Vodná doprava
Málo vody v koryte Dunaja spôsobuje značné problémy v riečnej doprave
Bezprecedentné sucho začína spôsobovať problémy s riečnou dopravou na viacerých úsekoch Dunaja, potvrdil šéf bulharskej agentúry pre plavbu na európskom veľtoku.
Ivan Ivanov označil situáciu pre francúzske médiá za kritickú, a to nielen na dolnom toku Dunaja, ale aj na jeho viacerých ďalších úsekoch, vrátane nemeckého, rakúskeho či maďarského. Splavná časť rieky je podľa jeho slov miestami tak úzka, že obmedzuje aj počet plavidiel, ktoré ňou môžu napredovať. Materiálne škody sú vraj neodhadnuteľné. So zmenšenými kapacitami pracujú podunajské prístavy. Hrozí aj odstavenie prepravy medzi bulharským a rumunským pobrežím toku, a to v prípade, že vodný stav tu klesne pod hranicu 50 cm, avizoval Ivanov.
Aj úrady v Galati, neďaleko rumunsko-ukrajinskej štátnej hranice, dokážu iba s intenzívnym úsilím a nasadením techniky udržať minimálne množstvo vody v koryte, nutné pre manévrovanie lodí. V Bukurešti sa obávajú, že bude treba odstaviť jeden z reaktorov jedinej atómovej elektrárne krajiny, ak hladina Dunaja bude klesať naďalej. Dunajská voda sa v JE Cernavoda využíva na chladenie, naposledy tu museli siahnuť k odstaveniu pre rekordne nízky vodný stav v roku 2003.
Obavy sa to javia opodstatnené, pretože predpovede meteorológov nie sú povzbudivé. So zrážkami v krajine ani naďalej nemožno rátať, skôr sa preto javí pravdepodobným ďalší pokles alebo stagnácia vodného stavu Dunaja. Rumunská distribučná energetická spoločnosť Hidroelectrica, 40 percent produkcie ktorej závisí od stavu Dunaja, už avizovala zníženie zásobovania elektrickým prúdom.
Podľa srbských meteorológov je hladina Dunaja aj na asi 200 km dlhom úseku medzi maďarsko-srbskou štátnou hranicou a Pančevom pri Belehrade pod hranicou minima potrebného k navigácii. Na tomto úseku je Dunaj aktuálne splavný iba pre menšie plavidlá, stovky nákladných lodí však nútene čakajú na zlepšenie situácie v pohraničnom Bezdane. Aj úrady vo Vukovare, najväčšom podunajskom chorvátskom meste, zakázali plavbu lodí s ponorom väčším ako 1,3 metra.
Aj úrady v Galati, neďaleko rumunsko-ukrajinskej štátnej hranice, dokážu iba s intenzívnym úsilím a nasadením techniky udržať minimálne množstvo vody v koryte, nutné pre manévrovanie lodí. V Bukurešti sa obávajú, že bude treba odstaviť jeden z reaktorov jedinej atómovej elektrárne krajiny, ak hladina Dunaja bude klesať naďalej. Dunajská voda sa v JE Cernavoda využíva na chladenie, naposledy tu museli siahnuť k odstaveniu pre rekordne nízky vodný stav v roku 2003.
Obavy sa to javia opodstatnené, pretože predpovede meteorológov nie sú povzbudivé. So zrážkami v krajine ani naďalej nemožno rátať, skôr sa preto javí pravdepodobným ďalší pokles alebo stagnácia vodného stavu Dunaja. Rumunská distribučná energetická spoločnosť Hidroelectrica, 40 percent produkcie ktorej závisí od stavu Dunaja, už avizovala zníženie zásobovania elektrickým prúdom.
Podľa srbských meteorológov je hladina Dunaja aj na asi 200 km dlhom úseku medzi maďarsko-srbskou štátnou hranicou a Pančevom pri Belehrade pod hranicou minima potrebného k navigácii. Na tomto úseku je Dunaj aktuálne splavný iba pre menšie plavidlá, stovky nákladných lodí však nútene čakajú na zlepšenie situácie v pohraničnom Bezdane. Aj úrady vo Vukovare, najväčšom podunajskom chorvátskom meste, zakázali plavbu lodí s ponorom väčším ako 1,3 metra.
