Brzda výstavby slovenských diaľnic
Brzda výstavby slovenských diaľnic. Investičná filozofia „všetko je priorita“ doviedla Slovensko do situácie, keď ani po takmer 30-ročnom úsilí nemá základné diaľničné spojenie západu a východu krajiny.
Nedávno prijatá novela, ktorej cieľom je zrýchlenie stavby diaľnic, môže neuspokojivé tempo výstavby paradoxne zafixovať. V aktuálnom stanovisku na to upozornil Klub ekonomických analytikov (KEA). Oslabením konceptu hodnoty za peniaze môže totiž prísť k neefektívnejšiemu vynakladaniu verejných zdrojov v doprave, dôležité úseky tak môžu dlhšie čakať, kým sa dostanú do výstavby.
Národná rada (NR) SR koncom marca schválila novelu zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. Jej deklarovaným cieľom je akcelerovať a zefektívniť proces investičnej prípravy diaľnic. Predkladateľ argumentoval, že je nevyhnutným predpokladom pre naplnenie strategických cieľov v oblasti cestnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky.
Spoločenská objednávka po urýchlení výstavby je na mieste, hlavné príčiny neplnenia termínov zo strany diaľničiarov však podľa KEA zostávajú nezodpovedané. Napriek tomu, že Ministerstvo dopravy (MD) SR má od roku 2020 vládou schválený investičný plán v cestnej infraštruktúre na desať rokov dopredu, verejná kontrola nad činnosťou Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) je podľa ekonómov nedostatočná.
Brzda výstavby slovenských diaľnic
„Schválená novela zákona prinesie minimálnu časovú úsporu pri výstavbe diaľnic a predraží ich výstavbu, keďže posúva hodnotenie hodnoty za peniaze do neskoršej fázy procesu, kde je možnosť ovplyvniť efektívnosť riešenia diaľnice menšia, resp. aj prípadné akceptovanie pripomienok môže priniesť väčšie zdržanie,“ zdôraznili analytici.
Ekonomické hodnotenia majú podľa nich najvyšší spoločenský prínos. Ak sa vykonajú čo najskôr v procese prípravy projektu, inak sú skôr formálne. V skorom štádiu príprav je možné meniť trasovanie, počet pruhov, križovatkové prepojenia, mosty a všetku doplnkovú infraštruktúru projektu. Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) nedávno vyčíslil, že priemerná potenciálna úspora všetkých 24 ním hodnotených dopravných projektov v úvodnej fáze dosiahla 26 %.
„Posunutie hodnotení ÚHP do neskoršej fázy projektov, čo je jedno z opatrení schválenej novely, bude znamenať výrazné okresanie potenciálnych úspor. Diskusia o spoločenských prínosoch projektov sa obmedzí iba na niekoľko parametrov, najmä na jednotkové náklady. Zároveň sa zhorší transparentnosť celého investičného procesu. Pretože sa obmedzí rozsah zverejňovaných informácií, na základe ktorých sa štát rozhoduje o strategických investíciách,“ predpokladajú ekonómovia.
Investičný plán
Pripomenuli, že hodnotenie investičných projektov pomocou ekonomickej analýzy funguje v USA, Veľkej Británii aj vo väčšine krajín Európskej únie (EÚ) mnoho rokov. V kontexte vysokého rizika dlhodobej udržateľnosti slovenských verejných financií sú takéto hodnotenia podľa nich dôležitým nástrojom na zvyšovanie kvality a efektívnosti výdavkov.
V minulosti sa pri výstavbe diaľničnej siete aplikoval prístup rozpracovania veľkého množstva projektov, na ktoré neboli zdroje, upozornil KEA. „Novela znamená návrat k takejto praxi, keď do mimoriadneho režimu bez včasného hodnotenia spoločenskej efektívnosti zaraďuje 10 koridorov diaľnic v hodnote až 10 miliárd eur, a to v rozpore s investičným plánom Ministerstva dopravy SR a bez dostatočnej odbornej diskusie,“ podčiarkli analytici.
Pôvodný legislatívny zámer sa pritom týkal iba štyroch úsekov v hodnote 3 miliárd eur. Naopak, predĺženie lehôt platností územných rozhodnutí, ktoré novela tiež prináša, považujú ekonómovia za odborne podložený krok. Opatrenie má podľa nich potenciál priniesť časovú úsporu v projektovej príprave diaľnic.
