisko dva prepady v nákladnej doprave. Najprv medzi rokom 2003 a 2005 bol dvojtretinový pokles, lebo Ministerstvo pôdohospodárstva SR nepamätalo, že vstupom do Európskej únie sa stáva letisko veterinárnou bránou do únie. Špecializované certifikované pracovisko vzniklo až po vyše roku. Pre letisko to znamenalo na tržbách stratu 30 až 40 miliónov korún. Lebo cez Bratislavu už nemohli na palubách IL-76 chladené ryby z Viktóriinho jazera v Tanzánii. Druhý prepad nastal vlani na jeseň, keď sa Slovensko pripojilo k legislatíve Európskej únie a zakázalo lety IL-76 kvôli hluku. Zákaz však prišiel v čase, keď výlov v Afrike klesol a letov ubudlo. Objavili sa však sporadicky nové objednávky na dodávky západných technológií do Afganistanu a Iraku. Do Bratislavy šiel tovar kamiónmi, pretože na západoeurópske letiská IL-76 už dlhšie nesmeli a nájom západných typov sa zdal dodávateľom príliš drahý. Preto si IL-76 objednali do Bratislavy, na jedno z posledných letísk, kam ešte hoci s čoraz prísnejšími výnimkami IL-76 mohli. Česko sa s tým neponáhľa. Veď ide mesačne iba o tri, štyri lety do Brna, Ostravy či Pardubíc. A aj staré iljušiny „vymierajú“. Nákladná doprava v Bratislave má marginálny význam, lebo má zlú štruktúru a závisí na jednej, dvoch komoditách. V deväťdesiatych rokoch rástla, keď bolo treba aj veľkými lietadlami voziť plechové časti karosérií pre Volswagen. Dnes sa vozí náklad pre automobilku sporadicky, iba malé ľahké komponenty malými lietadlami.
Slovensko pomohlo Viedni
Vo Viedni tiež veľa pre nákladnú dopravu nerobili a tvrdia, že im veľmi pomohol Samsung v Galante. V súčasnosti majú týždenne deväť letov Korean Air Cargo a päť letov Asiana Cargo zo Soulu. Jeden B-747 môže viezť aj vyše sto ton nákladu, z ktorého značnú časť prekladajú na kamióny do automobilky KIA alebo do Samsungu. Navyše kórejskí dopravcovia urobili z Viedne stredoeurópsku križovatku a po nich nasledovali ďalšie linky z Ďalekého východu. Presmerovať to na bratislavské letisko je iluzórne. To by museli byť nákladné aerolinky a ich klienti veľmi nespokojní so servisom a Bratislava by im garantovala lepšie a výrazne lacnejšie služby. Navyše sa treba pripraviť rovnako ako v prípade Volkswagenu, na pokles leteckého zásobovania firiem na Slovensku.
Nákladná doprava má vo Viedni aj ďalšie výhody oproti Bratislave. Má síce aj štyri veľké nákladné linky z Ázie (vlani takmer 54 tisíc ton carga), po odchode DHL do Bratislavy ešte stále týždenne 24 letov iných expresných kuriérskych služieb. Má však výhodu v tom, že 63 percent nákladu sa vlani viezlo v podpalubí liniek s cestujúcimi. Delta na linke do Atlanty ponúka týždenne kapacitu až 50 ton. Drobné balíčky a poštu vozia denne desiatky európskych spojov. Časť z nich je aj od Slovenskej pošty a slovenských špeditérov. Najmä pošta je odkázaná na priame linky. V Bratislave má k dispozícii iba ČSA, lebo Lufthansa poštu prakticky nevozí a SkyEurope iba obmedzene.
