Aká bude dopravná politika Európy?
Aká bude dopravná politika Európy? Európsky parlament a členské štáty budú nasledujúce mesiace rokovať o balíku klimatických politík Fit for 55. Výsledky vyjednávaní budú formovať dopravnú politiku v Európe ďalšie desaťročia. Vyjednávania komplikujú syntetické palivá.
Diplomati budú v nadchádzajúcich mesiacoch vyjednávať o kľúčových právnych predpisoch Únie v oblasti klímy a energetiky, a teda aj o balíčku Fit for 55. Ten má Únii pomôcť znížiť 55 percent emisií do roku 2030. Balík Fit for 55 zahŕňa okrem iného revíziu systému európskeho obchodovania s emisiami (EU ETS), uhlíkové clo, emisné normy pre osobné vozidlá a dodávky alebo revíziu nariadenia o emisiách v poľnohospodárstve a iných odvetviach, ktoré nie sú súčasťou ETS.
Okrem toho sú na stole opatrenia na ochranu občanov pred dopadom ekologickej transformácie, ako napríklad sociálny klimatický fond. Portál EURACTIV rozoberá najdôležitejšie témy nadchádzajúcich diskusií v sektoroch cestnej, leteckej a námornej dopravy. V článku sa pozrieme na to, čo je v legislatívnych návrhoch, kde sa nachádzajú rôzni aktéri a aké budú pravdepodobné problematické body v trialógu medzi členskými štátmi, europarlamentom a Európskou komisiou.
Cestná doprava
Azda najviac kontroverzný problém balíka Fit for 55 sa európskym inštitúciám podarilo prekonať v sektore cestnej dopravy: europarlament aj členské štáty sa dohodli na ukončení predaja benzínových a naftových áut do roku 2035. Koniec spaľovacieho motora je v podstate hotová vec, na veľké prekvapenie komentátorov, ktorí očakávali, že krajiny so značným automobilovým priemyslom s termínom 2035 súhlasiť nebudú.
Ak sa v septembrových trialógových rokovaniach vyskytne problémový bod, pravdepodobne sa bude týkať úlohy elektropalív. Elektropalivá, tiež známe ako e-palivá alebo syntetické palivá, sa vyrábajú sa pomocou zachyteného oxidu uhličitého alebo oxidu uhoľnatého spolu s vodíkom získaným zo zelených zdrojov elektriny, ako je veterná a solárna energia.
Aby štáty dosiahli dohodu, do finálneho uznesenia zahrnuli klauzulu, podľa ktorej musí Európska komisia pripraviť do roku 2026 správu o udržateľnosti alternatív k elektroautám. Zhodnotí v nej význam a realizovateľnosť technológií ako sú plug-in hybridy a uhlíkovo neutrálne palivá pre splnenie klimatických cieľov. Parlament dal na rozdiel od členských štátov jasne najavo, že nevidí žiadnu úlohu pre e-palivá v osobnej cestnej doprave. Argumentoval, že by mali byť vyhradené len pre ťažko elektrifikovateľné druhy dopravy, ako je letecká a námorná doprava.
Aká bude dopravná politika Európy?
Keďže autá so spaľovacím motorom budú fakticky zakázané už v nasledujúcom desaťročí, môžeme očakávať, že mimovládne organizácie a priemyselní lobisti budú opäť klásť dôraz na potrebu zvýšiť počet nabíjacích staníc pre elektromobily v celom bloku. Na európskej úrovni sa na to vzťahuje nariadenie o infraštruktúre pre alternatívne palivá (Alternative Fuels Infrastructure Regulation – AFIR). To stanovuje pravidlá pre rozmiestnenie nabíjačiek pre elektroautá a čerpacích staníc pozdĺž kľúčových dopravných koridorov EÚ (známych ako sieť TEN-T). Hlasovanie parlamentného výboru pre dopravu o AFIR sa v júli odložilo na október.
Okrem návrhov v rámci Fit for 55 sú v najbližších mesiacoch pripravené ďalšie dva právne predpisy, ktoré ovplyvnia cestnú dopravu: uvoľnenie emisných noriem CO2 pre ťažké nákladné vozidlá a zverejnenie značne oneskorených noriem Euro 7 o znečistení ovzdušia z osobných áut.
