Testy nákladných vozidiel

Severská cesta s plynom IVECO S-WAY

S najpredávanejším ťahačom na LNG IVECO S-WAY NP vo verzii Low deck vo farbách spoločnosti Rovologistik sme vyrazili na päťdňovú cestu do Švédska.

Nápad otestovať IVECO S-WAY na LNG v reálnej prevádzke vznikol počas rozhovoru s pánom Luborom Fučíkom, prevádzkovým riaditeľom firmy Rovologistik, ktorá má ako jediná vo flotile všetky tri vyrábané LNG ťahače. Cestu sme si dohodli na začiatok januára.

Plnenie treba premyslieť

Na začiatku nás v sídle firmy neďaleko Dobrovice pri Mladej Boleslavi pán Fučík zoznámil s trasou a tiež so stratégiou plnenia. Cieľom bol Nykvarn neďaleko Södertälje, kam sme mali odviezť prázdne obaly a náhradné diely na automobily. Dôležitým bodom na trase bol nemecký Rostock, odkiaľ sme sa mali preplaviť do švédskeho Trelleborgu. Čo budeme viezť späť, zatiaľ nebolo jasné. „Na začiatku roka nie je veľa zákaziek, ale kým prídete do Nykvarnu, budeme mať jasno,” uisťuje nás Lubor Fučík.

Odovzdá nám aj mapky so stanicami v Nemecku a vo Švédsku, kde by sme mali plniť. Dojazd ťahača IVECO S-WAY vo variante Low deck sa pohybuje okolo 1 200 km a cesta do Nykvarnu meria cca 1 500 km, takže je jasné, že budeme musieť minimálne dvakrát tankovať. Potom nás odovzdáva do rúk svojho kolegu Žeňu, ktorý zaúča nových vodičov a ktorý nás odprevadí na odstavné parkovisko. Tam už na nás čaká naše IVECO S-WAY s dvojnápravovým plachtovým návesom Berger Ecotrail.

Domáce plnenie

Vozidlo musíme najprv natankovať. Našťastie priamo v areáli stojí mobilná plnička privezená z Mladej Boleslavi, kde uvoľnila miesto prvej pevnej stanici spoločnosti GasNet. Na rozdiel od Scanie a Volva má IVECO plniace hrdlo na strane spolujazdca, takže k plničke sme prichádzali z opačnej strany. Zemný plyn v nádrži vzniká prirodzeným ohrievaním LNG, ktoré má pri tankovaní okolo -140 °C. A to aj napriek tomu, že sú nádrže veľmi dobre izolované. Odparený plyn zvyšuje tlak v nádrži, takže čerpadlo nedokáže vtlačiť kvapalný plyn.

Štyri hodiny čakania

Najprv zamierime do Mladej Boleslavi, kde budeme nakladať náhradné diely vážiace podľa dokumentov necelých päť ton. Veľké množstvo čakajúcich nákladných vozidiel potvrdí obavy pána Fučíka, že si na nakládku počkáme. Stojíme tu štyri hodiny a ďalších 15 minút na výjazde, pretože ochranka má pauzu. Mladú Boleslav opúšťame oveľa neskôr, takže na noc zastavujeme na čerpacej stanici kúsok pred Prahou.

V Nemecku až na druhýkrát

Ráno vyrážame o ôsmej hodine a prvú povinnú 45-minútovú prestávku uskutočňujeme tesne za Berlínom. A to za sprievodu výhražne blikajúceho tachografu, pretože jazda sa predĺžila o 10 minút. Zle sme odhadli prejazd mestom. Keďže trajekt ide až o desiatej, nemusíme sa nikam ponáhľať. Prvé plnenie máme naplánované kúsok od Rostocku, kde sa nachádza krásna stanica. Keď všetko pripojíme, zistíme, že čítačka odmieta palivovú kartu od Eurowagu. Skúšame aj vlastné bankomatové karty, ale ani tie nefungujú. Na linke prevádzkovateľa nám povedia, že tu berú iba vlastné karty.

