Budúcnosť nákladnej elektrickej železničnej dopravy

Budúcnosť nákladnej elektrickej železničnej dopravy. Asociácia železničných dopravcov Slovenska (AROS) dlhodobo upozorňuje kompetentných na kritický stav našich tratí. Objektívne však treba povedať, že prvýkrát v ére samostatného Slovenska sa konečne začína železničná infraštruktúra zmysluplne a hlavne plánovane, podľa stanoveného harmonogramu, modernizovať. Výsledky zlepšenia však budú viditeľné a citeľné rádovo po rokoch a niekedy až po desaťročiach.

Je pravdou, že doteraz sa do modernizácie a rekonštrukcie tratí a staníc „naliali“ milióny až miliardy eur a efekt je minimálny. Kultúra cestovania sa zvýšila, ale otázkou zostáva, čo sa urobilo pre nákladnú dopravu. Nie ako výkonný riaditeľ AROS, ale ako daňový poplatník sa pýtam, koľko tovaru sa vďaka týmto prostriedkom presunulo z kamiónov do nákladných vlakov.

Kde sú naše záväzky previesť 30 % prepráv nad 300 km z cesty na železnicu do roku 2030? Kým v roku 2011 bol podiel cestnej vs. železničnej dopravy na celkových prepravných výkonoch v percentách 76 ku 21 v prospech cestnej dopravy, postupne sa rozdiel nezmenšuje, ale naopak – v roku 2020 to už bolo 80 ku 18. Rekonštruuje sa, buduje, modernizuje a počet kamiónov narastá…

Budúcnosť nákladnej elektrickej železničnej dopravy

Keďže reálne sa situácia môže zlepšiť až za dlhší čas, okamžitým riešením by bolo zníženie poplatku za použitie koľají. Ministerstvo dopravy a výstavby SR aj v spolupráci s našou asociáciou pripravilo novú koncepciu spoplatnenia koľají tak, aby cena bola stabilná a predvídateľná. Materiál však má byť predložený do vlády SR až v prvom kvartáli budúceho roka.

Takže reálnu cenu na rok 2023 sa dozvieme až ku koncu tohto roka (koniec koncov, ako každý rok). Čo je, samozrejme, veľmi neskoro z pohľadu dlhodobej garancie podmienok zakontrahovaných prepráv pre našich zákazníkov. Ešte na ilustráciu – na železnici je spoplatnených celých 100 % tratí, teda každý jeden kilometer. Na cestnej sieti je to len 18 % úsekov.

Cena – zastropovanie – vývoj

Veľkým problémom, ktorý sa začal rysovať už v priebehu minulého roka a teraz vygradoval, je cena za elektrickú energiu. Všetci dopravcovia sú odkázaní na jediného dodávateľa elektriny do trakčného vedenia a tým sú Železnice Slovenskej republiky, ktoré ju nakúpia od svojho vybraného dodávateľa a dodajú do trakčnej siete, teda dopravca si zatiaľ nemôže elektrinu zaobstarať sám na svoju zodpovednosť a riziko. Železniciam SR už od marca 2022 nakupuje na burze elektrinu za hodinové spotové ceny ich dodávateľ, a to z dôvodu vypovedania zmluvy predchádzajúcim dodávateľom, no našťastie sa táto cena na nás dopravcov do 31. 12. 2022 neprenáša, pretože zmluvne máme so ŽSR zaručenú dodávku za cca 140 eur/MWh.

Od 1. 1. 2023 už však nebude pevne stanovená cena na jeden rok a aj my sa budeme riadiť spotovými cenami. Cenu trakčnej elektriny za január 2023 sa ŽSR dozvedia okolo 10. februára a túto cenu s vlastnou maržou budú účtovať dopravcom (všetkým, osobným aj nákladným). Našťastie, ceny elektriny ku koncu roka klesajú, ale napríklad za august ŽSR platili svojmu dodávateľovi cca 498 eur/MWh a za september 395 eur/MWh. To je, samozrejme, enormný nárast a pre celý železničný sektor to bude predstavovať vysoké náklady navyše, ktoré sa veľmi ťažko dajú preniesť (ak vôbec) na zákazníkov.

Takže bez pomoci štátu to železnice jednoducho nezvládnu. A to nehovoríme o ekológii. Máme prejsť na naftu? Neviem, či by sa v celej Európe našlo dosť dieselových rušňov, ak by železničné podniky prestali jazdiť na elektrinu. Pomohlo by zastropovanie cien aj pre veľké podniky, akým ŽSR z pohľadu jediného nákupcu a predajcu trakčnej elektriny na železniciach jednoznačne sú. A pri nastavovaní pomoci zo strany vlády žiadame zaradiť železničný sektor do kritickej infraštruktúry štátu. Podľa ostatného vývoja situácie to však vyzerá, že pre veľké energeticky náročné podniky vláda nemá prichystaný žiaden plán kompenzácie na rok 2023 a ohlásených 40 mil. eur na rok 2022 je len kvapkou v mori.

Budúcnosť nákladnej elektrickej železničnej dopravy

Neexistujúca podpora

Pred polrokom v máji sme hlasnou jazdou rušňov po bratislavských tratiach upozornili na problémy, ktoré sú na našich železniciach dlhodobé a nie ad-hoc okamžité, ako som uvádzal doteraz. Ide predovšetkým o chýbajúcu reálnu dopravnú politiku štátu, neexistujúci plán financovania železníc a nekoncepčné riešenie cien za použitie koľají – neexistujúca podpora ekologickej elektrickej nákladnej dopravy, hoci cena za koľaje predstavuje každoročný opakujúci sa seriál práve kvôli chýbajúcej dlhodobej koncepcii.

Zdá sa však, že situácia v prístupe kompetentných sa začína meniť a niektorí naši politici sa pomaličky oboznamujú s tým, že po koľajach jazdia aj vozne bez okien, vozia tovar a nákladných dopravcov je niekoľko desiatok. Vďaka našej iniciatíve, predstavenej aj na Výbore NR SR pre hospodárske záležitosti a súčinnosti s MDV SR, sa podarilo presadiť ustanovenie medzirezortnej pracovnej skupiny, ktorá bude riešiť všetky spomenuté dlhodobé výzvy, a optimisticky dúfame v lepšiu budúcnosť nákladnej elektrickej železničnej dopravy. Prestaňme snívať o vodíku, batériách a podobných zdrojoch energie, keď máme postavené elektrifikované trate, ktoré sú tu už teraz, sú bezemisné a bez ďalších potrebných nákladov.