Letectvo
Zatiaľ čo lietadlá poháňané elektrinou a vodíkom sú zatiaľ hudbou budúcnosti, krátkodobé riešenie na zníženie emisií v leteckej doprave je zavedenie trvalo udržateľných leteckých palív (Sustainable Aviation Fuels – SAF). Podľa návrhu „ReFuelEU Aviation“ budú musieť všetky lietadlá, ktoré tankujú palivo na európskych letiskách, zvýšiť stanovené percento SAF zmiešaného s petrolejom. Toto percento sa bude zvyšovať zhruba každých päť rokov až do roku 2050.
Parlament a Rada sa pokúsia zladiť svoje pozície v ďalších rokovaniach, ktoré začnú v septembri.
Diskusie medzi inštitúciami sa pravdepodobne zamerajú na dve otázky: Aké percento SAF je reálne nariadiť? A čo presne predstavuje SAF? Parlament chce, aby 85 percent leteckého paliva tvorili do roku 2050 SAF. Rada sa ale držala pôvodného návrhu Komisie o cieli 63 percent. Existujú tiež rozdielne názory na to, aké pokročilé a biopalivá z odpadov by mali dostať zelenú. Na to, aby sa uspokojil dopyt po palivách a zároveň bola ich produkcia udržateľná.
Ďalším ostro sledovaným bodom rokovaní sú diskusie o systéme obchodovania s emisiami (ETS), ktorý stanovuje cenu uhlíka. Parlament chce, aby všetky lety, ktoré štartujú z EÚ spadali pod ETS. Teda nielen lety v rámci Európy, ako je to v súčasnosti. Chcú tiež, aby sa do roku 2025 úplne zrušili bezplatné kvóty poskytované leteckým spoločnostiam. To znamená, že letecké spoločnosti by odvtedy museli platiť plnú výšku poplatkov za znečisťujúce emisie, ktoré produkujú.
Kým sa tak stane, členské štáty chcú, aby sa na lety smerujúce mimo Európy vzťahoval systém OSN takzvaný CORSIA. Je to globálny systém kompenzácií emisií oxidu uhličitého, ktorý je podstatne menej prísny ako trh EÚ s uhlíkom. Požadujú tiež, aby letecké spoločnosti mohli profitovať z bezplatných emisných kvót dlhšie – zrušiť ich chcú až v roku 2027.
Námorná doprava
Úsilie EÚ o znižovanie emisií v lodnom sektore sa sústreďuje v legislatíve „FuelEU Maritime“. Tá je námornou alternatívou k zákonu o zelenom prúdovom palive v odvetví letectva. Namiesto stanovenia povinného percenta zelených palív, si FuelEU Maritime stanovuje postupne rastúce ciele na zníženie intenzity skleníkových plynov v palive používanom na palube lodí.
Kritici tvrdia, že technologicky neutrálny prístup navrhnutý Európskou komisiou umožní prevádzkovateľom lodí zvoliť si najlacnejšie palivá na zníženie emisií – skvapalnený zemný plyn (LNG) a biopalivá. To sú pohonné hmoty, voči ktorých ostro vystupujú environmentálne mimovládne organizácie. Zelení aktivisti namiesto toho chcú, aby zákonodarcovia podnietili zavedenie zeleného vodíka a amoniaku a povinných čiastkových cieľov.
Aká bude dopravná politika Európy?
Niektorí hráči v tomto odvetví sa však pokúšali zaviesť povinné nakupovanie e-palív, keďže súčasná nízka ponuka týchto palív značne predražuje. Rozsiahle zavádzanie alternatívnych palív si navyše vyžiada, aby prístavy v celej Únii vykonali významné zmeny infraštruktúry. Zatiaľ čo členské štáty sa na svojom stanovisku k návrhu dohodli začiatkom júna (vo veľkej miere sa pridŕžali návrhu Komisie), Európsky parlament so súhlasom otáľal.
Nejednotnosť medzi politickými skupinami posunula hlasovanie výboru pre dopravu na koniec septembra. Svetová rada pre námornú dopravu odsúdila oneskorenie s tým, že tento sektor potrebuje jasné podmienky, aby dosiahol klimatické ciele. Skvapalnený zemný plyn (LNG) je nevyhnutným prechodným palivom na dekarbonizáciu námorných činností EÚ. Keďže dostupné množstvá nulových alebo nízkouhlíkových palív sú v súčasnosti nedostatočné, uviedla Európska komisia.
