Treba urobiť maximum preto, aby bola Bratislava súčasťou koridorov TEN-T aj na trase do Paríža

27. 2. 2014 sme zverejnili tlačovú správu p. Ondreja Mateja, riaditeľa Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo, pod názvom Europoslanci tento týždeň zmenili jednu trasu tzv. transeurópskej dopravnej siete. Na túto informáciu p. Ondreja Mateja reagoval hovorca Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Martin Kóňa, ktorý označuje tieto informácie ako klamlivé.

 

Z jeho vyjadrenia citujeme: „Ondrej Matej tvrdí, že rýchloželeznica obíde Bratislavu. Dokonca v článku autor uvádza, že o zmene trasovania tento týždeň rozhodli europoslanci. Tvrdenia p. Mateja nie sú pravdivé. Podľa pôvodných návrhov EK síce malo byť Slovensko, resp. Bratislava z koridoru vysokorýchlostnej železnice vynechané, avšak intenzívnym lobbingom sa nám podarilo presadiť, že s Bratislavou sa počíta ako s jedným z miest ležiacich na prioritnom koridore základnej transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) – koridore Rýn – Dunaj aj z pohľadu zapojenia do vysokorýchlostnej železničnej siete.

 

Presné trasovanie a prepojenie Viedne, Bratislavy a Budapešti bude súčasťou štúdie o efektívnom prepojení a štúdií realizovateľnosti/uskutočniteľnosti už v novom programovom období eurofondov 2014 – 2020, prelínajúc sa s možnosťou využitia prostriedkov finančného nástroja na prepájanie Európy (Connecting Europe Facility –CEF), ktorý bol vytvorený na podporu realizácie a prípravy prioritných úsekov koridorov základnej siete TEN-T v období rokov 2014 -2020. Účinnosť tohto revidovaného nariadenia EÚ o TEN-T a CEF je od 1. 1. 2014. Toto je jasne uvedené aj v dokumentoch schválených EK a Európskym parlamentom.

 

Preto nerozumieme, prečo p. Matej vedome klame. Vaši čitatelia nevedia, že nejde o odborníka, ale o politika, pán Matej bol do minulého týždňa prešovským krajským predsedom SDKÚ-DS, stále je členom tejto strany, bol poradcom bývalej premiérky pre dopravu aj poslancom NR SR za SDKÚ-DS. Nemáme problémy s útokmi opozičných politikov, ale považujeme za férové, keď je čitateľom takýchto článkov zrejmé, že ide o politické a nie odborné útoky. A čo je neakceptovateľné, je situácia, keď takíto „odborníci“ používajú vymyslené argumenty a fakty. Moje odporúčanie je, aby ste sa obrátili na dotyčného pána s požiadavkou o urýchlené doloženie jeho nepravdivých tvrdení zdrojmi, z ktorých čerpal.“

 

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sme 3.3.2014 požiadali p. Mateja o zdokladovanie svojich tvrdení o zrušení. Do dnešného dňa sme však odpoveď nedostali. Hovorcu p. Marina Kóňu sme požiadali ešte o dopnenie odpovede. Otázka:  V roku 2006 bola prioritou č. 17 (Dopravná politika do roku 2015) úprava trasy medzi Bratislavou a Viedňou, na ktorú bolo z EÚ pridelených 300 mil. eur. Čo bolo z tohto projektu z našej strany zrealizované a ako boli použité uvedené vyčlenené prostriedky. Podľa harmonogramu EÚ mal byť úsek medzi Viedňou a Bratislavou (northern line 65 km) otvorený v roku 2011 a druhý úsek (southern line 80 km) mal byť otvorený v roku 2013. V akom stave je teda v súčasnosti realizácia projektu TEN-T Paríž-Bratislava v úseku Viedeň-Bratislava a kedy bude trasa otvorená?

Odpoveď: „Keďže pri fonde TEN-T sa granty poskytujú na základe súťaže projektov, nie je možné povedať, že na úpravu trasy medzi Viedňou a Bratislavou bolo pridelených 300 mil. eur. Táto suma predstavuje celkový príspevok spoločenstva z fondu TEN-T na projekty na celom koridore PP č. 17. Na Slovensku predstavoval podstatnú časť prioritného projektu (PP) č. 17 projekt „Prepojenia železničných koridorov na území Bratislavy a napojenie Letiska MRŠ na železničnú sieť“. Spracovanie projektovej dokumentácie tohto projektu bolo v roku 2007 – 2012 spolufinancované z fondu TEN-T  (38 % predstavoval grant TEN-T).

