Kríza zhoršuje situáciu v leteckej doprave, nepomáha ani pád cien ropy
Svetová finančná kríza sa na medzinárodnej leteckej doprave odrazí vo väčšej miere, než pôvodne predpokladala jej zastrešujúca organizácia Medzinárodné združenie leteckých prepravcov (IATA). Viaceré spoločnosti sa preto rozhodli pre úsporné programy alebo fúzie, pričom niektoré sa už obrátili aj na svoje vlády o pomoc.
Združenie odhaduje, že straty vo svetovej leteckej doprave budú vyššie než očakávaných 5,2 miliardy USD (126,25 miliardy Sk), s ktorými počítalo v dôsledku pôvodne vysokých cien ropy, pretože svetová finančná a na ňu nadväzujúca ekonomická kríza situáciu podľa všetkého ešte zhoršia. Mimoriadny rozmer dôsledkov oslabovania ekonomiky vo svete dokazuje aj to, že IATA počíta s vyššími stratami pre leteckú dopravu napriek tomu, že ceny ropy sa od polovice júla už prepadli o vyše 60%. Ekonomické problémy znižujú výdavky obyvateľstva prakticky vo všetkých priemyselne vyspelých krajinách, a to už začínajú cítiť viaceré kľúčové sektory. Po automobilkách stále slabšie prognózy oznamujú aj sektory napojené na cestovný ruch ako hotelierstvo či práve letecká doprava. Tej však život komplikuje nielen stále väčší nezáujem ľudí o cestovanie, ale aj problémy mnohých firiem, ktoré škrtajú výdavky na obchodné cesty. Už v októbri varovala IATA, že s najhoršími časmi môžu počítať aerolínie v ázijsko-tichomorskom regióne. Podľa stránky rediff.com tento región, vrátane Číny a Indie, zaznamenal v septembri medziročný pokles objemu prepravy o takmer 7%. "Pokles záujmu o dopravu naberá veľké rozmery. Takýto pokles v osobnej doprave sme nezaznamenali od vypuknutia choroby SARS v roku 2003," povedal na ostatnom summite IATA v Istanbule šéf združenia Giovanni Bisignani. "Pokles dopytu nepomáha vykompenzovať ani rapídny pokles cien ropy. Ak to takto pôjde ďalej, straty budú vyššie než očakávaných 5,2 miliardy USD," dodal.
Združenie ázijsko-tichomorských prepravcov preto už požiadalo vlády v regióne, letiská a úrady pre leteckú dopravu, aby nezvyšovali finančný tlak na spoločnosti ďalšími poplatkami a daňami. Najnovšie – ako uviedla tlačová agentúra Reuters – dnes čínske aerolínie požiadali Peking o pomoc a podľa šanghajskej burzy by materské firmy China Eastern Airlines a China Southern Airlines mohli získať od vlády po 440 miliónoch USD. Viaceré ázijské aerolinky sa snažia obmedziť výdavky v drahých položkách, kam patrí aj prvá trieda, kedysi často využívaná manažérmi. Dnes však ich cesty už nie sú také časté a ako informoval denník Herald Sun, niektoré ázijské aerolínie (napríklad filipínske) preto tieto triedy rušia. Iné, ako Singapore Airlines, začali kopírovať kroky nízkonákladových aerolínií a pre cestujúcich v ekonomickej triede zaviedli poplatky vo výške 50 USD za sedadlo – ak sa nachádza pri únikových dverách, kde je väčší priestor pre nohy. Jediným svetlejším bodom je pre ázijské letecké spoločnosti podľa internetovej stránky denníka The Star pripravovaná liberalizácia leteckého sektora v Ázii od 1. januára budúceho roka. Najviac láka najlukratívnejšia trasa medzi Singapurom a malajzijským hlavným mestom Kuala Lumpur, doteraz prísne chráneným pre vybrané firmy. Kríza tlačí aj na európske a americké aerolínie, aj keď tie sú predsa len o niečo ďalej vzhľadom na rozsiahlu reštrukturalizáciu a početné fúzie v minulých rokoch. Už v roku 2004 sa poistili spoločnosti Air France a holandská KLM, ktoré sa spojili a dnes predstavujú najväčšie aerolínie na svete z pohľadu tržieb.
Koncom októbra tohto roka sa na čelo svetového rebríčka dostala aj americká spoločnosť Delta Air Lines, ktorá podľa agentúry Bloomberg dokončila kúpu konkurenčnej Northwest Airlines a spolu vytvorili najväčšiu spoločnosť na svete z pohľadu osobokilometrov. Tento post doteraz držala ďalšia americká spoločnosť American Airlines. Ďalšie úspory si chce podľa internetovej stránky Atlanta Journal-Constitution spoločnosť Delta zabezpečiť obmedzením outsourcingu (presunutia časti prác do zahraničia) a radšej rozšíri svoj opravárenský biznis známy ako Delta TechOps. V menšom meradle sa k akvizičnému trendu pripojila v týchto dňoch nemecká Lufthansa, ktorá kúpila väčšinu akcií britského prepravcu BMI. Transakcia zhruba za 400 miliónov eur (12,05 miliardy Sk) síce nepôsobí na prvý pohľad až tak zaujímavo, Lufthansa však vedela, prečo ide týmto smerom a prečo sa kvôli BMI vzdala aj prípadného súboja o taliansku Alitaliu. Vďaka BMI totiž získa kontrolu nad druhým najväčším počtom letov z britského letiska Heathrow, hneď po British Airways. Za nejaký čas skončia v rukách nového majiteľa (pravdepodobne opäť Lufthansy) aj rakúske Austrian Airlines a určitý podiel by veľké letecké spoločnosti mali prevziať v talianskej Alitalii. Tú síce vláda Silvia Berlusconiho chce udržať v talianskych rukách, avšak bez vstupu zahraničného investora neudrží firmu nad vodou ani injekcia za miliardu eur (30,13 miliardy Sk) od nového vlastníka, talianskeho konzorcia CAI. Inou cestou sa rozhodlo ísť Rusko. To sa podľa International Herald Tribune rozhodlo vytvoriť nový štátny gigant Ruské aerolínie, ktoré by pohltili všetky spoločnosti poškodené finančnou krízou. Tento krok však podľa expertov neprospeje súčasnej jednotke na trhu, Aeroflotu, ktorý dostane silného konkurenta – navyše podporeného priamymi financiami od vlády.
zdroj: TASR, foto: internet