NCD našla recept na úspech: V krízach robiť opak toho, čo ostatní

NCD našla recept na úspech: V krízach robiť opak toho, čo ostatní. Začínali s prívesným vozíkom plným zeleniny, dnes sú firmou, ktorá s miliónovými tržbami podniká nielen v odvetví dopravy a logistiky.

Tri písmenká v názve spoločnosti NCD symbolizujú zároveň princípy jej filozofie: nič nie je nemožné, cieľavedomosť a dynamiku. Pred 23 rokmi ju s odvahou a nadšením založil Tibor Bugár, pôvodným povolaním policajt. „Robil som opak toho, čo ostatní,“ vysvetľuje, prečo jeho firma vyšla zo všetkých globálnych kríz silnejšia.

Zelenina z Trstíc

Úrodné južné Slovensko je povestné kvalitou svojej zeleniny. Tamojší predajcovia zásobujú celú krajinu; čerstvú a voňavú papriku, paradajky, ale i melóny „z juhu“ možno nájsť na trhoviskách od východu po západ. To boli aj začiatky podnikania Tibora Bugára v roku 2001. Najskôr produktmi svojej pôdy zásoboval svojich kolegov policajtov, neskôr si aj cez ich rodinných príslušníkov našiel cestu na trhoviská od Ružomberka po Košice.

„Po práci som chodil s prívesným vozíkom a rozvážal som,“ popisuje. Po kvalitnej zelenine bol dopyt; tovar z vozíka sa často podarilo predať už na druhý deň. K produktom z piatich hektárov navyše pribudla vykúpená úroda od susedov a tak čoskoro už z Trstíc v galantskom okrese na cesty vyrážala nákladná Avia – a po nej i druhá.

V zime sa však ani na juhu veľa neurodí a Avie stáli nevyužité. V tom čase na Slovensko prichádzali prvé hypermarkety a s nimi ďalšia príležitosť – možnosť využiť prázdne sklady i prázdne vozidlá na dodávky iného tovaru. To sa ukázalo ešte výhodnejšie ako predaj zeleniny.

Zo živnosti sa tak stala spoločnosť s ručením obmedzeným už pod súčasným názvom NCD. Nákladných áut i prepraveného tovaru pribúdalo. A potom prišiel rok 2008 a s ním globálna hospodárska kríza, ktorá zasiahla aj mnohé firmy na Slovensku.

Pre niekoho kríza, pre iného príležitosť

„Tú krízu sme vedeli veľmi dobre využiť,“ hovorí Tibor Bugár. Oslovil viaceré lízingové spoločnosti, ktoré počas krízových rokov mali problém s umiestnením svojich vozidiel a ponúkol im svoje pozemky na ich parkovanie a údržbu. „Po roku bolo u nás odstavených približne 400 až 500 ťahačov,“ hovorí. Časť z nich s lízingovkami NCD výhodne „vymenila“ za parkovné. Niektoré predala a zvyšné sa stali základom novej flotily. „Počas krízy sme narástli aj päťnásobne. A všetky autá sme mali bez lízingu,“ popisuje majiteľ, ako sa mu podarilo nájsť príležitosť v čase globálneho úpadku.

Podobný scenár sa opakoval aj o niekoľko rokov neskôr. Pandémia koronavírusu utlmila dopravu na celom svete. O ťahače a návesy zrazu nebol záujem. Keďže nebolo veľmi čo voziť, nebolo treba kupovať nové nákladné autá, už objednané kusy boli odriekané. NCD v tom čase spravila to, čo sa jej už osvedčilo – opak toho, čo ostatní. „Oslovili sme predajcov kamiónov, ktorí boli úplne nešťastní, pretože mali na sklade stovky ťahačov a nikto ich nechcel zobrať,“ vysvetľuje trstický podnikateľ. „Dohodli sme sa s nimi, že všetky odkúpime – stanovili sme si podmienky a pevné ceny,“ hovorí. Ako kríza ustupovala, po nákladnej doprave bol zrazu znova dopyt. Lenže produkciu počas pandémie utlmili aj výrobcovia nákladných áut a na trhu ich bol zrazu veľký nedostatok. Všade – len nie v NCD. Tej začali prichádzať dohodnuté dodávky ťahačov za nízke pandemické ceny v časoch, keď ich trhová hodnota bola násobne vyššia a dodacie lehoty presahovali aj rok.

„Hovorili mi: kde máš tú krištáľovú guľu, odkiaľ si toto vedel? Ale problém je, že ľudia rozmýšľajú krátkodobo. My sa snažíme rozmýšľať dva-tri roky dopredu,“ hovorí Tibor Bugár.

Cenné partnerstvo

Premýšľanie nad trhom sa trstickej firme vypláca. Dlhodobo žne aj plody ďalšej dohody spred desiatich rokov. „Potrebovali sme do firmy nakúpiť návesy, no všimli sme si, že na trhu z druhej ruky vôbec nie sú dvojročné kusy. Takmer všetky sú staršie, čo nám pri našej stratégii nevyhovovalo. Rozhodli sme sa preto takýto trh sami vytvoriť,“ popisuje majiteľ firmy.

