Vodíkové vlaky
Vodíkové vlaky. Riaditeľ Alstomu Dan Kurucz: „Vlaky to majú s vodíkom oveľa jednoduchšie ako autá a v priebehu pár rokov by mohli jazdiť aj v Česku a na Slovensku.“
V Dolnom Sasku už pár rokov experimentujú s vlakmi, ktoré poháňa vodík. Dnes sú súpravy Coradia iLint od spoločnosti Alstom v každodennej prevádzke a ukazujú zvyšku Európy, že ide o spoľahlivú, ekologickú a úspornú alternatívu k momentálne dominujúcej nafte (ak hovoríme o neelektrifikovaných tratiach). Nedávny rekord tiež potvrdzuje, že sa netreba báť o akčný rádius vlaku: na jar sa vlaková súprava Coradia iLint pozrela aj do Česka.
O zásobovanie palivom sa tu starali mobilné plniace stanice, no vybudovať potrebnú stacionárnu infraštruktúru nie je veľký technologický problém. Spoločnosť Alstom to potvrdila podpisom memoranda s firmou Air Products, ktorá predstavuje najväčšieho svetového výrobcu a dodávateľa vodíka. Firmy vyhlasujú, že sú pripravené spolupracovať pri zavádzaní vodíkových riešení v českej aj slovenskej železničnej doprave – všetko v súlade s cieľmi, ktoré stanovuje Európska zelená dohoda a balíček Fit for 55.
Vodíkové vlaky aj u nás?
O zavádzaní vodíkových vlakov na berlínskom veľtrhu InnoTrans 2022 informoval Dan Kurucz, generálny riaditeľ spoločnosti Alstom v Českej republike a na Slovensku. „V železničnej doprave sa čoraz častejšie hovorí o vodíku. Ide o budúcnosť železničnej dopravy alebo sú to zatiaľ len experimenty? Podľa mňa je to istá budúcnosť. Vodík je skvelé skladisko energie, dopravcom prinesie vynikajúci dojazd, čo sme nedávno dokázali, keď naša súprava Coradia iLint prešla rekordných 1 175 kilometrov na jednu nádrž.
Vlak sme tento rok priviezli aj do Česka, na miestnych tratiach sme najazdili 1 300 kilometrov, ale s doplňovaním, navyše z mobilných plničiek, ktoré majú nízky tlak 220 barov, takže do nádrže dostanete výrazne menší objem. Stacionárne plničky majú 350 barov. V decembri sme podpísali memorandum so spoločnosťou Air Products, ktorá je najväčším dodávateľom vodíka na svete. Takže budeme mať kompletné riešenie pre dopravcov, čo je v prípade Česka ministerstvo dopravy a kraja – spoločnosť Air Products dodá plničky a vodík, Alstom dodá vodíkové vlaky.“
Záujem v Česku zo strany dopravcov je. Doteraz všetci argumentovali, že samotný vodíkový vlak nepostačuje, pokiaľ nebude vybudovaná kompletná infraštruktúra. Preto je také dôležité spomínané memorandum. Zaujímavé je, že vodík je priaznivý i cenovo a pre naftu sa ukazuje ako onkurencieschopný. Navyše je tu skvelý dojazd. Plnenie trvá 15 až 20 minút, pritom vlak prejde vyše tisíc kilometrov, čo v praxi znamená deň, dva, prípadne aj päť dní prevádzky, záleží na spôsobe nasadenia.
A čoraz dôležitejšie budú ekologický faktor a, samozrejme, aj strategická možnosť nahradiť naftu, ktorá sa vyrába zatiaľ prevažne z ruskej ropy. Pri prevádzke vodíkového vlaku sa komfort elektrického vlaku zachováva, pričom dojazd je neporovnateľný s dojazdom batériového vlaku, ten v súčasnosti prejde zhruba 60 kilometrov. Samozrejme, nasadenie bude vhodné na neelektrifikovaných tratiach.
Vodíkové plničky
Inštalácia vodíkovej plničky je relatívne lacná. Kilometer elektrifikácie dnes stojí okolo 800 000 eur, ale už za cenu 5 až 8 kilometrov elektrifikácie zaobstaráte vodíkovú plničku, ktorá obslúži 200 alebo 300 kilometrov tratí. Tým sa skvele riešia všetky neelektrifikované úseky. V Česku ich majú vytypovaných 16. Avšak cenu stavby je potrebné dať do súvislosti s nákladmi na jazdu. Pri dnešnej drahej elektrine stojí kilometer jazdy vlaku na elektrifikovanej trati viac ako 1,2 eura.
