Budeme veriť autonómnym autobusom?
Autonómna jazda je stále pomerne živou témou. V budúcnosti sa s ňou počíta a mnohí si od nej sľubujú aj pomoc pri riešení nedostatku profesionálnych vodičov. Kým technických skúšok na autonómne vozidlá sa ale robí veľa, menej sa skúma to, či budeme ako ľudstvo ochotní zveriť naše životy do rúk strojov a umelej inteligencie.
A práve na túto problematiku sa zamerala štúdia, na ktorej spolupracovali výrobca autobusov Volvo Buses a technická univerzita Chalmers University of Technology. V jednej zo svojich štúdií sa zamerali na to, ako reagujú na autonómne autobusy pasažieri, v ďalšej skúmali, ako vnímajú prvky autonómnej jazdy samotní vodiči autobusov. „Na to, aby sme v budúcnosti boli schopní ťažiť z výhod autonómnych autobusov, je ich akceptácia pasažiermi kľúčová. Potrebujeme vedieť, čo si o tejto skúsenosti myslia, či sa cítia bezpečne a či autonómne autobusy sú niečím, čo by boli ochotní používať. Pokiaľ vieme, podobný výskum sa zatiaľ s dlhými autobusmi neuskutočnil, čo robí túto štúdiu ešte zaujímavejšou,“ hovorí Joakim Jonsson, projektový manažér výskumu autonómnej jazdy v spoločnosti Volvo Buses.
Účastníci testu prišli s viacerými zaujímavými nápadmi, ako túto technológiu ďalej využiť pre zlepšenie verejnej dopravy 
Plne autonómne autobusy by najskôr mohli začať jazdiť v uzavretých areáloch
Test na uzavretej trati
Štúdia bola realizovaná s autonómnym elektrickým autobusom na testovacej trati, v uzavretom areáli. Pasažiermi bolo 22 ľudí rôzneho veku, ktorí používajú verejnú dopravu na dennej báze. Počas testu získavali predstavu o tom, ako autonómny autobus jazdí, ako zvládol deväť rôznych dopravných situácií a ďalšie úlohy – jazdu cez kruhový objazd, vyzdvihovanie pasažierov na zastávkach či jazdu blízko cyklistov, chodcov a ostatných vozidiel.
Po testovacích jazdách účastníci odpovedali na otázky výskumníkov z univerzity Chalmers a vypĺňali aj dotazník. Výsledky ukazujú, že väčšina pasažierov si myslí, že išlo o veľmi pozitívnu skúsenosť a že autobus jazdil bezpečne, plynulo a komfortne. Tí, ktorí sa zo začiatku vo vozidle bez vodiča cítili nekomfortne, si na to rýchlo zvykli.
„Keď účastníci videli, ako autobus reguloval rýchlosť a reagoval na ostatných účastníkov cestnej premávky, zdalo sa im to ako cesta štandardným autobusom,“ hovorí Joakim Jonsson.
Štúdiu iniciovali Volvo Buses a Västtrafik, realizovali ju výskumníci z technickej univerzity Chalmers 
Autonómny autobus interagoval s vacerými typmi účastníkov cestnej premávky, vrátane chodcov či cyklistov
Mnohí pasažieri videli v autonómnych autobusoch vo verejnej doprave viacero potenciálnych benefitov vrátane lepšieho komfortu a zvýšenej bezpečnosti. Nemyslia si však, že by ich cestovanie ovplyvnilo, ak by sa všetky štandardné autobusy vymenili a nahradili by ich autonómne vozidlá. „V štúdii jasne vidieť, že vnímanie verejnej dopravy zo strany cestujúcich nie je ovplyvnené tým, či autobus riadi vodič, alebo je vozidlo autonómne. Najdôležitejšou vecou je, že sa môžete dostať z jedného miesta na druhé najplynulejšie, ako sa dá,“ hovorí Mikael Johansson, ktorý skúma zákaznícke pochopenie autonómnych vozidiel na oddelení dizajnu a ľudských faktorov na univerzite Chalmers.
Účastníci štúdie veria, že autonómna technológia by mohla byť využitá pre vývoj nových služieb a zlepšovanie verejnej dopravy, napríklad pre flexibilnejšie zastávky a väčšiu dostupnosť v riedko obývaných oblastiach. „Mnohí mali v tomto smere veľmi zaujímavé myšlienky. Tieto odpovede ukazujú, aké dôležité je nepozerať sa na autonómnu technológiu ako na koniec, ale ako na niečo, čo môže umožniť ďalšie služby, ktoré cestujúci potrebujú,“ hovorí Mikael Johansson.
Štúdia je hodnotná aj pre samotného výrobcu vozidiel, spoločnosť Volvo Buses. „Tento typ výskumu v oblasti akceptácie pasažiermi je dôležitý, napriek tomu, že nás čaká ešte dlhá cesta, kým sa to stane realitou. Veríme, že prvé skutočné využitie autonómnych technológií bude vo forme autonómnych systémov podpory vodiča alebo v uzavretých areáloch,” uzatvára Joakim Jonsson.
