Vizionár a priemyselník
Vizionár a priemyselník. Romano Artioli vlani oslávil úctyhodných 90 rokov. Pre mnohých z nás je známy najmä ako „záchranca“ značky Bugatti. Jeho stopa v automobilovom priemysle je však podstatne farebnejšia a hlbšia.
Romano Artioli sa narodil v meste Moglia v provincii Mantova. Vyrastal v talianskom Bolzane, kde sa v osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia stal najväčším predajcom vozidiel Ferrari. Ikonické automobily s Cavalino Rampante v znaku predával predovšetkým záujemcom v severnom Taliansku a v južnom Nemecku. Zaoberal sa však aj importom japonských vozidiel a založil spoločnosť Autoexpo, ktorá sa v roku 1982 stala prvým oficiálnym dovozcom automobilov Suzuki v Taliansku.
Záchranca značky
Podľa vlastných slov Artioli vždy vnímal s veľkým záujmom to, čo sa dialo so značkou Bugatti po smrti „Le Patrona“ Ettoreho. Dlhodobo sníval o návrate prestížnej značky do automobilového priemyslu. A pretože mu to finančná situácia na konci osemdesiatych rokov minulého storočia dovolila, začal sa zaujímať o odkúpenie práv značky Bugatti od francúzskeho štátu.
Povzbudzovaný Ferrucciom Lamborghinim a Paolom Stanzanim bol nakoniec úspešný a v roku 1987 ustanovil spoločnosť Bugatti International na čele s prezidentom holdingu Janom K. Breitfeldom. Sám Artioli sa usadil v kresle predsedu predstavenstva spoločnosti Bugatti Automobili S.p.A. Architekta Giampaola Benediniho poveril, aby navrhol továreň, ktorá bola postavená v meste Campogalliano, blízko Modeny v Taliansku. V domovine vozidiel Ferrari, Lamborghini, De Tomaso a Maserati.
Výstavba továrne, neskôr známej ako „Fabbrica Blu“, začala v roku 1988 spolu s vývojom prvého novodobého vozidla Bugatti a slávnostne bola otvorená o dva roky neskôr, v roku 1990. Súčasťou výrobnej základne bola administratívna budova, dizajnové štúdio, motorový a testovací vývojový priestor, výrobné haly, skúšobná dráha, štýlová jedáleň a výstavný priestor. To všetko na ploche 240 000 m2.
V roku 1989 predstavili Artioli a jeho ľudia, Paolo Stanzani a Marcello Gandini, dizajnéri vozidiel Lamborghini Miura a Lamborghini Countach, plány na znovuoživenie značky Bugatti. Samotná „Fabbrica Blu“ bola veľmi pôsobivá, ale Romano Artioli vedel, že pre úspech Bugatti bol vždy rozhodujúci zmysel pre komunitu. Dal dohromady úzky tím ľudí, vedený niektorými z najväčších inžinierov a dizajnérov svojej generácie.
EB110 – skutočné Bugatti
Prvé sériovo vyrábané vozidlo, ktoré priviedol Artioli na svet, bolo Bugatti EB110 GT. Vozidlo malo pod kapotou 3,5-litrový päťventilový motor V12 – 60°, dopovaný štyrmi turbodúchadlami s maximálnym výkonom 560 k. Šesťstupňová prevodovka a pohon kolies oboch náprav sa stali pre EB110 úplne príznačnými. Bugatti EB110 bolo najrýchlejšie cestné vozidlo svojej doby.
Stanzani navrhol hliníkový voštinový podvozok, ktorý bol použitý pre všetky skoršie prototypy. S prezidentom automobilky Artiolim sa stretli kvôli inžinierskym rozhodnutiam. Stanzani však ťahal za kratší koniec, a tak projekt opustil. Artioli vyhľadal Nicolu Materazziho, ktorý bol hlavným konštruktérom Ferrari 288 GTO a Ferrari F40, aby v júni 1990 naskočil do hry. Materazzi nahradil hliníkový podvozok karbónovým. Zmenil tiež rozdelenie krútiaceho momentu na obe nápravy, z podielu 40:60 na 27:73. Riaditeľom zostal až do konca roku 1992. Návrhár pretekárskych vozidiel Mauro Forghieri pôsobil ako technický riaditeľ Bugatti v rokoch 1993 až 1994.
Dňa 27. augusta 1993 Romano Artioli prostredníctvom svojej holdingovej spoločnosti ACBN Holdings S.A. z Luxemburska kúpil spoločnosť Lotus Cars od General Motors. Riaditeľom spoločnosti bol Artioli až do roku 1996. Krásny model Lotus Elise dostal meno po Artioliho vnučke Elise Artioli. V tomto období sa vytvorili aj plány na uvedenie akcií Bugatti na medzinárodné burzy.
Artioliho Bugatti v roku 1993 predstavilo prototyp veľkého sedanu s označením EB112. V tom istom roku Artioliho manželka Renata Kettmeir sformovala v Bolzane výrobcu luxusného tovaru Ettore Bugatti, ktorý tiež využíval známe logo „EB“. Jednoznačne najslávnejším majiteľom vozidla Bugatti EB110 bol sedemnásobný majster sveta F1 Michael Schumacher, ktorý si EB110 SS v žltom laku kúpil v roku 1994.
Nakoniec bankrot
V čase, keď Bugatti EB110 prišlo na trh, bola severoamerická a európska ekonomika v recesii. Zlé ekonomické podmienky a globalizácia dotlačili spoločnosť ku krachu. Činnosť novodobej továrne na vozidlá Bugatti sa ukončila 23. septembra 1995. Likvidátori Bugatti predali Lotus Cars spoločnosti Proton z Malajzie. Továreň v Campogalliano sa predala firme na výrobu nábytku, ktorá ešte pred samotným nasťahovaním sa zanikla a prekrásna budova zostala neobývaná. Vo „Fabbrica Blu“ možno dodnes nájsť nástroje na pracovných stoloch a kalendáre visiace na stenách. Myšlienka, že ľudia, ktorí tam pracovali, miesto opúšťajú úplne naposledy, im ani nenapadla. Taká to bola za Artioliho viera v spoločnosť a v jeho víziu.
Veľkosť a odkaz legendárneho Bugatti EB110 Romana Artioliho jasne vidieť aj v súčasnosti. Jeho mechanické dieťa zostáva po celom svete vysoko zberateľským artiklom a neustále dosahuje rekordné ceny na najprestížnejších svetových aukciách. Na aukcii Gooding & Company v Pebble Beach bol predaný model EB110 Super Sport za rekordnú cenu 3,16 milióna dolárov. Romano Artioli stále miluje značku Bugatti. A viac ako „len“ to, on jej dôverne rozumie.
Keď kupoval Bugatti, vedel, že postaviť auto, ktoré kopíruje zvyšok odvetvia, nie je v skutočnosti v duchu zakladateľa. Zatiaľ čo všetci ostatní vytvárali pretekárske autá vhodné na cesty, jeho myšlienkou bolo usilovať sa o vytvorenie ultimátneho GT. A to s technológiami, ktoré v prípade cestného vozidla doteraz nebolo vidieť, a s nadčasovo elegantným dizajnom. V každom zmysle išlo o pravé Bugatti. Ďalším majiteľom Bugatti sa stal koncern VW Group, ktorý prišiel na trh so sériovým modelom Bugatti Veyron.
Bugatti EB110 je jediné Bugatti v mojom živote, v ktorom som sa viezol! A bolo to fantastické! Vďaka Romano Artioli!