Zavoláme preto naliehavo pánovi Fučíkovi, ktorý nám potvrdí naše nemilé tušenie, že nám dali zlú mapku. Tá správna pumpa sa našťastie nachádza len asi o 15 km ďalej. Počas cesty znova voláme na zákaznícku linku Eurowagu, či na nej akceptujú ich kartu. Operátor nám poradí, aby sme si nainštalovali ich mobilnú aplikáciu, na ktorej nájdeme kompletnú akceptačnú sieť. Ako sa ukáže, bude to pre nás cenný pomocník. Tá správna pumpa má oveľa horší prístup, len jednu hadicu a pred nami už stoja dve autá. Ale nečakáme dlho.

Ruské cúvanie do neznáma

hovorí s úsmevom pani za priehradkou spoločnosti StenaLine, keď mi podáva dokumenty. Mne ale úsmev okamžite zamrzne. Ešte horšie mi je vo chvíli, keď na mňa obsluha prehovorí po rusky a snaží sa mi vysvetliť, kam mám zacúvať. Vidím na nich, že im moja opatrnosť, podľa nich slimačie tempo, veľmi nevonia, pretože ma dosť nervózne navigujú. Spolieham sa len na to, čo mi ukazujú. Keď bolo po všetkom a vidím, kam ma vtesnali, hovorím si: „Ako dobre, že som sa nešiel pozrieť, to by som asi zahodil kľúče a nechal to na nich.“ Cúvanie našikmo, cez „ruku“ a ešte bez pravého zrkadla, ktoré som odrel o stĺp a pred ďalším poškodením nechal radšej sklopiť, naozaj nie je žiadny med.

Na trajekt som musel cúvať a bol to asi najväčší výkon mojej cúvacej kariéry

Severské prekvapenie

Po uplakanom a šedivom Nemecku nás Švédsko privítalo jasnou oblohou a teplotou -10 °C. Z Trelleborgu do Nykvarnu nás čakalo asi 630 km. Keďže sme vedeli, že nás kvôli sviatku Troch kráľov vo štvrtok nevyložia, nijako sme sa nehnali. „Vykladať môžete v piatok od šiestej ráno, nakládka je potom od ôsmej hodiny v Skultune severne od Nykvarnu. Trajekt vám ide o desiatej večer,“ čítame si v správe od dispečera. Moja spolujazdkyňa Jana Daniela Šabatková, vedúca marketingu IVECO Trucks CZ&SK, mi pomocou navigácie Sygic Truck zistila dojazdové časy a pomáhala spočítať výkon. Je jasné, že zajtra budeme mať poriadnu „naháňačku“.

Dohodli sme sa, že bude lepšie natankovať už dnes. V aplikácii od Eurowagu zisťujeme, že na trase je niekoľko LNG staníc vrátane tej odporúčanej od firmy Gasum blízko mesta Ljungby. To je „iná káva“, dva stojany, veľký pozemok, to sa bude zachádzať. Lenže IVECO nemám „v oku“, takže na prvýkrát zastavujem príliš ďaleko. Prichádzam na to až vo chvíli, keď chcem pripojiť hadicu a tá nedosiahne k nádrži. Druhýkrát už ma radšej naviguje Jana a celý proces pozostávajúci z uzemnenia, ofúkania hrdla, pripojenia hadice, autorizácie platby a samotného natankovania je za desať minút za nami.

Ešte milším prekvapením sú ceny, ktoré sú nižšie ako v Nemecku, kde sme tankovali za 2,80 eur za kg. Navyše tu majú aj bio LNG, ktoré je na prekvapenie lacnejšie ako to klasické (23,46 vs. 25 SEK za kg). Noc trávime v kabíne kúsok od miesta vykládky v Nykvarne, vonku je -10 °C, ale vďaka bufíku máme v kabíne príjemne teplo.

