Cestná doprava

Žilinská SOPK žiada stavať tunel Višňové na diaľnici D1 cez PPP projekt

Žilinská komora (ŽK) Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) navrhuje začať výstavbu úseku D1/E50 Lietavská Lúčka – tunel Višňové – Dubná skala cez PPP projekt v roku 2011, najneskôr 2012.

Ďalším návrhom ŽK SOPK je začať výstavbu úseku diaľnice D3 Svrčinovec – Skalité s križovatkou do Česka R5/E75 z kohéznych fondov, ušetrených na úseku D1 Turany – Hubová, ktorý je momentálne zablokovaný Euróskou komisiou a tretím sektorom. Na tlačovej konferencii o tom dnes v Martine informoval riaditeľ ŽK SOPK Ján Mišura.
      
Návrhmi reaguje ŽK SOPK podľa Mišuru na materiál Program pokračovania prípravy a výstavby diaľníc a rýchlostných ciest na roky 2011 – 2014. Zdôraznil, že prvý návrh nevyvoláva nároky na štátny rozpočet (ŠR) a nezvyšuje deficit SR. „V roku 2010, keď bol zrušený i 3. balík PPP, bolo jasné, že použiť zdroje z Operačného programu doprava (OPD) 2007-2013 na financovanie stavby tunela už nie je možné. Začiatok výstavby tunela by musel začať v roku 2009 tak, aby stavba tunela mohla byť ukončená do konca obdobia OPD 2007 – 2013. Financovanie stavby tunela z Európskej investičnej banky (EIB)/ŠR, OPD 2014 – 2020 je veľmi nepravdepodobné. Pretože ide o nákladovú položku v ŠR a vzhľadom na jej výšku a výšku štátneho dlhu je takýto spôsob financovania veľmi nepravdepodobný,“ skonštatoval Mišura.
      
Riaditeľ ŽK SOPK upozornil, že tunel Višňové – Dubná Skala je z viacerých dôvodov najnaliehavejšou diaľničnou stavbou na Slovensku. „Trasa tzv. severnej lokalizácie diaľničného prepojenia D1 Žilina/Brodno – Dubná Skala bola vylúčená už v začiatku procesu posudzovania vplyvov, pretože jej situovanie v urbanizovanom, ale i chránenom prírodnom priestore vykazovalo množstvo neakceptovateľných daností. Najzávažnejší je konflikt so zastavaným územím žilinskej aglomerácie, neprijateľný zásah do územia Národného parku Malá Fatra a jedinečnej krajinnej scenérie Strečnianskej úžiny, situovanie tunelov do priestoru geologických zlomov masívu Dubňa a Straníka. Siahnutie po neúspešnom variante trasy diaľnice D1, v úseku medzi Žilinou a Martinom, a znovu otvorenie procesu už uzavretých hodnotení nastoľuje proces nekonečného cyklenia predinvestičnej prípravy, závislý od subjektívnych názorov,“ povedal Mišura.
      
Presun finančných prostriedkov na výstavbu úseku diaľnice D3 Svrčinovec – Skalité s križovatkou do Česka R5/E75 zo zastaveného úseku D1 Turany – Hubová by sa podľa Mišuru realizoval v rámci financovania výstavby diaľníc v Žilinskom kraji. „Vzhľadom na nepripravenosť stavby úseku diaľnice D1 Turany – Hubová navrhujeme túto stavbu úplne vyradiť z nárokov na financovanie v období do roku 2014. Uvoľnené financie 698,22 milióna eur žiadame použiť na financovanie plných profilov úseku D3 Svrčinovec – Skalité a R5 Svrčinovec – ČR z OPD 2007-13 a ŠR.

Stavba diaľnice D3 Svrčinovec – Skalité je súčasťou vybraného európskeho prioritného projektu č. 25 v sieti diaľnic TEN-T, ktorý má podporu komisie a parlamentu Európskej únie (EÚ). Stavba vedľajšieho úseku Skalité – hranica SR/PR je rozostavaná od roku 1995, výstavbou úseku D3 Svrčinovec – Skalité bude funkčná sa celá trasa v diaľnice od Svrčinovca po pripojenie na rýchlostnú cestu S69 na poľskom území,“ dodal Mišura.
      
Doplnil, že z odborného, ekonomického a z hľadiska ochrany životného prostredia ŽK SOPK vysoko hodnotí a plne súhlasí s konštatovaním ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, že s realizáciou predĺženia R1 sa v najbližších štyroch rokoch nepočíta. „Prioritne žiadame realizovať úseky D1 a D3.Keď bude vybudovaná D1, D3, R3, R4, R2 na Slovensku, potom je ekonomicky efektívne uvažovať o R1 po roku 2017. Na budúcej R1 je v súčasnosti iba 7500 áut denne. A pritom počet kamiónov od roku 2005 klesol. Na D3 a D1 v Strečne stúpla doprava od roku 2005 o 40 %. Doprava na budúcej R1 stúpla iba o 12 %,“ uzatvoril Mišura.
 

Prečítajte si aj

Back to top button