Ako riešiť logistiku v mestách?

Po úvodnom príhovore Ing. Milana Rezetku z VÚD nasledovala prednáška Ing. Juraja Dubovca, PhD. z Fakulty riadenia a informatiky na Žilinskej univerzite v Žiline. Vo svojom príspevku „Rast miest a logistiky“ vysvetlil vzťah miest a logistiky. Ako uviedol, do veľkých miest ako je napr. Bratislava dennodenne dochádza veľký počet ľudí za prácou. Samozrejme veľká väčšina dochádza osobnými automobilmi. K tomu je potrebné ešte prirátať veľký počet prichádzajúcich nákladných vozidiel či autobusov. A preto je nevyhnutné znižovať riziko dopravných zápch. „Je to možné aplikáciou princípov logistiky na pohyby zásielok v mestských podmienkach,“ vysvetľuje J. Dubovec. Ako ďalej uviedol, napr. pri zásobovaní obchodných prevádzok či reštauračných zariadení na peších zónach v centre veľkomiest je potrebné zohľadňovať aj verejný záujem. Vzniká tak konflikt medzi súkromným subjektom a verejným sektorom. „Na riešení tohto konfliktu by mali spolu s prepravcami, zasielateľmi a dopravcami participovať aj orgány mesta,“ uviedol J. Dubovec.

 

Odpoveď na túto otázku poskytla vo svojej prednáške Ing. Jana Vránová z Centra dopravního výzkumu v Brne. BESTUFS (Best Urban Freight Solutions – Najlepšie riešenia nákladnej dopravy v meste) je európsky koordinačný projekt financovaný Európskou komisiou (EK). Jeho hlavným cieľom ja zaoberať sa nákladnou dopravou v mestách. Hľadať a popísať najlepšie príklady riešení, kritériá ich úspešnosti a prekážky, ktoré im stoja v ceste. „Okrem toho vytvára a rozvíja otvorenú európsku tematickú sieť BESTUFS, ktorá združuje odborníkov na nákladnú dopravu, užívateľov nákladnej dopravy, riešiteľov projektov, zástupcov miestnych úradov a prevádzkovateľov dopravy,“ dodáva J. Vránová. Prečo je vlastne dôležité zaoberať sa nákladnou dopravou v mestách? Nákladná doprava v mestách je významným faktorom pre existenciu a fungovanie priemyslu a obchodu. A to sú základné aktivity generujúce zisk. Ďalej poskytuje množstvo pracovných príležitostí. Efektívna nákladná doprava zlepšuje konkurencieschopnosť priemyslu v danom regióne. Je nepostrádateľná pre súčasný životný štýl. A napokon negatívne ovplyvňuje sociálnu oblasť a životné prostredie. J. Vránová uviedla aj niekoľko príkladov riešení city logistiky v niektorých európskych mestách. Z nich najzaujímavejšie bolo riešenie nakládky a vykládky tovaru v dánskom Aalborgu. V centre tohto mesta boli zriadené špeciálne priestory na nakládku a vykládku tovaru. Každý z takýchto priestorov poskytuje miesto niekoľkým malým nákladným vozidlám. Pričom ruku k dielu pridali aj samotní majitelia obchodov, ktorí sa zaviazali rozkladať reklamné pútače, stoly či stoličky pred 11.00 hod. Práve do tohto času by sa malo uskutočniť zásobovanie tovarom. V Aalborgu takýmto jednoduchým, ale účinným riešením zabránili vytváraniu dopravných zápch v jeho centre.

 

 

Tento plán predstavil vo svojom príspevku Mgr. Pavol Marušinec z Oddelenia komodality a nákladnej logistiky na Ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT SR). Ciele tohto plánu P. Marušinec zhrnul do siedmich bodov. Tým prvým bodom je určenie problematických miest a ich riešenie. Nevyhnutné k ich riešeniu sú informačné a komunikačné technológie (napr. systém Galileo). Tomu však musí predchádzať logistická odborná príprava s využitím štatistických údajov. Riešenie problémov by sa malo prejaviť lepším využitím infraštruktúry, teda aj zvýšením výkonnosti služieb. To sa však nezaobíde bez podpory a zjednodušenia multimodálnych prepravných reťazcov a jednotnou normou intermodálanych nákladových jednotiek. „V súčasnosti sa uvažuje nad krížencom vymeniteľnej nadstavby a kontajnera, keďže vymeniteľnú nadstavbu nie je možné prepravovať po vode,“ vysvetľuje P. Marušinec. Po ňom nasledovala prednáška „Entropia synergického javu v dopravnom procese“, v ktorej Prof. Ing. Jozef Majerčák, PhD. vysvetlil základné pojmy a vysvetlil metodiky hodnotenia logistických reťazcov.

 

 

Prednášku s názvom „Logistické centrá ako prostriedok pre rozvoj intermodálnych prepráv a logistickú obslužnosť miest“ prezentoval Bc. Michal Dorčík z Výskumného ústavu dopravného, a. s. Na úvod svojej prednášky vymenoval aktuálne problémy, za ktoré považuje deľbu prepravnej práce, nedostupnosť terminálov a služieb, takže obchodné reťazce situáciu riešia svojpomocne, najčastejšie vybudovaním logistických centier pri diaľnici, keďže absentujú železničné vlečky. Východisko M. Dorčík vidí vo vybudovaní prekladísk kombinovanej dopravy a terminálov intermodálnej dopravy, ktoré by zachytili rastúce prúdy tovaru prepravované z Ázie vo veľkých kontajneroch. Štvorica intermodálnych terminálov by sa mala začať budovať už na budúci rok, za výrazného finančného prispenia Európskej únie. Terminály budú stáť v Košiciach, Žiline, Bratislave a vo Zvolene-Budči. Výstavba tejto štvorice terminálov by sa mala pozitívne prejaviť aj v mestskej logistike, najmä vďaka lepšej dopravnej obslužnosti miest. „Náklady na výstavbu terminálov intermodálnej dopravy vo výške približne 5 miliárd korún sú v porovnaní s inými investíciami, napríklad s výstavbou širokorozchdnej trate z Košíc do Bratislavy či splavneniu Váhu do Žiliny, malé. Avšak ich prínos je značný,“ dodal na záver M. Dorčík.