Cestná doprava

Diaľničná sieť v SR mala mať 660 km, aktuálne je diaľnic 415 km

Advertisement

Žiadna vláda nedala zo štátneho rozpočtu viac ako 500 miliónov eur na výstavbu nadradenej infraštruktúry.

Výsledkom je podľa údajov Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS), a. s., viac ako 415 km diaľnic a 246 km rýchlostných ciest. Od roku 1969 do vzniku samostatnej SR dostali slovenskí motoristi do užívania 198 km diaľnic. V rokoch 1993 až 1995 sa prvýkrát definovala diaľničná sieť krajiny v dĺžke 660 km. Dnešnou realitou je 415,09 km diaľnic.

Každá vláda kritizovala vo svojich správach tú predchádzajúcu za aktuálny stav výstavby. „Súčasný stav nadradenej cestnej infraštruktúry je charakterizovaný nedostatočným pokrytím územia a prístupu k sieti diaľnic a rýchlostných ciest. Do roku 2006 neboli naplnené plánované ročné výdavky na výstavbu, a to najmä z dôvodov nedostatočnej projektovej prípravy stavieb, nekompletnosti projektovej dokumentácie, meškania rozhodnutí vydávaných v režime stavebného zákona a nedostatočné finančné krytie,“ uviedla v materiáli bývalá vláda SR pod vedením Roberta Fica (Smer-SD).

Podobné problémy identifikovala aj súčasná vláda Ivety Radičovej (SDKÚ-DS). Tá konštatovala, že Ficova vláda odovzdala do užívania 165,2 km diaľnic z pôvodne plánovaných 250,9 km. K nenaplneniu cieľa došlo podľa dokumentu rezortu dopravy najmä z dôvodov nedostatočnej projektovej prípravy či pre rozhodnutie bývalej vlády zaradiť do programu výstavby cez projekty verejno-súkromného partnerstva niektoré „dobre pripravené“ úseky ciest.

Práve na tie úseky na diaľnici D1 a rýchlostnej ceste R1 by sa jednoduchšie čerpali peniaze z Operačného programu Doprava (OPD). „Do zásobníka projektov boli naopak zaradené úseky s výrazne nižšou projektovou prípravou, čo spôsobilo oneskorenie čerpania finančných prostriedkov z OPD,“ konštatuje sa v materiáli. Súčasné vedenie ministerstva dopravy pod vedením Jána Figeľa (KDH) sľubuje, že terajšie volebné obdobie by malo byť „výnimočné z hľadiska intenzity a objemu investícií do nadradenej infraštruktúry“. V lete budúceho roka by mala byť napríklad dokončená výstavba od Nitry až po Tekovské Nemce na rýchlostnej ceste R1 v dĺžke približne 50 km, čo je obsahom druhého balíka PPP.

Minister sa tiež rozhodol zrušiť prvý a tretí balík PPP a úseky diaľnice D1, ktoré boli v týchto balíkoch obsiahnuté, chce postaviť z peňazí zo štátneho rozpočtu a eurofondov. Celkovo ide o 70 km diaľnic, na ktoré sa spúšťajú verejné obstarávania. „To je veľký objem začatia výstavby s tým, že budeme ďalej pripravovať pozitívne stanovisko s Európskou komisiou na úsek Turany – Hubová. Následne by šiel do obstarávania aj tento úsek,“ vysvetlil v decembri 2010 pre TASR Figeľ. Zhotoviteľ by sa mal vysúťažiť na výstavbu diaľnice D3 pri Kysuciach. Ministerstvo podľa Figeľových slov nezabúda ani na rýchlostné cesty. „Ponúkneme do súťaže aj úseky na rýchlostných cestách, osobitne na R2, ale aj R4,“ pripomenul.
 

Advertisement

Prečítajte si aj

Back to top button