S vodíkom vyjde kilometer jazdy na 1,6 eura a s naftou na 1,8 eura. To znamená, že tam, kde je elektrická trakcia, je rozumné jazdiť elektrickými vlakmi. Tam, kde je trakcia nezávislá (teda elektrické vedenie chýba), ekonomicky aj ekologicky dáva zmysel nasadiť vodík. Navyše, železničná sieť je vlastnená jediným subjektom, Správou železníc, takže budovanie infraštruktúry bude jednoduchšie.
Vodíkové vlaky
„V zásade na hlavných ťahoch, na ktorých je veľká prevádzka, má zmysel elektrifikovať. Potom sa môže ten rozdiel v trakčných nákladoch medzi elektrinou a vodíkom vyplatiť. Príkladom zo Slovenska je trať Komárno – Dunajská Streda – Bratislava, ktorá má viac ako 100 kilometrov a vlak tam jazdí každú hodinu. Infraštruktúru pre vodík (t. j. plnička v Komárne a Bratislave) zaobstaráte 10x lacnejšie, než keby ste mali trať elektrifikovať. Návratnosť elektrifikácie je viac ako 300 rokov. To je jednoducho nezmysel. Spodnou hranicou neelektrifikovanej trate sú 4 kilometre, tu je rozumnejšie vyriešiť dopravu batériovým vlakom.
Takú vzdialenosť prejde vlak hravo a zaobíde sa bez plničky, bez nabíjačky, pretože sa nabije na elektrifikovaných úsekoch trate. Výhodou Alstomu je, že aj tieto vlaky vyrábame. Vlastne sme jediný výrobca na svete, ktorý má reálne v prevádzke všetky varianty. Máme elektrické, dieselové, vodíkové, batériové jednotky a všetky kombinácie medzi nimi. To znamená, že Alstomu je v podstate jedno, aký vlak dodá. Nemáme potrebu objednávateľovi tlačiť nejaké riešenie len preto, že práve to riešenie vyrábame. V tomto smere máme voľnosť. Dokážeme analyzovať trať, prevádzku na nej, pridať výhľad do budúcnosti a navrhnúť ideálne riešenie.
Dnes sa jazdí na vodík, ktorý je v podstate odpadom chemického priemyslu, takže je lacný a v podstate ekologický, resp. nepridáva ďalšiu ekologickú záťaž. V súčasnosti je vodík bioprodukt. V Ústí nad Labem sa vyrába chlór a ako vedľajší produkt vzniká vodík. Po dnešnom vodíku nie je veľký dopyt, takže je lacný. Keď budete vodík vyrábať energiou z veternej elektrárne, náklady budú vyššie a nie rádovo alebo násobne, momentálne ide o príplatok 30 alebo 40 %. Ale toto je jedna z vecí, ktorú vyrieši čas, resp. vývoj technológií a narastajúci objem globálne spotrebovaného vodíka,“ povedal Dan Kurucz.
Budúcnosť vodíkových vlakov
V Nemecku už vodíkové vlaky jazdia, v Česku a na Slovensku prebiehajú rozhovory s ministerstvom dopravy aj s jednotlivými krajmi, vznikajú stratégie. Záujem prejavili predovšetkým kraje: Ústecký, Liberecký, Královohradecký, Moravskosliezsky, pretože majú veľmi nezávislé trakcie. A vlastne celé Slovensko, najmä Banskobystrický kraj.
„Takže budúcnosť tu je a ja si myslím, že to nie je budúcnosť po roku 2030, ale že to príde oveľa skôr. A nejde len o vlaky. Keď bude objednávateľom kraj, vybuduje stacionárnu plničku vodíka, z jednej strany k nej môžu prichádzať po koľajniciach vlaky a z druhej strany po ceste autobusy. Technologicky v tom nie je žiadny rozdiel,“ dodal Dan Kurucz.
Coradia iLint je prvý osobný vlak na svete poháňaný vodíkovým palivovým článkom, ktorý vyrába elektrickú energiu pre trakciu. Tento vlak s nulovými emisiami má veľmi nízku hladinu hluku, pričom výfukové plyny tvorí len para a kondenzovaná voda. Vlak je v komerčnej prevádzke v Nemecku od roku 2018 a bol testovaný aj v Rakúsku a Holandsku.