Dve hodiny kvôli hlúposti

Tesne pred ôsmou ráno nabiehame k vstupnej bráne, kde už čakajú ďalšie vozidlá. Kým sa ale poriadne rozhliadnem a pochopím, ako to tu funguje, k rampe nacúvam tesne pred deviatou. Potom navyše „vozičkár“, ktorý si odo mňa prevzal dokumenty, začína namiesto vykladania môjho kamióna upratovať sklad. A keď potom po 15 minútach odchádza na desiatu, začne sa vo mne variť krv. Jana si to všimne a ponúkne mi čokoládu, aby som sa upokojil.

Cukry majú na môj nervový systém blahodarný vplyv a v tej chvíli mi dôjde jedna strašná vec. Ako to, že majú manipulanti prestávku už po hodine práce? Pomýlil som si totiž časy vykládky, pokojne som tu mohol byť už o šiestej ráno. Pripadal som si ako úplný idiot, čo som o sebe povedal aj dispečerovi a oznámil mu, že trajekt večer nestíhame. „Stanú sa aj horšie veci, objednali sme vám ho na druhý deň na pol ôsmu,“ upokojuje ma dispečer.

Kam nás to vedie?

Cesta do Skultuny z Nykvarnu trvala hodinu a dvadsať minút. Lenže to navigácia netušila, že nás čaká severská rely po snehu. Z komfortu diaľnice sme totiž čoskoro zišli na okresky, na ktorých často boli len vyjazdené koľaje a niekedy len ujazdený sneh. V jednej ošemetnej zákrute v lesnom úseku som „okúsil“, čo dokáže „čierny ľad“. Jana ho videla skôr a varovala ma, takže som stačil len tak-tak spomaliť. Aj tak mi ale súprava nepríjemne „ušla“ pod rukami. Minuloročný kurz bezpečnej jazdy s Mercedesom Actros a sklápacím návesom sa mi teraz vyplatil. Aj tak som sa ale ľahko zapotil.

Ako Sygic v mobile, tak aj vstavaná navigácia v IVECU (TomTom) ma cca 20 km od cieľa posiela na cestu, ktorá rozhodne nemá parametre pre kamión. „Je to najkratšia cesta. Ak to budeme obchádzať, dosť si zájdeme,“ hovorí mi po preštudovaní mapy Jana. Nechce sa mi do toho, pretože cesta je úzka tak pre jedno auto, zľadovatená a len posypaná štrkom. Asi si dokážete predstaviť udivené pohľady vodičov áut, ktoré sa nám vyhýbali. Tých 11 km som sa modlil, aby sme nestretli podobného zúfalca s kamiónom, ktorý bezhranične verí navigácii.

České stretnutie

Do Skultuny prichádzame o 12 hodine a stretávame tu rovnakého vodiča, ktorý s nami prenocoval v Nykvarne. Teraz nám už poradil, ako to tu funguje, takže nemáme žiadne dlhé oneskorenia. A to aj vďaka Jane, ktorá ako správny závozník pomáha. Tentokrát sa totiž nakladá zboku, takže najprv odplachtovať, zložiť pozdĺžne laty, odsunúť stojky, prigurtňovať náklad a potom zase všetko dať späť. Niet divu, že aj tu krásna blondínka v rukaviciach budila veľkú pozornosť – „prémiová závozníčka“.

Ide sa cez Dánsko

V aute som si všimol neprijatý hovor od pána Fučíka: „Všetko je, bohužiaľ, inak,“ ozvalo sa v telefóne. „Trajekt z Trelleborgu neberie dvoch vodičov v jednom aute, pretože stále jazdia iba malé lode. Aby ste nezostali visieť v Nemecku, pôjdete cez Dánsko. Zajtra ráno vám ide z Helsinborgu trajekt do dánskeho Helsingøru. Potom prejdete celý ostrov Sjælland až do Gedseru, odkiaľ vám o 11 hodine ide trajekt do Rostocku.“

