Železničná doprava

Železnica spájajúca Čínu s Tibetom stráca ročne asi 3,6 mld SKK

Železnica spájajúca Čínu s Tibetom je stále stratová. Od apríla do júna osobná preprava na tejto trase prakticky ani neexistovala. "Na vedľajšiu koľaj" odstavili početné demonštrácie v tibetskom hlavnom meste Lhasa.
 
Železnica, ktorú slávnostne otvorili 1. júla 2006 a už vtedy vyvolala protesty Tibeťanov, by napriek problémom mala byť do dvoch až troch rokov predĺžená do mesta budhistických kláštorov Šigace a na prírodné zdroje bohatého Njing-čchi.  
Zatiaľ železnica ročne stráca 1,2 miliardy jüanov (3,6 miliardy Sk). Náklady na jej výstavbu pritom dosiahli 30 miliárd jüanov. 
Podľa Pekingu však železnica slúži najmä na ekonomickú podporu chudobného a izolovaného Tibetu. Toho sa naopak Tibeťania a ich stúpenci obávajú. Rozsiahla imigrácia Číňanov do Tibetu vyvoláva obavy, že postupom času miestnych obyvateľov úplne asimilujú.   
Od apríla do júna sa počet cestujúcich na trase Peking – Čching-chai, ktorá potom pokračuje do Tibetu, znížil oproti rovnakému obdobiu v roku 2007 o 327.000, keď čínske úrady pre demonštrácie úplne zatvorili časť trasy zo Čching-chai do Lhasy.  
Objem osobnej prepravy sa pred olympijskými hrami v Pekingu nakrátko vrátil na úroveň podobnú roku 2007, no po ich otvorení v auguste sa počet cestujúcich zasa rýchlo prepadol.
Naopak, objem tovaru na tejto trase železnice sa za prvý polrok tohto roka zvýšil o 28 %, aj keď stále sa viac tovaru do Tibetu priváža ako z neho vyváža, a to približne v pomere 7:3. Najčastejším dovozným artiklom je minerálna voda označovaná ako "5100 Tibet Spring", pivo a mliečne produkty.

Tento nepomer sa však podľa analytikov čoskoro zmení, keď Číňania sprevádzkujú v Tibete prvé bane. Podľa nedávno ukončených sedemročných čínskych geologických prieskumov sa v Tibete nachádza 16 veľkých ložísk medi, železa, olova, zinku a iných surovín. Predpokladá sa, že Tibet leží na 30 až 40 miliónoch ton medi, 40 miliónoch ton olova a zinku a na viac než miliarde ton vysokokvalitnej železnej rudy.      
V septembri sa podľa agentúry Sinchua začne prevádzka medenej bane Ju-lung a rafinérie na spracovanie medi v Čcham-do v juhovýchodnej oblasti Tibetu. Baňa obsahuje 6,5 milióna ton dokázaných zásob medenej rudy, pričom predpokladaných zásob je tu okolo 10 miliónov ton, čo by boli druhé najväčšie zásoby v Ázii. Očakáva sa, že baňa vyprodukuje tento rok 2000 ton (už spracovanej) medi. Do roku 2010 by Číňania chceli produkovať 30.000 ton a neskôr až 100.000 ton medi ročne.

zdroj: TASR, foto: internet

Prečítajte si aj

Back to top button