Letecká doprava

Prvá pravidelná letecká linka spojila Bratislavu a Prahu v roku 1923

Prvá pravidelná linka Československých aerolínií (ČSA) spojila Prahu a Bratislavu v roku 1923. Dvojplošník AERO A-14 Brandenburg s jediným cestujúcim na palube, ktorý pilotoval Karel Brabenec, pristál na letisku vo Vajnoroch. Po skončení druhej svetovej vojny bola na tomto letisku letecká doprava opäť obnovená.

Už v tomto období však bolo zrejmé, že bude čoraz menej vyhovovať stále prísnejším kritériám pre leteckú dopravu. V roku 1947 preto začali prípravné stavebné práce pre budúce nové letisko hlavného mesta. Počas prvej etapy jeho výstavby sa vybudovala dráha s dĺžkou 1900 metrov a ďalšia s dĺžkou 1500 m. V roku 1951 sa začala letecká prevádzka na novom bratislavskom letisku v Ivanke pri Dunaji. V nasledujúcich 20 rokoch, počas druhej etapy sa vybudoval dnešný terminál pre cestujúcich s príslušným prednádražím a novým komunikačným systémom, centrálna kotolňa a doplnkové energetické zariadenie hlavnej trafostanice. Taktiež sa rozšírila vybavovacia plocha. V pôvodnom termináli letiska sa zriadili priestory pre potreby Letky ministerstva vnútra. V prvej polovici 80. rokov rozbehol v novom areáli vrátane veľkého opravárenského hangáru C svoju činnosť štátny podnik Slov Air. Táto organizácia zabezpečovala leteckú chemickú činnosť v poľnohospodárstve s celoštátnou pôsobnosťou v bývalom Československu. V 80. rokoch bola v rámci komplexnej rekonštrukcie dráhového systému predĺžená jedna dráha na 2900 metrov a druhá na 3190 metrov. Cieľom tretej etapy bolo vertikálne oddeliť cestujúcich na prílete a odlete. V roku 1994 sa zrealizoval projekt dostavby terminálu pre cestujúcich. V roku 1995 bola vybudovaná nová moderná požiarna zbrojnica na križovatke vzletovo pristávacích dráh, čo umožnilo preradenie Letiska Bratislava z kategórie 6 do kategórie 7, umožňujúcej pristávanie veľkokapacitných lietadiel. V roku 1997 bola ukončená rekonštrukcia svetelného a zabezpečovacieho systému vzletovej a pristávacej dráhy. Súčasťou letiska sa stali nové sklady leteckých pohonných látok a železničná vlečka zo stanice Podunajské Biskupice.
V roku 1998 bola uvedená do prevádzky nová riadiaca veža. Zároveň sa dokončila modernizácia vybavovacieho procesu a transportného systému na batožinu. Koncom roku 1999 bola spustená prevádzka na novej časti vybavovacej plochy. V priebehu tohto obdobia bolo zrekonštruované oplotenie letiska, osvetľovacie stožiare, administratívna budova, dielne a garáže, vybavovacia budova, sklady a centrálna kotolňa. V roku 2000 pokračoval proces skvalitňovania služieb pre cestujúcich. Do prevádzky bol odovzdaný výťah pre imobilných cestujúcich a otvorený detský kútik. Transformáciou príspevkovej organizácie Slovenská správa letísk vznikla 5. mája 2004 akciová spoločnosť Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava (BTS). V roku 2004 pokračovala rekonštrukcia terminálu s cieľom rozšíriť prevádzkové priestory určené na vybavenie cestujúcich. Pribudli nové vybavovacie pulty na prízemí, východy – gates na 1. poschodí či doplnkové služby pre cestujúcich, ako sú predajne a kaviarne. Podľa informácií BTS sa v roku 2006 ako prvá realizovala požiadavka Európskej komisie (EK) oddeliť výkon bezpečnostnej kontroly posádok lietadiel od obchodných cestujúcich. Zmenou dispozičného riešenia vybavovacieho procesu naplnilo BTS ďalšie požiadavky na lepšiu identifikáciu pasažierov a vylúčenie vzájomného kontaktu cestujúcich, ktorí prilietavajú a odlietavajú z krajín Schengenského priestoru a mimo neho. Významnou investíciou bola prístavba príletovej haly – terminál C, letisko tak splnilo ďalšiu požiadavku na oddelenie toku prichádzajúcich cestujúcich a terminál C slúži výhradne pasažierom bez nutnosti vstupnej pasovej kontroly.
Odletový terminál letiska sa v roku 2007 rozdelil na dve časti – časť A – vyhradenú pre cestujúcich do krajín Schengenu bez nutnosti pasovej kontroly a časť B pre pasažierov cestujúcich mimo neho. Najvýraznejšou zmenou, ktorá navyše pozmenila celkový vzhľad letiska z vnútornej strany, sú tzv. odletové mosty. Ich výstavba nesúvisela len s požiadavkou schengenskej prístupovej komisie na oddelenie toku cestujúcich do krajín Schengenského priestoru a mimo neho, ale letisko operatívne riešilo aj ďalšie bezpečnostné požiadavky na odletový terminál ako napríklad bezkolízny pohyb pasažierov ponad obslužnú komunikáciu, bezbariérový pohyb imobilných cestujúcich a podobne. Realizáciou všetkých uvedených projektov zabezpečilo BTS nielen súlad medzi požiadavkami so schengenskými kritériami, ale dosiahlo aj zvýšenie hodinovej priepustnosti terminálu a rozšírenie obchodných priestorov. Všetky úpravy a rekonštrukčné práce boli totiž navrhnuté tak, aby kapacitu letiska umožnili postupne a etapovite zvyšovať zo súčasných 2 miliónov pasažierov ročne podľa aktuálneho vývoja objemu prepravy až do roku 2010 až 2011, kedy by už mali stáť na BTS ďalšie nové a moderné priestory na vybavovanie cestujúcich a ich batožiny.

zdroj: TASR, foto: internet

Prečítajte si aj

Back to top button