Platí staré dobré známe lepšie raz vidieť na vlastné oči ako informácie dostávať sprostredkovane. Autor tohto príspevku sa už niekoľkokrát zúčastnil najväčšej svetovej výstavy dopravy a logistiky, ktorá sa koná každý nepárny rok v Mníchove.
V párne roky ten istý organizátor z Mníchova organizuje výstavu v čínskom veľkomeste Šanghaj. V júni 2012 sa tu konala už 5. medzinárodná výstava Transport Logistic China, ktorá bola zameraná na najnovšie technológie logistiky, telematiky a dopravy. Autor príspevku aj s kolegami zo Žilinskej univerzity boli medzi návštevníkmi zo 73 štátov sveta tohto významného odborného podujatia.
Na výstave vystavovalo 490 vystavovateľov zo 45 štátov čo je nárast o 11 % oproti roku 2010. Medzi vystavovateľmi však chýbalo zastúpenie Slovenskej republiky. Česká republika mala spoločný stánok, kde boli zástupcovia SSL („Svaz spedice a logistiky“) ČR (výkonný riaditeľ na fotografii vľavo Jan Eckl), Ministerstva priemyslu a obchodu ČR a niektorých logistických firiem. V rámci veľtrhu sme sa zúčastnili na workshopoch, odborných prednáškach a praktických prezentáciách, zameraných na najnovšie poznatky v oblasti telematiky, inteligentných dopravných a logistických systémov.
Nadviazali sme nové kontakty s Dalian Maritime University, katedrou riadenia dopravy. Na základe medzinárodnej spolupráce katedry cestnej a mestskej dopravy Žilinskej univerzity sme mali možnosť v rámci odborného programu organizovaného firmou United Pallet Container, ktorá patrí medzi najväčších výrobcov kontajnerov na svete, navštíviť námorný prístav v Šanghaji. Šanghaj sa stal už v roku 2010 najvyťaženejším kontajnerovým prístavom na svete, keď v tejto kategórii predstihol dovtedy vedúci Singapur. Podporil ho najmä pokračujúci rýchly rast čínskeho obchodu, ako aj aktivity spojené so svetovou výstavou Expo 2010.
Prístav Šanghaj preložil v roku 2010 celkovo 29,05 milióna 20-stopových ekvivalentných jednotiek TEU (Twenty-foot Equivalent Unit), zatiaľ čo prístav v Singapure okolo 28,4 milióna TEU. Obchodné a priemyselné centrum Číny sa tak opäť priblížilo k cieľu čínskej vlády, ktorá do roku 2020 plánuje vybudovať zo Šanghaja hlavný uzol medzinárodnej námornej prepravy. Dovtedy by sa Šanghaj mal stať podľa plánov Pekingu aj svetovým finančným centrom. Šanghajský prístav je vybudovaný medzi ostrovmi, kde je možnosť ďalšieho jeho veľkého rozširovania. Prístav je spojený s pevninou 32 km dlhým diaľničným mostom s troma jazdnými pruhmi v každom smere. Prístavné mólo západného prístavu má dĺžku 5,6 km a nakládku a vykládku aj najväčších kontajnerových lodí sveta obsluhuje až 60 portálových žeriavov.
Nové medzinárodné letisko Pudong spája od marca 2004 s centrom prvá komerčná linka magnetického rýchlovlaku Transrapid nemeckej konštrukcie. Rýchlovlak Maglev dosahuje rýchlosť až 430 km/h a 32 km dlhú trasu prekoná za necelých 8 minút. Maglev je skratka z magnetická levitácia. Vznášanie vlaku nad koľajami je zaistené odpudivou alebo príťažlivou silou elektromagnetov aj pri maximálnej rýchlosti sa môžete vo vlaku prechádzať. Rýchlosť vlaku vnímate len pri pohľade z okna na „pomalé“ automobily na diaľnici a najmä keď sa míňajú súpravy rýchlovlakov. Treba tiež uviesť, že maximálnou rýchlosťou 430 km/h jazdí Transrapid len v čase od 9:00-10:45 a 15:00-16:45, v ostatnom čase prevádzky, ktorá je od 6,45 do 21:40 jazdí „len“ 300 km/h.
.jpg)
Pri cestovaní na výstavisko a z neho sme využívali systém hromadnej osobnej dopravy, ktorý v tomto veľkomeste s 22 miliónmi obyvateľov fungoval veľmi dobre a mohli by sme si z niektorých „inteligentných“ riešení brať príklady. Stále si pamätáme atentáty z nedávnych čias z Moskovského a Londýnskeho metra. V Šanghajskom metre sa vykonáva kontrola scenermi väčšej batožiny podobne ako to poznáme z letísk. Všetky nástupištia sú vybavené bezpečnostným zábranami resp. sú celé presklenené. Takto vybavené nástupištia chránia cestujúcich pred pádom do jazdnej dráhy metra. Autor článku už zažil v metre v Prahe ako neznámy cestujúci spadol do koľajiska a vyťahoval ho pred prichádzajúcou súpravou metra.
Stanice metra sú vybavené moderným informačným systémom, ktorý je určený aj pre zahraničných návštevníkov, ktorým čínske znakové písmo veľa nenapovie. Väčšina rozhodujúcich dopravných tepien má samostatné pruhy pre bicykle a malé motocykle. Až na druhý deň pobytu som zistil, prečo „motocykle“ v Šanghaji sú oveľa tichšie ako v Európe. Väčšina malých „motocyklov“ je na elektrický pohon a aj na ulici boli automaty umožňujúce za poplatok dobitie akumulátorov.
V širšom centre mesta sa používajú „elektrobusy“, ktoré sa v dobíjacích staniciach dobíjajú cez špeciálne troleje. Na diaľniciach v okolí Šanghaja sa platí mýto a všetky vozidla sú monitorované kamerovými systémami a vyhotovované sú aj fotografie, je to aj z „kontrolných“ dôvodov. V centre mesta sme mohli vidieť len nové osobné automobily od všetkých svetových značiek. Zaujímavé je tiež používanie svetelných návestidiel „semafórov“, ktoré sú umiestnené za križovatkou a vodič sa riadi svetelným návestidlom, ktoré je umiestnený nad pruhom kde odbočuje. Takýto systém šetrí na technickom vybavení križovatiek. Skoro všetky priechody pre chodcov mali časový údaj v sekundách pre ukončenie zelenej.
Aj v Šanghaji sú už problémy s parkovaním a za parkovanie sa platí v parkovacích automatoch, ktorých väčšina mala napájanie cez fotovoltaické panely. Funkčný systém taxislužby, ktorú prevádzkuje mesto, dopĺňa systém hromadnej osobnej dopravy aj z dôvodov, že metro aj uvádzaný rýchlovlak Transrapid končí prevádzku do 22:00. Na rozdiel od európskych veľkomiest v Šanghaji sa očakáva, že väčšina obyvateľov mesta po 22:00 by mala byť už vo svojich príbytkoch, aby bola odpočinutá a dobre pripravená do nového pracovného dňa. Mesto má veľmi dobre vybudovanú dopravnú infraštruktúru, ale ako z príspevku vyplýva, aplikuje aj najnovšie „inteligentné“ riešenia a má veľké predpoklady stať sa dôležitým svetovým dopravným uzlom.
Jozef Gnap, prof. Ing. PhD.
Žilinská univerzita v Žiline
Tento príspevok vznikol vďaka podpore v rámci operačného programu Výskum a vývoj pre projekt: Centrum excelentnosti pre systémy a služby inteligentnej dopravy II., ITMS 26220120050 spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja. „Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ“
