Revolučný systém riadenia letovej prevádzky z Poľska

Poľská agentúra riadenia letovej prevádzky (Polish Air Navigation Services Agency – PANSA) vyvinula revolučný systém, ktorý nielen uľahčuje kontrolu a riadenie čoraz populárnejších dronov, ale stavia tiež dôležité základy pre budúce širšie využitie vzdušného priestoru. Bližšie sme sa o novom systéme PansaUTM porozprávali s generálnym riaditeľom agentúry Januszom Janiszewskim.

Čo vašu agentúru inšpirovalo k vývoju systému PansaUTM?

To je veľmi dobrá otázka. Postupne chceme vytvoriť ekosystém, ktorý bude v budúcnosti schopný integrovať drony do systému riadenia letovej prevádzky. Systém PansaUTM bude jeho súčasťou. Sme presvedčení, že každý používateľ má mať voľný prístup do poľského vzdušného priestoru a možnosť využívať ho. Na druhej strane ale so sebou takýto prístup prináša aj isté podmienky, ktoré treba splniť, najmä z pohľadu bezpečnosti letovej prevádzky. PansaUTM je nástrojom, ktorý k tomu dopomôže.
Popularita doronov totiž rastie rýchlym tempom. My sme na našej vízii začali pracovať už v roku 2019. Vyvíjali sme nielen samotný systém ale aj jeho ďalšie piliere, na ktorých bude stáť: legislatívny rámec, UTM systém, sledovací systém, ktorý umožňuje sledovanie polohy dronov vo vzdušnom priestore a v neposlednom rade spolupráca s výrobcami platforiem pre drony. Tieto štyri elementy sú kľúčové a práve na nich budeme schopní vybudovať celý ekosystém, o ktorom som hovoril.

Ak tomu správne rozumiem, v budúcnosti bude možné integrovať prevádzku dronov s ostatnou letovou prevádzkou?

Keď bude existovať takýto ekosystém, dokážeme drony plne integrovať so systémom riadenia letovej prevádzky komerčných lietadiel a letovej prevádzky vo všeobecnosti. Horúcou je ale táto téma aj z pohľadu biznisu. Integrácia a nové možnosti využitia dronov totiž prinesú nové obchodné možnosti. Poľský vzdušný priestor je 6. najväčším v Európe. Poľský Ekonomický Inštitút predpokladá, že do roku 2026 prispeje integrácia dronov do letovej prevádzky sumou 125 mld. eur. Tento fakt ukazuje, akú veľkú príležitosť nám integrácia dronov a vytvorenie nového ekosystému leteckej prevádzky poskytuje.

Váš systém ale bude poskytovať možnosti využitia aj vo svete?

Jednoznačne to vidíme ako príležitosť aj vo svetovom meradle. Objavujú sa stále nové možnosti prepravy a mení sa aj prístup k nim. Ten je zatiaľ v rôznych krajinách odlišný. Ako príklad môžeme uviesť Poľsko. Tu sú drony z pohľadu legislatívy brané rovnako, ako lietadlá. Ide o veľmi detailne nastavené pravidlá, čo poukazuje na to, že tejto téme sa v Poľsku venuje pozornosť už dlhšie. Dokonca niektoré smernice Európskej únie sú nastavené menej prísne. Nám to ale pomáha, pretože nastavovaním najprísnejších požiadaviek pre systém sme lepšie pripravení na budúcnosť.

V budúcnosti by teda používatelia mohli mať za istý poplatok širší prístup k vzdušnému priestoru?

Momentálne investujeme do budúcnosti. Ale časom určite bude potrebné vyvinúť platobný systém. Využitie vzdušného priestoru ako takého je zadarmo, no už dnes v ňom bežne platíme za rôzne služby, od bezpečnosti až po ďalšie doplnkové servisy poskytované pri jeho využívaní. Osobne zatiaľ vidím najpravdepodobnejší podobný model, aký dnes poznáme z telekomunikačných služieb, no ešte si to vyžiada diskusiu, aby sme našli najoptimálnejšie riešenie.

Dá sa už hovoriť o konkrétnych projektoch, ktoré ukazujú ako sa dá ešte lepšie využívať vzdušný priestor?

