Budova nie je len súčet technológií

Budova nie je len súčet technológií. Budovy dnes čelia čoraz väčším nárokom na tepelný komfort aj energetickú efektívnosť. Rastúce teploty, výraznejšie výkyvy počasia a vyššie nároky na chladenie menia aj spôsob, akým by mali byť budovy prevádzkované. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry bude globálny dopyt po chladení budov počas nasledujúcich troch desaťročí rásť o viac než 3 % ročne, čo je približne osemkrát rýchlejšie ako tempo rastu dopytu po vykurovaní za predchádzajúcich 30 rokov.

Budovy a haly navrhnuté podľa pôvodných tepelných štandardov dnes čelia náročnejším podmienkam. Spolu s plošným zatepľovaním by sa preto malo systematicky riešiť aj tienenie, chladenie a spôsob ich vzájomného riadenia. Zateplenie aj orientácia budovy sú totiž pasívne opatrenia, ktoré samy osebe nemusia na zvládnutie teplotných výkyvov stačiť. Nedostatočné môžu byť aj zastarané spôsoby riadenia chladenia a tienenia.

„Rozdiel medzi príjemným a nepríjemným vnútorným prostredím nerobí len samotná technológia, ale najmä spôsob jej riadenia. Budovy, ktoré nemajú aktívne prvky, ako automatické tienenie a inteligentné chladenie, môžu spotrebovať viac energie a zároveň poskytovať ľuďom nižší tepelný komfort,“ uvádza Luboš Barborík, Country Manager LOXONE Slovensko, a dopĺňa: „Správne nastavené tienenie dokáže znížiť teplotu interiéru o 3,6 až 9 °C, a to bez použitia klimatizácie.“

Smart home nie je automatizácia budov

To, že môžete klimatizáciu alebo hlavice na radiátore ovládať cez aplikáciu, ešte neznamená, že budova funguje automatizovane. V takom prípade stále rozhoduje človek – manuálne nastavuje teplotu alebo reaguje na aktuálnu situáciu. Skutočná automatizácia znamená, že technológie v budove dokážu samostatne vyhodnocovať podmienky a navzájom spolupracovať bez potreby zásahu používateľa.

V praxi to môže znamenať napríklad automatické zatiahnutie tienenia podľa intenzity slnečného žiarenia, prepojenie žalúzií, chladenia a rekuperácie alebo využitie nočného ochladenia na predchladenie budovy. Inteligentný systém dokáže reagovať aj na predpoveď počasia, upraviť režim budovy podľa jej aktuálneho využitia pomocou zónovej regulácie či zohľadniť výrobu elektriny z fotovoltiky a podľa dostupnej energie rozhodnúť, kedy je najefektívnejšie chladiť, vykurovať alebo nabíjať batériové úložisko.

V logistických, výrobných či skladových halách pritom môže byť význam automatizácie ešte výraznejší. Veľké objemy priestorov, rozdielne prevádzkové režimy, časté otváranie brán či nerovnomerné využitie jednotlivých zón vytvárajú podmienky, pri ktorých manuálne riadenie jednotlivých technológií stráca efektivitu.

Kľúčové tiež je, ako a či vôbec medzi sebou jednotlivé technológie komunikujú. Osvetlenie, tienenie, vykurovanie, chladenie, rekuperácia, fotovoltika, batériové úložisko či nabíjanie elektromobilov by nemali fungovať ako samostatné prvky, ale ako jeden zosúladený celok.

„LOXONE dokáže prepojiť technológie do jedného systému, ktorý priebežne vyhodnocuje situáciu a automaticky koordinuje komfort aj spotrebu energie. V prípade väčších budov pritom systém môže pracovať s rozdielnymi podmienkami v jednotlivých zónach a prispôsobovať ich aktuálnemu využitiu. Budova tak nereaguje až na vzniknutý problém, ale môže sa na meniace podmienky pripraviť vopred,“ uvádza Luboš Barborík.

Zároveň približuje príklad prediktívneho chladenia: „Systém LOXONE automaticky reaguje na intenzitu slnečného žiarenia. Exteriérové žalúzie inteligentný systém zatiahne alebo sklopí ešte predtým, než sa priestor začne prehrievať. Zároveň spolupracuje s fotovoltikou a efektívne využíva nakumulovanú prebytočnú elektrickú energiu na predchladenie budovy. Výsledkom je lepšie využitie dostupnej energie a stabilnejšie vnútorné podmienky.“

Budova, ktorá sa vie prispôsobiť

Budovy by mali byť už vo fáze projektu navrhnuté tak, aby dokázali reagovať na meniace sa podmienky a rozdielne nároky na svoju prevádzku. Práve inteligentné riadenie budov sa stáva jedným z nástrojov, ako udržať vhodné vnútorné podmienky a zároveň efektívne pracovať s energiou.

Platí to pre kancelárie, ale rovnako pre výrobné prevádzky, logistické centrá, sklady, hotely či ďalšie komerčné a priemyselné objekty. Každá z týchto budov má iný režim využitia, inú tepelnú záťaž a iné energetické nároky. Spoločné však majú jedno: jednotlivé technológie už nemusia fungovať oddelene.

Budovy sú podľa Európskej komisie najväčším spotrebiteľom energie v Európskej únii a pripadá na ne približne 40 % jej celkovej spotreby. S rastúcou potrebou chladenia preto bude čoraz dôležitejšie nielen to, koľko energie budova spotrebuje, ale aj to, ako inteligentne s ňou dokáže pracovať. Tepelný komfort a energetická efektívnosť sa tak čoraz viac stávajú otázkou správneho riadenia celej budovy, nie jednej technológie.