Investície do infraštruktúry v našom regióne rastú
Región strednej a východnej Európy je naďalej veľmi atraktívnym priestorom pre investície do infraštruktúry. Môžu za to perspektívny ekonomický rast a značné potreby financovania budovania infraštruktúry. Vyplýva to z najnovšej štúdie CMS Index infraštruktúry, ktorý každé dva roky vydáva medzinárodná právnická spoločnosť CMS.
Štúdia hodnotí 50 krajín po celom svete podľa príťažlivosti ich investícií do infraštruktúry na základe šiestich kľúčových kritérií: stav ekonomiky, udržateľnosť a inovácie, daňové prostredie, politická stabilita, stav podnikateľského prostredia a zapojenie súkromného sektora.
Slovensko si polepšilo
Z krajín strednej a východnej Európy sa do indexu za rok 2021 dostalo osem krajín, pričom lídrom regiónu sa stala Česká republika. V oblasti atraktívnosti investícií sa posunula z 23. miesta v roku 2019 na 15. miesto v tomto roku. Za zlepšením pozície krajiny sú predovšetkým plány investícií do cestnej siete, keď česká vláda rozhodla o prvom PPP kontrakte pre konzorcium Vinci a Meridiam na výstavbu diaľnice.
Oproti poslednému rebríčku si Slovensko polepšilo o šesť miest a tento rok zastáva 18. priečku. A to aj napriek tomu, že sa v krajine za posledné dva roky nezrealizovali žiadne významné infraštruktúrne projekty. „Vyššie skóre sme oproti iným krajinám v regióne dosiahli najmä vďaka dobrému stavu ekonomiky, daňovému prostrediu a politickej stabilite,“ vysvetľuje Michal Huťan, partner a vedúci lokálneho tímu pre energetiku a infraštruktúru CMS Slovensko. Obrat v otázke investícií do infraštruktúry má byť v nasledujúcich rokoch, keď aj Slovensko bude čerpať finančné prostriedky z Európskej únie z Plánu obnovu a odolnosti. Celkovo pôjde o 6,3 mld. eur, pričom významná časť má ísť práve do budovania infraštruktúry, zelenej ekonomiky, či sieťovej infraštruktúry.
Najväčšími skokanmi v rebríčku z nášho regiónu sú Bulharsko (27. miesto) a Rumunsko (28. miesto), pričom si polepšili až o 14, resp. 11 miest. „Obidve krajiny zaznamenali zvýšené súkromné investície do infraštruktúrnych projektov, najmä do vývoja v oblasti obnoviteľnej energie,“ hovorí Michal Huťan. V Bulharsku sa zrealizovala akvizícia spoločnosti Enery Development firmou Karadzhalovo Solar PV, pričom ide o najväčší solárny projekt v krajine. V Rumunsku zas plánuje spoločnosť Hidroelectrica investíciu vo výške 596 mil. eur do 300 MW pobrežnej veternej elektrárne, ktorá bude ako prvá postavená v Čiernom mori.
Poradie krajín strednej a východnej Európy v Indexe infraštruktúry 2021
| Poradie v rebríčku | Krajina |
| 15. | Česká republika |
| 18. | Slovensko |
| 21. | Poľsko |
| 24. | Maďarsko |
| 27. | Bulharsko |
| 28. | Rumunsku |
| 37. | Rusko |
| 46. | Ukrajina |
„V celom regióne strednej a východnej Európy vidíme významné investičné príležitosti v oblasti prepojenia a transformácie energetiky. Za prílevom investícií do tejto oblasti sú decentralizácia energetických systémov a podnetom sú aj ciele v oblasti zmeny klímy,“ vysvetľuje Michal Huťan. Významné cezhraničné investície boli aj v železničnom sektore, napríklad sa modernizuje trať z Budapešti do Belehradu alebo sa realizuje výstavba trate z poľských Katovíc do Ostravy v Českej republike. Na prvom mieste CMS Indexu infraštruktúry je Singapur, ktorý predstavil svoj Zelený plán do roku 2030. Jeho cieľom je napredovať v udržateľnom rozvoji a znižovať uhlíkovú stopu krajiny. V prvej trojke je ešte Nemecko a Holandsko.
Korona podporila investície
Pandémia koronavírusu mala nepochybne vplyv na sektor infraštruktúry, ktorý v posledných rokoch čelil rôznym turbulenciám, akými boli voľby v USA a Spojenom kráľovstve, Brexit, zmeny vo vedení v Európskej komisie a parlamentu, či klimatické zmeny. „No napriek tejto zložitej situácii vlády prijímajú stimulačné balíčky zamerané na výdavky na infraštruktúru, čo predstavuje príležitosti pre investorov,“ hovorí Michal Huťan.
Pandémia zároveň zdôraznila význam spoľahlivého digitálneho pripojenia a preto je nevyhnutné rýchle širokopásmové pripojenie. Na uspokojenie dopytu po vysokej rýchlosti a spoľahlivom pripojení sú potrebné značné investície do digitálnej infraštruktúry. Mnoho krajín zdokonaľuje svoju infraštruktúru a pokračuje v zavádzaní 5G sietí. Vyvíjajú sa aj satelitné siete, ktoré poskytujú lacný internet do vzdialených miest.
Prioritou sú aj záväzky v oblasti zmeny klímy. Pri investíciách do infraštruktúry už dnes nie sú výnimkou ani environmentálne, sociálne alebo právne nariadenia. Povinnými sa stávajú požiadavky na zverejňovanie informácií o nulovom vplyve investícií na životné prostredie. Čoraz väčšiu úlohu pri financovaní mnohých infraštruktúrnych projektov sa stane tzv. zelené financovanie. Napríklad Singapur plánuje vydať zelené dlhopisy v hodnote 19 mld. singapurských dolárov (približne 11,85 mld. eur).
V poslednom období prichádza k zmene v oblasti predpisov o priamych zahraničných investíciách. Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Austrália zaviedli prvýkrát zákony o kontrole investícií na základe ich hodnoty. U nás je už rovnako v legislatívnom procese obdobný zákon na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/452 z 19. marca 2019, ktorým sa ustanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do Únie.
