Kybernetická bezpečnosť vo vodnej doprave
Kybernetická bezpečnosť vo vodnej doprave. Kybernetická bezpečnosť a automatizácia vo vodnej doprave nedokážu fungovať oddelene.
Pandémia koronavírusu naučila svet, lodnú dopravu nevynímajúc, veľa vecí. Medzi ne napríklad patrí, že globálne dodávateľské reťazce sú krehké. Cestovné obmedzenia prinášajú obrovský tlak na námorníkov, ktorí prevádzkujú plavidlá a snažia sa udržať dodávateľské reťazce v chode. Globálne cestovné reštrikcie spôsobili, že posádky uviazli na palube plavidiel, niekedy aj na viac ako rok, jednoducho preto, že žiadna krajina nechcela povoliť výmenu posádky na jej brehoch.
Problém pre majiteľov však predstavuje aj to, že i v časoch, keď práve nezúri vo svete pandémia, námorníci v službe nepoznajú voľné večery, víkendy, štátne sviatky, žiadne dni voľna. Je to práca na 24 hodín 7 dní v týždni či na 365 dní v roku. Ruka v ruke s nonstop prácou ale prichádza únava. Tá zas zvyšuje riziko ľudskej chyby alebo zlého úsudku. Niet preto divu, že lodní prepravcovia sa už roky zaoberajú nielen myšlienkou, ale čiastočne aj v praxi prevádzkou či už úplne autonómnych, alebo poloautonómnych plavidiel.
Posádka je tiež tretím najväčším finančným nákladom na prevádzku lode. Lodný priemysel, pochopiteľne, hľadá spôsoby, ako tieto náklady znížiť. Práve pandémia ochorenia COVID-19 je zjavne ďalším impulzom, ako sa dostať k tomuto cieľu. Experti tiež upozorňujú, že väčším problémom ako financie vynaložené na námorníkov je ich nedostatok. Automatizované lode, okrem toho, znižujú nielen náklady na personál, ale aj náklady na objem priestoru, ktorý potrebuje posádka počas cesty. Menšia posádka teda znamená menej ubytovacích kapacít a to zas znamená viac priestoru na prepravu nákladu.
Kybernetická bezpečnosť vo vodnej doprave
Autonómne plavidlá nie sú snom, ale realitou
V praxi už nie sú výnimočné plavidlá, ktoré sa navigujú samé, vyhýbajú sa kolíziám s inými loďami a dodržiavajú schémy rozdelenia premávky. Výnimočné však je vidieť ich v prevádzke a otázne je, prečo. Nedávny technologický vývoj v oblasti automatizácie a diaľkového snímania spolu s rozsiahlym testovaním vozidiel na diaľku robí túto technológiu mimoriadne dostupnou.
Takpovediac lepšie našliapnutý vstup do prevádzky majú poloautonómne plavidlá. Tieto lode zvládnu všednú, bežnú a predvídateľnú navigáciu, ale monitorujú sa z pobrežného operačného strediska, ktoré môže v prípade potreby prevziať kontrolu.
Kybernetická bezpečnosť vo vodnej doprave
Riziko a zraniteľnosť autonómnych plavidiel voči kybernetickým útokom
Kybernetický útok alebo narušenie počítačových systémov môže mať pri takýchto plavidlách celú škálu následkov. Loď sa môže stať úplne neovládateľnou a jej posádka príde o akúkoľvek kontrolu nad ňou, ako sme to videli nedávno v Ománskom zálive. Môže ísť aj o zámerné, ale veľmi malé narušenie s fatálnymi následkami. Hackeri vedia napríklad zmeniť polohu GPS, ktorá dokáže pomýliť aj skúseného námorníka. To sa pravdepodobne stalo i v prípade tankera Stena Impero pred troma rokmi.
Teherán vtedy tvrdil, že jeho posádka porušila pravidlá námornej plavby, švédsky majiteľ lode to ale rezolútne odmietal. Iránci obviňovali tanker, ktorý sa plavil pod britskou vlajkou, že narazil do rybárskej lode v ich výsostných vodách, nereagoval na tiesňové volanie a vypol komunikačné zariadenia. Špekuluje sa, že v hre bol zámerný hackerský útok na loď, ktorý zmenil súradnice GPS. Iránci zadržali túto loď štrnásť dní po tom, čo bol iránsky tanker Grace 1 zastavený v Gibraltári kvôli tomu, že viezol v rozpore s európskymi protisýrskymi sankciami ropu do Sýrie.
Technológia sa vyvíja rýchlejšie než legislatíva
Kybernetická bezpečnosť je faktor, na ktorý musia reflektovať všetci. Od vývojárov a prevádzkovateľov lodí cez posádku a pobrežnú kontrolu až po legislatívcov a exekutívcov. Celý dodávateľský reťazec totiž smeruje k automatizácii a digitalizácii. A v prípade autonómnych plavidiel to tiež znamená, že operácie sa bez náležitého zabezpečenia stanú „plávajúcimi cieľmi“.