Okrem zmluvy s LNVG na 14 vlakov Coradia iLint na prevádzku v Dolnom Sasku bola spoločnosť Alstom poverená dodávkou 27 vlakov Coradia iLint na prevádzku v metropolitnej oblasti Frankfurtu. Mimo Nemecka stavia Alstom šesť vodíkových vlakov Coradia Stream v talianskej Lombardii. Pričom bola dohodnutá opcia na dodávku ďalších ôsmich vozidiel.
Vodíkový vlak by mohol premávať aj na Slovensku
V rámci akcie Coradia iLint Railshow 2022 sa vodíkový vlak Alstom 17. mája predstavil v Prahe. Odtiaľ sa 25. mája presunul do Ústí nad Labem. Počas deviatich dní sa vodíková jednotka predviedla vo viacerých českých mestách a zavítala aj na Slovensko. V piatok 20. mája ho mohli záujemcovia vidieť v Žiline, Prievidzi, Nitre a Nových Zámkoch. V sobotu 21. mája sa predstavil v Komárne a na bratislavskej hlavnej stanici. Cestujúci na Slovensku mali možnosť vyskúšať si prvý a jediný osobný vlak na vodíkový pohon na svete. Odbornej a širokej verejnosti ho predstavila spoločnosť Alstom v spolupráci s Francúzsko-slovenskou obchodnou komorou na Slovensku.
„O naše riešenie bol na českom a slovenskom trhu veľký záujem. Priama skúsenosť s vodíkovým vlakom dáva odpovede na zostávajúce otázky našich miestnych zainteresovaných strán vrátane regionálnych prevádzkovateľov, dopravných orgánov, vládnych činiteľov s rozhodovacou právomocou, odborníkov z daného odvetvia a cestujúcich,“ vysvetľuje Dan Kurucz.
Na Slovensku by skúšobne mohol vodíkový vlak premávať na trati Nové Zámky – Prievidza. Počas dvoch dní na Slovensku prešiel vlak Coradia iLint trasu z Prievidze cez Topoľčany, Nitru, Nové Zámky, Komárno, Dunajskú Stredu, Bratislavu až do Devínskej Novej Vsi. Vodíkový vlak na Slovensku a v Českej republike prešiel spolu 1 202 kilometrov a ťahaný lokomotívou ďalších 1 184 kilometrov. Cestujúci si ho tak mohli vyskúšať na 2 386 kilometroch železničnej trate. Keďže na našich tratiach chýba potrebná infraštruktúra, „na väčšine úsekov“ bol vodíkový vlak zapriahnutý za tradičnou lokomotívou.
Vodíkové vlaky pre Taliansko a Francúzsko
Vodíkové vlaky si už objednalo aj Taliansko a Francúzsko. Vlak je špeciálne navrhnutý na prevádzku na neelektrifikovaných tratiach. Preto podľa slov Kurucza predstavuje ideálne riešenie pre mnohé české a slovenské trate, ktoré zostávajú neelektrifikované. Partnerstvo spoločnosti Alstom s Českými dráhami v Českej republike a na Slovensku je v súlade s jej vodíkovou stratégiou, ktorá sa začala v roku 2014 vývojom vlaku Coradia iLint a pokračovala akvizíciou výrobcu palivových článkov Helion Hydrogen Power v roku 2021.
Alstom je tiež prvým poskytovateľom vysokorýchlostných technológií v Českej republike, pričom pre České dráhy prevádzkuje sedem vysokorýchlostných vlakov Pendolino. Spoločnosť Alstom so sídlom vo Francúzsku a s pôsobnosťou v 70 krajinách zamestnáva viac ako 74 000 ľudí. Skupina vykázala za fiškálny rok končiaci sa 31. marca 2022 tržby vo výške 15,5 miliardy eur.
Vodíkový vlak Coradia iLint spoločnosti Alstom zdolal svetový rekord. Úspešne prešiel 1 175 km bez doplnenia vodíkovej nádrže, pričom vypúšťal iba vodu a pracoval s veľmi nízkou hladinou hluku. Trasa, ktorá začínala v Bremervörde, viedla naprieč celým Nemeckom. Z Dolného Saska, kde bol vodíkový vlak vyrobený spoločnosťou Alstom, šiel cez Hesensko do Bavorska, až do Burghausenu pri nemecko-rakúskych hraniciach.