V piatok sa preto snažíme dôjsť čo najbližšie k Helsinborgu. Jana mi pomáha spočítať, ako dlho môžeme ísť, aby sme to všetko stihli z hľadiska odpočinku. Som jej za to naozaj vďačný, pretože toto mi vždy robí problémy, navyše sa musím naplno venovať riadeniu z dôvodu zhoršujúceho sa počasia. Začína husto snežiť, a keďže vonku stále mrzne, na stierače sa nabaľuje zmrznutý sneh. Bohužiaľ, nie je kde zastaviť, takže výhľad sa dramaticky zhoršuje.

Sneh zostáva aj na ceste. Našťastie je suchý, čiže sa po ňom dá ísť relatívne rýchlo. Aj v 85 km/h nás predbiehajú iné kamióny. Vypínam ale tempomat, aby som cítil, čo robí súprava a mohol rýchlo reagovať. Som milo prekvapený, ako stabilné je IVECO S-WAY na snehu a že cítim, čo sa deje „podo mnou“. Skvelú prácu odvádzajú aj M+S plášte Michelin.

Uteká plyn

Pre vysoké ceny v Nemecku chceme tankovať ešte vo Švédsku. Pomocou aplikácie nachádzame vhodnú stanicu blízko diaľnice (vo Švédsku ich je 26) v Ljungby, ktorá je snáď ešte krajšia ako tá z predchádzajúceho dňa. Majú tu opäť dva varianty LNG a ako bonus ešte viac miesta. „Ani nemusíš vystupovať, o 15 minút ideme,“ poviem Jane sebavedomo, s plnením už mám predsa prax. Tlačí ma 15-hodinový výkon, chceme toho odjazdiť čo najviac. Ale mýlil som sa…

Cenné minúty som stratil už tým, že som si neuvedomil, že nestojím pri stojane číslo dva, ale pri jednotke. Kým mi to došlo, päťkrát som opakoval celý postup. Tentokrát tankujeme skoro 160 kg (dve nádrže S-WAY pojmú cca 270 kg LNG), takže hadica aj koncovka sú dosť omrznuté. Hadicu odpájam až druhýkrát a vidím, že z hrdla nádrže vychádza dym, zrejme odparujúci sa zemný plyn. Skúšam niekoľkokrát hadicu pripojiť a odpojiť, ale nejde to.

Volám preto „priateľovi na telefóne“ Milanovi Martinkovi, expertovi zo spoločnosti GasNet: „Zrejme zle dosadol uzatvárací ventil, do ktorého sa dostalo LNG a zamrzlo. Skúste hrdlo ofúkať vzduchom, tým ho ohrejete a ventil by mal dosadnúť.“ Vypočujem ho a po dyme ani stopa. Namiesto štvrťhodiny som tu strávil trojnásobok času. Na pumpe asi 90 km od Helsinborgu dávam na tachografe symbol postele. Päť minút pred limitom. Tohto dňa mám naozaj plné zuby.

Sneh-nesneh, uháňame v pravom pruhu

Po deviatich hodinách odpočinku uháňame na prvý trajekt. Odbavenie je tu plne automatické, nabiehame našťastie klasicky prednou časťou vozidla. Po asi dvadsiatich minútach vchádzame na dánske územie. Spočiatku to vyzerá, že cesta bude zaliata slnkom. Čoskoro sa ale zaťahuje a začína pršať. Za Kodaňou sa k dažďu pridáva sneh a po pol hodine už husto sneží. Vonku sú dva stupne, takže je to ťažký mokrý sneh, pod ktorým čoskoro mizne aj diaľnica.