Drony sa stále vyvíjajú a s novými technológiami prichádzajú aj nové možnosti ich využitia. Spolupracujeme napríklad na projekte Sesar, v ktorom testujeme využitie vzdušných taxíkov s využitím bezpilotných zariadení. Ďalším príkladom môže byť využitie dronov pre doručovanie zásielok.

Pre lepšiu predstavu, ako konkrétne môže širšie využitie vzdušného priestoru v budúcnosti vyzerať v praxi?

Predstavte si mesto s 10 000 až 25 000 obyvateľmi, ktoré má šesť rôznych distribučných centier pre zásielky. Denne sa môže medzi týmito centrami uskutočniť 3 600 až 4 600 ciest dronov. A teraz si predstavme, ako to bude vyzerať vo veľkých mestách, akými sú Varšava alebo Bratislava. Tu sa bavíme o státisícoch pohybov dronov medzi distribučnými centrami ročne. Takýto obrovský potenciál táto oblasť ukrýva.

Ako sa vyvíjalo využívanie dronov v Poľsku uplynulých rokoch?

Strmý rast sledujeme aj na číslach. V Poľsku sa drony nad 250 g musia registrovať do systému PANSA. V roku 2020 sme evidovali 300 000 letov dronov, o rok neskôr v roku 2021 to už bolo 542 000 a v roku 2022 očakávame prekonanie hranice jedného milióna letov dronov. Ich prevádzkovateľom preto chceme dať nástroj, ktorý zásadne zvýši bezpečnosť a poskytne im možnosť vytvoriť, sledovať a prispôsobovať svoje letové plány. Zároveň im to poskytne viac slobody vo využívaní poľského vzdušného priestoru.

Viete si predstaviť, že sa v budúcnosti odveziete do práce autonómnym taxi dronom?

Pamätáte si film Piaty Element s Milou Jovovich a Bruceom Willisom? Dej sa odohráva v 23. storočí, kedy ľudstvo bežne používa autonómne vzdušné taxíky. Jazdia po vzdušných diaľniciach a sú bežnou súčasťou života. Niečo podobné sa k nám blíži a to už v 21. storočí. Vývoj technológií napreduje takým tepom, že čoskoro môžeme mať nielen drony ako vzdušné taxíky, budú využívané aj na prepravu zásielok, nákladov alebo napríklad medicínskeho vybavenia. V niekoľkých krajinách Európy sa drony už dnes využívajú na transport defibrilátorov, ak je niekde rýchlo potrebná prvá pomoc. Zariadenie jednoducho pripnú na dron a pošlú ho tam, kde je to potrebné. Ďalším príkladom je využitie dronov v poľnohospodárstve.

Testujete váš systém PansaUTM už aj v praxi?

Áno, systém už testujeme. Čísla, ktoré som spomínal ukazujú, že využitie dronov rastie, čo nám poskytuje dôležité dáta. Vo všetkých letiskových kontrolovaných zónach sme už spustili verziu systému 1.2, ktorá má okrem iného špeciálny algoritmus schopný vydávať automatické autorizácie pre určitých používateľov. Na základe rozmerov dorna a údajov o ňom dokáže kalkulovať viacero premenných a v prípade potreby napríklad zmení letový plán. Náš projekt dostal aj podporu z Európskej únie, takže v súčasnosti pracujeme aj na ďalších šiestich funkciách pre verejné služby a budúce vytvorenie tzv. U-Space. V neposlednom rade sa venujeme aj elektronickému učeniu. Ide napríklad o funkciu, vďaka ktorej systém rozpozná v letovom pláne aj prípadné prekážky a nebezpečenstvá na zemi, čo je veľmi pokroková technológia. Našim cieľom je vytvoriť systém nielen pre automatické ale aj pre autonómne lety do roku 2026.

Prejavili o váš systém záujem už aj partneri zo zahraničia?

Registrujeme veľký záujem z Afriky, Blízkeho východu ale aj z krajín ako Slovensko, Česká republika, Ukrajina alebo pobaltských krajín. Veríme, že v blízkej dobe si tento systém zadovážia aj ďalšie krajiny, pre ktoré bude na mieru upravený, aby spĺňal ich špecifické požiadavky. Veríme, že PansaUTM pomôže vytvoriť štandard, ktorý bude používaný celosvetovo.