NDS má v správe 857 mostov
NDS má v správe 857 mostov. Národná diaľničná spoločnosť má aktuálne v správe 857 mostov. Ich prevádzka zahŕňa aj pravidelnú kontrolu.
Prevádzka mostov zahŕňa aj pravidelné sledovanie posunov a deformácií na mostoch, diagnostiku ich stavu, funkčnosti a bezpečnosti geodetickými meraniami. NDS priblížila, že na mostoch dochádza pri prevádzke a pri zmenách teploty a konštrukcie k posunom.
„Samozrejme, s týmito faktormi počítame, avšak je mimoriadne dôležité meraním a diagnostikou včas zachytiť odchýlky a zabrániť tak nežiaducim komplikáciám. Monitorovaním overíme skutočné správanie jednotlivých prvkov spodnej stavby, nosnej konštrukcie a súčastí mostného zvršku,“ priblížili diaľničiari.
Zároveň poznamenali, že na určenie vodorovných, zvislých, prípadne priestorových posunov sa využívajú najmodernejšie a najpresnejšie univerzálne meracie stanice alebo digitálne nivelačné prístroje. Geodetické prístroje umožňujú dosiahnuť presnosť určenia posunu v rozsahu 0,2 až 0,5 mm, v závislosti od polohy pozorovaného bodu.
NDS má v správe 857 mostov
Na určovanie zvislých posunov sa podľa NDS používa metóda geometrickej nivelácie zo stredu. Pričom metóda založili na určení prevýšenia medzi dvoma bodmi pomocou nivelačnej súpravy, ktorú tvorí digitálny nivelačný prístroj a dvojica nivelačných lát s kódovou stupnicou. „Nivelačný prístroj pomocou urovnávacieho zariadenia (kompenzátora) automatizovane vytvára vodorovnú zámernú os, respektíve vodorovnú rovinu. Prevýšenie medzi dvoma bodmi sme určili na základe rozdielu dvoch latových úsekov, ktoré meriame na nivelačných latách,“ skonštatovali.
Prevýšenia medzi bodmi sú merané dvakrát (v smere tam a späť), respektíve v uzatvorených okruhoch, aby bola možná ich kontrola. „Počet meraných prevýšení volíme tak, aby sme získali väčší počet meraných parametrov, ako je počet pozorovaných bodov. Z meraných prevýšení vypočítame nadmorské výšky bodov a z rozdielu výšky bodu v základnom a kontrolnom meraní vieme určiť hodnotu zvislého posunu,“ ozrejmili diaľničiari.
Na určenie vodorovných alebo priestorových posunov bodov sa používa niekoľko metód. Medzi najčastejšie používané podľa NDS patrí polárna alebo trigonometrická metóda. Pri oboch sa používajú univerzálne meracie stanice. Sú to prístroje, ktoré pozostávajú z uhlomerného a dĺžkomerného zariadenia.
„Stanice merajú vodorovné a zvislé uhly a súčasne šikmé dĺžky. Na základe meraných uhlov a dĺžok môžeme vypočítať polohu určovaného bodu. V prípade polárnej metódy určujeme polohu bodu z jedného stanoviska prístroja. Pri trigonometrickej metóde vykonávame merania z dvoch, respektíve viacerých stanovísk,“ dodala NDS.
