Letecká doprava

WindRunner: Predefinovanie limitov veľkosti lietadla

WindRunner: Predefinovanie limitov veľkosti lietadla. Radia’s WindRunner je najväčším lietadlom na svete, aké kedy bolo vyrobené. Myšlienka „väčšie je lepšie“ určite platí pre veterné turbíny. Obrovské lopatky potrebné pre dnešné najsilnejšie pobrežné veterné turbíny však nie je možné ľahko prepravovať po súši, čo obmedzuje ich použitie.

Energetický startup so sídlom v Colorade pripravuje kolosálne lietadlo špeciálne skonštruované na prepravu najväčších lopatiek turbín, aké si možno predstaviť. V ére, kde obnoviteľná energia nie je len voľbou, ale nevyhnutnosťou, stúpa snaha o efektívnejšie a väčšie veterné turbíny. S ich kolosálnymi turbínami, ktoré sa pýšia lopatkami dlhými ako futbalové ihrisko, sú pobrežné veterné farmy dôkazom tohto úsilia.

Napriek tomu sú títo giganti obnoviteľnej energie viazaní na moria, ich obrovský potenciál je na súši nevyužitý kvôli nemožnosti prepravy takýchto masívnych štruktúr konvenčnými prostriedkami.
Spoločnosť Radia predstavila plány na najväčšie lietadlo na svete. Toto gigantické lietadlo, nazývané WindRunner, sľubuje revolúciu v sektore obnoviteľnej energie zjednodušením prepravy lopatiek obrovských veterných turbín.

Kolosálne rozmery WindRunneru prevyšujú aj tie najznámejšie komerčné lietadlá. S ohromujúcou dĺžkou 108,5 m, výškou 24,07 m a rozpätím krídel 79,5 m prevyšuje dĺžku Boeingu 747-8 o 320,3 m. WindRunner je teda dlhý takmer ako futbalové ihrisko. Jeho výnimočná veľkosť sa premieta do obrovskej nosnosti až 80 ton.

WindRunner: Predefinovanie limitov veľkosti lietadla

Pre prepravu lopatiek na veterné turbíny bude potrebné vybudovať v miestach, kde sa vyrábajú lopatky turbín, vzletovú a pristávaciu dráhu dlhú vyše 1800 m. Hlavnou úlohou WindRunneru je preprava gigantických lopatiek pobrežných veterných turbín. Tieto turbíny môžu dosiahnuť dĺžku 45 až vyše 91 m a vážiť viac ako 35 ton. „Dnešné najväčšie veterné turbíny a ešte väčšie v budúcnosti nie je možné prepravovať do prvotriednych veterných fariem na pevnine prostredníctvom pozemnej infraštruktúry,“ uvádza Radia na svojej webovej stránke. Táto logistická prekážka slúžila ako primárna inšpirácia pre projekt WindRunner.

Mark Lundstrom, zakladateľ spoločnosti Radia a raketový vedec vyškolený na MIT, strávil posledných sedem rokov prácou s tímom inžinierov na dôkladnom zdokonalení dizajnu WindRunneru. Okrem riešenia existujúcich dopravných obmedzení uvoľňuje dostatočná kapacita WindRunner cestu pre vývoj ešte väčších pozemných turbín. Tie by mohli byť navrhnuté tak, aby využili maximálny potenciál veternej energie, povedal Lundstrom pre Wall Street Journal počas diskusie o projekte.

Odborníci odhadujú, že tieto superveľké turbíny by mohli zvýšiť konzistentnosť výroby energie o 20 % a znížiť náklady na energiu až o 35 %, čo je prínosom najmä pre priemysel. V roku 2022 tvorila veterná energia 10 % rozsiahlej výroby elektriny v Spojených štátoch.

Ambície obnoviteľnej energie

Radia odhaľuje, že WindRunner by sa mohol dostať na oblohu do štyroch rokov. Mark Lundstrom verí, že jeho primárnym účelom je urýchliť rast veternej energie. Obrovská kapacita lietadla by však mohla nájsť cenné uplatnenie aj v iných odvetviach vrátane prepravy ťažkej vojenskej techniky.

Pozemné veterné farmy generujú približne dvojnásobok výkonu súčasných zariadení, vďaka čomu je veterná energia konkurencieschopná. Radia sa spolieha na odhad výskumnej organizácie Bloomberg NEF, podľa ktorého sa do roku 2050 minie až 10 biliónov dolárov na veternú energiu na pevnine. Vývoj WindRunner má umožniť GigaWind, XXL turbíny vyrobené partnermi Radia, medzi ktoré patrí päť najlepších svetových výrobcov turbín.

Mark Lundstrom založil spoločnosť Radia v roku 2016. Spoločnosť tvrdí, že jej tím poradcov zahŕňa bývalých špičkových odborníkov z Boeingu, MIT, Rolls-Royce a FAA, ako aj bývalého amerického ministra energetiky Ernesat Moniza a bývalého premiéra Austrálie Malcolma Turnbulla. Stane sa obrie lietadlo WindRunnera tak populárne ako transportné lietadlá Beluga XL vytvorené Airbusom?

Zdroj
RADIA
Editor
Peter Magerčiak
Back to top button