 

Na rakúskej strane bola z fondu TEN-T spolufinancovaná stavba centrálnej stanice (Hauptbahnhof Wien) grantom vo výške 129,85 mil. eur t.j. cca  14,03 % oprávnených výdavkov projektu (viď priložené pdf s informáciou o projekte) . Podrobnosti o výdavkoch jednotlivých členských štátov a dosiahnutom pokroku sú uvedené vo výročnej správe koridoru na stránke http://www.tentdays2013.eu/.  Na spomínaný projekt „Prepojenie koridorov“ bolo alokovaných v rámci Operačného programu Doprava 2007-2013 cca 420 mil. eur. Vzhľadom na výsledky štúdie uskutočniteľnosti zo septembra 2012, ktorá neodporúčala realizáciu bratislavského projektu z technických a ekonomických dôvodov (navyše, od marca 2012 bol už tento projekt mimo definovania novej revidovanej základnej siete TEN-T a tým pádom ho už ani nebolo možné perspektívne po roku 2014 považovať za TEN-T projekt), bolo rozhodnuté o pozastavení a revízii projektu.

 

Všetky zdroje boli následne použité na revitalizáciu električkovej infraštruktúry a nákup nových trolejbusov a električiek pre mestá Košice a Bratislava. Celkové plánované výdavky do roku 2025 na realizáciu projektu „Prepojenia koridorov“ predstavovali min. 1,2 – 2,1 mld. eur podľa rozsahu realizovanej modernizácie. Nezanedbateľný je aj fakt, že príspevok z fondu TEN-T bol v období predkladania projektov v rámci prioritných projektov TEN-T (do konca roku 2013) pri stavebných prácach a cezhraničných projektoch max. 20 % oprávnených výdavkov. Konečný termín ukončenia dotknutej trasy súvisí predovšetkým so spracovaním nových štúdií a aktualizáciou existujúcej projektovej dokumentácie, koordináciou stavieb s Rakúskom a Maďarskom takže to bude niekedy medzi rokmi 2018 – 2025 (severné spojenie).“

 

O vyjadrenie k tejto téme sme požiadali aj euroslancov, z ktorých zatiaľ reagovala le europoslankyňa Monika Beňová-Flašíková. Europoslankyňa Monika Flašíková-Beňová: „Vyjadrenia bývalého poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) za SDKÚ-DS, pána Ondreja Mateja, sú výsledkom hlbokého nedorozumenia alebo neznalosti. Európsky parlament (EP) hlasoval o nariadení upravujúcom TEN-T na svojom plenárnom zasadnutí ešte v decembri minulého roku (2013) a nie ako tvrdí pán exposlanec v priebehu posledného februárového týždňa 2014. Odvtedy sa nič nemenilo a nasledujúca revízia TEN-T je plánovaná v roku 2023, teda o 9 rokov.

 

Čo sa týka vysokorýchlostného prepojenia Viedeň – Bratislava, ktoré pán exposlanec Ondrej Matej (SDKÚ-DS) spomína, k žiadnemu odklonu neprišlo a stanica Bratislava-Petržalka bude jeho súčasťou, tak ako to potvrdila aj Európska komisia (EK) pri finálnych úpravách nariadenia TEN-T. Keďže Bratislava bola zaradená medzi tzv. uzly tejto základnej prepravnej siete (nodes of the core network), aktivity v jej prípade môžu byť aj širšie a zamerané napríklad na rozširovanie infraštruktúry (napr. výstavba podzemnej železničnej stanice na Trnavskom mýte). To či k takémuto rozvoju infraštruktúry v skutočnosti aj dôjde bude samozrejme závisieť aj od schopností súčasného vedenia bratislavskej župy. Jeho doterajšie kroky v tejto oblasti boli doposiaľ neúspešné, na čo som sa snažila aj v minulosti aktívne upozorňovať.“

 

Termíny realízácie sa teda posunuli a posúvajú ďalej, dokonca nás čaká jeho prehodnocovanie. Je dobré, že sa o probléme udržania Bratislavy v hlavných koridoroch TEN-T hovorí a budeme v danej téme pokračovať po zistení ďalších detailov. Chceme však ostať vo vecnej rovine a nie v póze politicky ladených informácií. Ide predsa o vážnu vec pre Slovensko – aby Bratislava bola súčasťou koridorov TEN-T aj smerom na Paríž, aby sa nestala pomyselným železničným satelitom Viedne, podobne ako to vidíme v leteckej doprave, kde bratislavské letisko zápasí o udržanie a rozvoja objemu prepravných kapacít so silne konkurenčnou Viedňou.