Železničná doprava

ZSSK už má nového generálneho riaditeľa

Advertisement

Pandémia nepredvídateľne mieša plány Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) už viac ako rok. Najväčšou prioritou nového generálneho riaditeľa ZSSK Romana Koreňa preto bude ustáť tieto turbulencie, aby boli cestujúci a zamestnanci postihnutí čo najmenej. Koreň pre TASR uviedol, že ZSSK musí obhájiť a vyargumentovať, že podpora najekologickejšej formy hromadnej dopravy má zmysel aj v rozpočtovo napätejších časoch. Po pandémii sa chce železničná spoločnosť stať znova kostrou mobility Slovenska. Podporuje preto ministerstvo dopravy v snahe masívne rekonštruovať železničnú infraštruktúru. „Infraštruktúra a naša podpora ministerstvu dopravy v tom smere je preto naša top priorita,“ skonštatoval šéf ZSSK.

Pokračovať chce aj v masívnej obnove vozidlového parku, v najbližších rokoch to bude hlavne v Prešovskom a Košickom kraji. „Nezabúdame ani na budúcnosť, keď sa chceme v najbližších rokoch venovať aj inováciám a podieľať sa napríklad aj na uvádzaní vodíkových technológií tam, kde je to v rámci infraštruktúry vhodné,“ priblížil pre TASR. Veľkou témou je podľa neho aj aktuálny výskum hygienickej bezpečnosti vlakov. Významnou investíciou, ktorú musí ZSSK uskutočniť do roku 2023, je výstavba pracovísk ľahkej údržby v Nových Zámkoch, Zvolene a Humennom.

„Z konkrétnych projektov veríme, že v horizonte piatich rokov nebudeme musieť ísť na trati Bratislava – Žilina – Košice pomalšie ako 140 km/h a v horizonte desiatich rokov sa bude jazdiť minimálne 200 km/h od Kútov po Štúrovo,“ avizoval Koreň. Chcel by tiež presvedčiť politikov, že Nitra, ktorá podľa neho ako jediné krajské mesto nie je zmysluplne pripojená do siete, potrebuje úplne nové koľaje, ktoré pomôžu aj „južnej trati“, a že rekonštrukcia infraštruktúry v Bratislave je skutočne strategická železničiarska priorita, ktorá už neznesie odklad.

Za najväčší problém v ZSSK aktuálne považuje nedostatok cestujúcich spôsobený protipandemickými opatreniami, napätý štátny rozpočet, ale aj niektoré názory, že preto treba znovu rušiť niektoré trate. Dôvodom tohto stavu je podľa neho dlhodobé podfinancovanie železničnej dopravy. „Je zrejmé, že ak je niekde dopravná infraštruktúra v katastrofálnom stave, ľudia vlakom cestovať nebudú,“ podotkol. Myslí si, že ľudia si cestu do vlakov našli všade tam, kde bol dopyt, správne sa investovalo do infraštruktúry a ponúkol sa dostatok časovo vhodne umiestnených vlakových spojení.

Pripustil však, že existuje niekoľko prípadov, kedy tento princíp platiť nemusí. Preto je podľa neho nutné na túto tému veľmi citlivo diskutovať a klásť si otázky o tom, kde je efektívnejšia viac napríklad autobusová doprava, ako železničná. „Avšak k rušeniu tratí dôjsť nemôže, keďže vždy ide o nezvratný proces, ktorý je navyše veľmi nákladný. Finančné zdroje vieme využiť oveľa efektívnejšie, niekedy je však potrebné načúvať viac aj nám železničiarom,“ upozornil Koreň.

V súvislosti s bezplatnou prepravou pre určité skupiny uviedol, že ide o politickú a ekologickú otázku. „Čím viac máme cestujúcich, tým sme šťastnejší,“ dodal. Zároveň poznamenal, že pred pandémiou sa potvrdzovalo, že študenti, ktorí chodia zadarmo vlakmi, majú neskôr tendenciu ostať aj platiacimi cestujúcimi. „Ak poskytujeme kvalitné služby, bezplatná preprava študentov je pre nás najlepšia dlhodobá reklama. Aj vďaka bezplatnej preprave sme mali v predpandemickom období jednu z najvyšších priemerných obsadeností vlakov v Európe,“ zdôraznil šéf ZSSK. Pripustil, že to vyvoláva tlak na ponuku vyššej kapacity. V špičke totiž podľa neho trpia zaplnenými vlakmi najmä platiaci cestujúci. „Preto musíme hľadať takú vhodnú formu bezplatnej dopravy, pri ktorej našim platiacim cestujúcim dokážeme ponúknuť nimi očakávanú kvalitu a ktorá nebude zásadným spôsobom zvyšovať naše náklady,“ skonštatoval.

Koreň vystriedal vo funkcii Filipa Hlubockého, ktorý bol generálnym riaditeľom, predsedom a členom predstavenstva ZSSK do 29. apríla tohto roka. Minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina) sa Hlubockému poďakoval, myslí si, že spoločnosť potrebuje „nový vietor“.

V spolupráci
transport.sk
Zdroj
TASR
Advertisement

Prečítajte si aj

Back to top button