Železničná doprava
V projekte prepojenia železničných koridorov budú zmeny
Zvyšujúca sa mobilita a cezhraničná doprava medzi Viedňou a Bratislavou si vyžadujú výkonný a kapacitný dopravný koľajový systém nezávislý od cestnej siete ako alternatívu voči individuálnej cestnej doprave.
V roku 1995 bol vypracovaný projekt Generel železničnej dopravy, ktorý vytvoril základnú koncepciu rozvoja dopravy v Bratislave s využitím stanice Bratislava-Filiálka pre prímestskú dopravu najmä zo smerov Galanta a Trnava. Koncepcia prepojenia regionálnej dopravy a integrácia s mestskou koľajovou dopravou bola potvrdená aj štúdiou „Systém integrácie dopravy v bratislavskom regióne“, ktorú v r. 2007 pre MDPaT SR spracovala nezávislá talianska firma ATP. Tieto koncepcie navrhli vytvoriť stredom hl. mesta priečnu os koľajového spojenia, vytvoriť prirodzené uzly prestupu na priečne systémy mestskej hromadnej dopravy.
Na konferencii Fórum koľajovej dopravy, ktorá sa konala tento mesiac v Bratislave, zástupkyňa Európskej komisie (EK) Ellen Kray informovala o revízii siete Ten v roku 2011 a 2012. Nová koncepcia pôvodnú sieť zmenšuje a má cieľ vytvoriť do roku 2030 základnú sieť a do roku 2050 komplexnú sieť.
Usmernenie pre aktualizovanú sieť vychádza z analýz, politických rozhodnutí a znížení emisií CO2, potrebou cezhraničných spojení, jednoduchších riešení úzkych miest a z rýchlejšieho rozvoja vnútroštátnych infraštruktúr. Avšak na rozdiel od pôvodnej koncepcie už sa nepočíta s tunelom pod Dunajom pre jeho investičnú náročnosť, ani s prepojením Viedne so Schwechatom a zohľadňuje sa aj požiadavka rakúskej strany, ktorá preferuje prepojenie Bratislavy cez Marcheg.
Z rozhodnutia Európskej komisie vyplýva, že novovybudovaná stanica Filiálka bude spĺňať účel cieľovej stanice prímestskej dopravy, ale nebude plniť synergickú funkciu významnej zastávky prepojenia koridorov. Keď na fóre o koľajovej doprave zaznela informácia, že napojenie Bratislavy na Viedeň by malo ísť cez Marcheg, povedal dnes pre TASR primátor Bratislavy Milan Ftáčnik, znamenalo to novú informáciu, keďže sme doteraz počítali s prepojením cez Kitsee do Petržalky a popod Dunaj na druhú stranu.
„Toto bola pre nás nová informácia. Pýtali sme sa, ako to vidia. Povedali, že zostáva cieľom, aby sa to severojužné prepojenie v Bratislave vyriešilo, ale že v tej základnej infraštruktúre z pohľadu Európskej komisie to zahrnuté nemajú. Túto informáciu sme počuli na fóre koľajovej dopravy. Nemáme žiadne oficiálne rozhodnutia. Informáciu sme zobrali na vedomie ako informáciu od predstaviteľky Európskej komisie a budeme s ňou pracovať. Pre nás to ale nič nemení na tom, že chceme riešiť dva kľúčové projekty v Bratislave, ktoré sa týkajú prepojenia predmestia a Filiálky, pretože to rieši aj problémy integrovanej dopravy vo vnútri mesta a tvorí to základ tej budúcej infraštruktúry, ktorú Bratislava potrebuje, teda to severojužné prepojenie.
Na konferencii Fórum koľajovej dopravy, ktorá sa konala tento mesiac v Bratislave, zástupkyňa Európskej komisie (EK) Ellen Kray informovala o revízii siete Ten v roku 2011 a 2012. Nová koncepcia pôvodnú sieť zmenšuje a má cieľ vytvoriť do roku 2030 základnú sieť a do roku 2050 komplexnú sieť.
Usmernenie pre aktualizovanú sieť vychádza z analýz, politických rozhodnutí a znížení emisií CO2, potrebou cezhraničných spojení, jednoduchších riešení úzkych miest a z rýchlejšieho rozvoja vnútroštátnych infraštruktúr. Avšak na rozdiel od pôvodnej koncepcie už sa nepočíta s tunelom pod Dunajom pre jeho investičnú náročnosť, ani s prepojením Viedne so Schwechatom a zohľadňuje sa aj požiadavka rakúskej strany, ktorá preferuje prepojenie Bratislavy cez Marcheg.
Z rozhodnutia Európskej komisie vyplýva, že novovybudovaná stanica Filiálka bude spĺňať účel cieľovej stanice prímestskej dopravy, ale nebude plniť synergickú funkciu významnej zastávky prepojenia koridorov. Keď na fóre o koľajovej doprave zaznela informácia, že napojenie Bratislavy na Viedeň by malo ísť cez Marcheg, povedal dnes pre TASR primátor Bratislavy Milan Ftáčnik, znamenalo to novú informáciu, keďže sme doteraz počítali s prepojením cez Kitsee do Petržalky a popod Dunaj na druhú stranu.
„Toto bola pre nás nová informácia. Pýtali sme sa, ako to vidia. Povedali, že zostáva cieľom, aby sa to severojužné prepojenie v Bratislave vyriešilo, ale že v tej základnej infraštruktúre z pohľadu Európskej komisie to zahrnuté nemajú. Túto informáciu sme počuli na fóre koľajovej dopravy. Nemáme žiadne oficiálne rozhodnutia. Informáciu sme zobrali na vedomie ako informáciu od predstaviteľky Európskej komisie a budeme s ňou pracovať. Pre nás to ale nič nemení na tom, že chceme riešiť dva kľúčové projekty v Bratislave, ktoré sa týkajú prepojenia predmestia a Filiálky, pretože to rieši aj problémy integrovanej dopravy vo vnútri mesta a tvorí to základ tej budúcej infraštruktúry, ktorú Bratislava potrebuje, teda to severojužné prepojenie.
Súčasne chceme riešiť problém petržalskej trate,, ktorá tiež tvorí súčasť vnútorných problémov mesta, ale aj súčasť budúceho prepojenia. Čiže oba tie projekty majú prínos aj pre integrovanú dopravu a v takejto kategórii sú zaradené dnes do Operačného programu Doprava pod názvom Infraštruktúra pre integrovanú dopravu. Uvedomujeme si, že majú prínos aj tie medzinárodné spojenia, aj keď možno nebudú realizované v takom čase, ako sme pôvodne predpokladali,“ zdôraznil Ftáčnik.