Osobné autá v pravom pruhu spomaľujú na šesťdesiat. Nás ale tlačí čas, takže idem do ľavého pruhu a do pravého sa vraciam až vo chvíli, keď prestáva snežiť a cesta je iba mokrá. Do Gedseru prichádzame za polojasného počasia s malou rezervou. Prestávku som potreboval ako soľ. Nájazd na trajekt je bezproblémový, veľa nás tu totiž nestojí a hlavne sa necúva. V Rostocku sme za necelé tri hodiny, čo nám hrá do kariet. Ponáhľame sa…

Nemecko totiž potrebujeme prejsť do polnoci, v nedeľu sa totiž nesmie jazdiť. Prevádzka je mierna, takže najzložitejší je prejazd Berlínom, kde si musím dávať pozor na pripojovacie pruhy, z ktorých sa rýchlo vynára mládež bažiaca po zábave. V porovnaní s jazdou po snehu to už ale nebol taký stres.
„Dnes máme veľmi zlý deň,“ nadávam nahlas, keď vyjdem z tunelov na D8 na českej strane a vchádzam do hmly tak hustej, že by sa dala krájať. Aktivujem adaptívny tempomat a nastavujem najdlhší odstup, aby mala elektronika dosť času na prípadné brzdenie pred nejakou prekážkou. Do polnoci, keď začína zákaz jazdy aj v Česku, zostáva asi hodina a pol. Hustá hmla nás prerušovane sprevádza až do Dobrovice. Tesne pred ňou hmla namŕza a ja som takmer pred cieľom skoro poslal súpravu do priekopy. Auto odstavujem o 00:15 hod. a mal som toho dosť. Vodič má ťažký život…

Niekoľko dát z cesty

Celkovo najazdené2 875 kg
Priemerná rýchlosť74,6 km/h
Priemerná spotreba22,2 kg/100 km
Celkovo spotrebované630 kg LNG
Vyprodukované spolu CO21,1 tony
Celková doba jazdy38 h 18 min

Vybrané technické parametre IVECO S-WAY LNG

MotorCursor 13 NP, objem 12,9 l
Max. výkon338 kW (460 k)/1 900 min-1
Max. krútiaci moment2 000 Nm/1 100 – 1 600 min-1
Kapacita nádrží na LNG270 kg

Moje dojmy z auta

Bola to prvá dlhšia skúsenosť s ťahačom IVECO S-WAY a trúfam si tvrdiť, že počas takmer 3 000 km som tento ťahač celkom spoznal. A dojem z neho je viac než pozitívny. Má veľkú kabínu, ktorá aj dvom ľuďom ponúka dôstojný životný priestor a odkladacie schránky. Silnou stránkou vozidla je bohatá základná výbava, zahŕňajúca napríklad vyhrievané a odvetrávané sedadlo vodiča, odpružené a otočné sedadlo spolujazdca. Všade v kabíne sú aj USB konektory, a to aj pri lôžku. To spodné je veľmi pohodlné, dobre sa mi však spalo aj hore. Uvítal by som ale čítacie lampičky. Rozsah nastavenia volantu by mohol byť väčší, nedá sa vyklopiť. V základe nechýba audiosystém s dotykovým displejom, navigáciou, prekvapivo kvalitným zvukom a konektivitou Apple CarPlay. Veľkú pochvalu si S-WAY zaslúži aj za skvele svietiace full LED osvetlenie.

Plynový motor má dostatok sily aj výkonu, v porovnaní s naftovým ho treba len o niečo viac točiť. Pravdou ale je, že sme ho až tak nepreverili, pretože sme viezli pomerne ľahký náklad. Rýchlo som sa zžil aj s vhodne odstupňovaným retardérom, ktorý sa dal použiť aj na snehu. Pokiaľ by som ako vodič dostal IVECO S-WAY na LNG, neprotestoval by som. Tankovanie ma nijako neobťažovalo, len si to vyžaduje dôkladnejšie plánovanie trasy. Za obrovský benefit považujem ticho v kabíne, plynový motor je totiž výrazne tichší ako naftový a za jazdy ho vnímate len pri plnej akcelerácii.

V spolupráci
transport.sk
Zdroj
Michal Štengl

Prečítajte si aj

Back to top button