NCD sa dohodlo s výrobcom návesov, že každé dva roky od neho odkúpi desiatky kusov. Tie využíva pre svoje potreby a po dvoch rokoch ich výhodne odpredáva. Na trhu s ojazdenými návesmi je po nich veľký dopyt – aj preto, že majú ešte stále rok záruku a sú v omnoho lepšej kondícii ako zvyšok, ktorý je v ponuke.

Firme sa darí aj vďaka spolupráci s Eurowagom. Majiteľ trstickej firmy si pochvaľuje partnerský vzťah, ktorý si za 17 rokov spolupráce vybudovali. „Páči sa nám, že sú flexibilní a že nás berú ako partnera,“ hovorí Bugár. NCD využíva Eurowag pri platbe za mýto, používa palubné jednotky a spolieha sa aj na palivové služby českej spoločnosti. Nové technológie, ktoré Eurowag zavádza na Slovensku, testuje najskôr u NCD. Ich zamestnanci prichádzajú s cennou spätnou väzbou, ktorú potom Eurowag môže zapracovať do svojich systémov.

Moderná flotila

Nákladné vozidlá NCD nájdete najmä na cestách na Slovensku, v Česku, Maďarsku a vo Francúzsku. Spoločnosť sa nezameriava na žiadny špecifický sortiment tovaru, špecializuje sa skôr na krajiny. „Nechceme byť roztrúsení po celej Európe, radšej v menej krajinách, kde si vieme spraviť meno,“ hovorí Bugár.

Firma je však niečím predsa len výnimočná. Kým na „lokálnych“ cestách a kratších trasách možno často stretnúť staršie autá, často i 15- a viacročné, NCD stavila na nové, moderné ťahače i návesy.

Pod vlajkou firmy dnes jazdí približne 75-80 ťahačov – s priemerným vekom do dvoch rokov. Prepravu tak vedia realizovať efektívne, ekologicky a bez zdržaní v servisoch. Ponuka návesov je diverzifikovaná, aby dokázala pokryť široký dopyt zákazníkov. V portfóliu spoločnosti sú furgóny plachtové i skriňové, ťahače megové i klasické, návesy megové, muldové, klasické i chladiarenské. Pribudnúť by mal i elektrický ťahač, ktorý však nebude jazdiť po cestách, ale najmä pri presune návesov v rámci firmy. To však neznamená, že by trstická firma nerozmýšľala ekologicky – práve naopak. Osobné služobné vozidlá sú plug-in hybridy.

„Čo sa týka ťahačov, vyberáme si vozidlá, ktoré patria do emisnej triedy Euro 6 a do triedy číslo 3 s najnižšími emisiami,“ upresňuje majiteľ. Alternatívne palivá skúšali, ale neosvedčili sa im – jednak nie je vybudovaná infraštruktúra a jednak nie je záujem od zákazníkov.

Nízka uhlíková stopa

Do ekologického uvažovania spoločnosť nikto netlačí – naopak, Tiborovi Bugárovi ako človeku z vidieka, spätému s prírodou, je vlastné už od začiatku. „Od roku 2010 neustále inovujeme a pripravujeme sa aj na nové, moderné a ekologické spôsoby dopravy,“ hovorí. Firma už dnes má 850 solárnych panelov na strechách svojich budov, ďalších približne 2000 ešte pribudne. „Viac striech už nemáme,“ smeje sa Tibor Bugár.

V areáli spoločnosti buduje aj rýchlonabíjačku, aby mal pripravenú infraštruktúru na rozmach elektromobility. Vo všetkých budovách spoločnosti – obytných, administratívnych aj skladoch – nahradili plynové kúrenie tepelnými čerpadlami s rekuperáciou.

Aj preto má trochu ťažké srdce na Európsku úniu, že reformy v doprave robí nedôsledne. Rozdiely vo výhodách pre vozidlá, ktoré spĺňajú najprísnejšie kritériá a desaťročnými nákladiakmi sú podľa neho stále nedostatočné. „Takto sa uhlíková stopa v doprave nezmení,“ hovorí. „Všetko sa to robí len ‚akože‘. Každý tu hovorí o uhlíkovej stope, ale len preto, že musí. Reálne pre to takmer nikto nič nespraví. My ako dopravná spoločnosť sa snažíme, ale rozhodujúce sú stále nižšie ceny,“ vysvetľuje.

Nielen doprava a logistika

NCD okrem medzinárodnej dopravy a logistiky ponúka aj predaj a prenájom nákladných vozidiel či prenájom skladových priestorov. Vlastní aj nehnuteľnosti na bývanie – niektoré ponúka za výhodných podmienok svojim zamestnancom, iné prevádzkuje v zahraničí.

„Firma nezarobí peniaze len z hlavného predmetu svojej činnosti. Keď zarobí, musí ich veľmi dobre investovať. Zisky potom prinášajú tie investície. A keď doprava veľmi nejde – viete, ona je ako EKG, hore-dole, tak ju zachránia práve tie investície,“ vysvetľuje majiteľ NCD.