Všadeprítomná logistika

 

Z prostredia dopravy sa postupne logistika presúvala do najrozličnejších oblastí a čoraz viac rozširovala svoj záber. K poskytovaniu dopravných služieb postupne pribúdali ďalšie činnosti (tvorba distribučných kanálov, balenie, skladovanie, nákup, objednávanie atď.). K rozširovaniu a komplexnosti služieb poskytovaných v súvislosti s logistikou dochádzalo najmä z dôvodu snahy o maximálne prispôsobenie sa zákazníkovi a jeho uspokojenie. V krajinách s tradíciou trhového hospodárstva je preto logistika jedným zo strategických nástrojov riadenia. Na Slovensku, ktoré prešlo transformáciou na trhové hospodárstvo pred niekoľkými rokmi, sa v tejto oblasti stále vyskytujú mnohé medzery a nedostatky. Tieto plynú často práve z nedostatočného pochopenia možností logistiky a z jej neustáleho spájania iba s oblasťou dopravy. Takýto pohľad na logistiku však značne obmedzuje možnosti jej využitia a často zbytočne limituje priestor pre realizáciu všestranného využitia logistiky. Mnohé princípy využívané v logistike (optimalizácia, minimalizácia, efektívnosť, načasovanie a pod.) sa postupne začali uplatňovať aj vo výrobe, priemysle, verejnom živote, zabezpečovaní občianskej vybavenosti miest a pod. Preto dnes môžeme napísať, že Logistika = doprava + skladovanie + riadenie + obsluha územia mesta + manipulácia + alokácia zdrojov + … Aby sme nejakým spôsobom rozlíšili jednotlivé činnosti, ktoré spadajú pod oblasť logistiky, je dobré rozdeliť si logistiku do troch kategórií (úrovní). Jednotlivé kategórie poukazujú na rôzne špecifické chápanie logistiky a zároveň umožňuje lepšie pochopiť, prečo je dnes logistika takým fenoménom.

 

Na tejto úrovni pôsobí logistika najmä ako podporný prostriedok pre zabezpečenie potrieb priemyselnej oblasti a oblasti výroby a tiež ako nástroj na distribúciu konečných výrobkov. Na túto oblasť logistiky býva zameraných aj väčšina klasických definícií, s ktorými sa dnes môžeme stretnúť. Podstatou týchto definícií, a tým aj úlohy logistiky na tejto úrovni, je riadenie materiálových, finančných a informačných tokov tak, aby sa dostali v správnom čase, správnom množstve a v správnej kvalite na požadované miesto v logistickom reťazci. Takéto riadenie tokov v logistickom reťazci má zároveň zabezpečiť naplnenie očakávaní zákazníka, a tým aj jeho uspokojenie. Toto využitie logistiky je dnes asi najznámejšie a v tejto úrovni býva logistika aj najviac prezentovaná. Pod túto oblasť logistiky spadajú najmä preprava, skladovanie, nákup, objednávanie, riadenie zásob, manipulácia so zásielkami,… Z tejto oblasti logistiky pochádzajú aj dnes veľmi známe technológie ako Just in time, Just in sequence a cross dock.

 

Táto úroveň logistiky je dnes ešte menej známa a možno tak trochu podceňovaná. V tejto úrovni ide najmä o prenesenie niektorých princípov, ktoré tvoria základné kamene vyššie spomenutej úrovne, do oblasti riadenia a manažmentu. Medzi základné princípy modernej logistiky môžeme zaradiť optimalizáciu riešení, snahu o neustále zlepšovanie, efektívnosť, potrebu minimalizácie nákladov, načasovanie a pod. Logistika v tejto sfére postupne prechádza z funkcie podpornej, do funkcie manažérskej, a stáva sa strategickým nástrojom, ktorý často rozhoduje o úspechu alebo neúspechu firmy. Logistika na tejto úrovni už nie je záležitosťou spojenou výlučne s prepravnými činnosťami, obstarávaním a distribúciou. Logistika na tejto úrovni už preniká aj priamo do výroby (výrobná logistika, simulácie, počítačová podpora výroby) a z prostredia dopravy sa postupne dostáva aj do iných odvetví hospodárstva. Okrem komerčnej oblasti nachádza logistika uplatnenie aj v oblasti verejnej sféry. Princípy logistiky sú napríklad používané pri zabezpečovaní občianskej vybavenosti (odpadové hospodárstvo) alebo tiež pri obsluhe územného celku (napr. city logistika).

 

S postupným naberaním významu logistiky sa jej začala venovať pozornosť aj v oblasti vedy a výskumu. Logistika ako oblasť výskumu a vednej činnosti v sebe zahŕňa poznatky z mnohých odborov a preto býva označovaná ako interdisciplinárna veda. Medzi základné odbory, ktorých poznatky sa využívajú v rámci logistiky, patria doprava, matematika (napr. teória zásob hromadnej obsluhy a pod.), informatika, softvérové inžinierstvo, ekonomika, atď. Úlohou logistiky na tejto úrovni je integrovať poznatky z týchto odborov do komplexného celku a využívať najnovšie poznatky z týchto oblastí. Teoretický výskum v oblasti logistiky má prinášať také výstupy a výsledky, ktoré budú použiteľné v praxi a má vytvárať predpoklady pre neustále zlepšovanie existujúcich logistických riešení. Je potešujúce, že už aj na Slovensku sú vytvorené študijné programy, ktoré sa zameriavajú na logistiku, aj keď často ide len o určité vybrané časti logistiky.

 

Zdroj: DN Transport